Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Pondelok 9. 12. 2019 meniny má Izabela

hľadaj na refresheri

Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Zaujímavosti - Ľudia
6
satansfavourite
11. február 2016, 15:20

Časové oneskorenie a iné zvláštnosti v ľudskom vnímaní. Koľko detailov v skutočnosti prehliadate?

Slepota k zmene, slepé škvrny či nespoľahlivé očité výpovede.

satansfavourite
11. február 2016, 15:20
Časové oneskorenie a iné zvláštnosti v ľudskom vnímaní. Koľko detailov v skutočnosti prehliadate?
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
6
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Vnímanie sveta ovplyvňujú mnohé javy, ktoré sme si čiastočne objasnili v predchádzajúcom článku o časovom oneskorení vnímania. Dnes teda pokračujeme v objavovaní faktov z fungovania ľudských vnemov, hlavne z toho vizuálneho.

 

"Informácie o tom, čo vnímame ako práve prebiehajúci moment, sú dokonca priamo ovplyvnené tým, čo sme videli za posledných 10-15 sekúnd", tvrdí neurologický výskumník Jason Fischer. Tento fenomén nazvali výskumníci z MIT nepretržité pole vnímania. Mozog teda spriemerňuje isté informácie zo širšej časovej škály, tento proces dokonca uplatňuje napríklad aj na ľudské tváre. Absencia tohto poľa by znamenala hypersenzitivitu na vizuálne výkyvy. Predstavte si, že potrebujete prečítať názov na priečelí budovy v daždivom počasí. Napriek tomu, že sa v zrakovom poli nachádza neuveriteľné množstvo rozptyľujúceho pohybu, nemáme s prečítaním tohoto nápisu nijaký väčší problém. Aktívne vnímanie každého, aj minimálne dôležitého podnetu by mozog preťažilo a náš zážitok z reálneho sveta by sa podobal skôr účinkom halucinogénnej drogy. Boli by sme zaujatí každým pohybom či zmenou na takej úrovni, v ktorej by sa v rámci periférneho videnia objavovali náhle a živé zmeny farieb, alebo by sme vnímali tváre ostatných ako neustále morfujúce na neprirodzenej úrovni. Vizuálne vnímanie by sa stalo neprehľadným a preplneným dojmami, čo je vysoko nepraktické z hľadiska koncentrovania sa na jednu činnosť, tiež by to ovplyvnilo aj rýchlosť a presnosť reakcií. Tento efekt však okrem iného poskytuje vysvetlenie v oblasti toho ako dobre si všímame, alebo skôr nevšímame zmeny. 

 

To, ako dobre si dokážete všimnúť zmenu, si môžete vyskúšať aj na tejto stránke - Change blindness.

Časové oneskorenie a iné zvláštnosti v ľudskom vnímaní. Koľko detailov v skutočnosti prehliadate?

 

Skutočné vnímanie sveta je veľmi odlišné od reálnych informácií, ktoré sa dostanú na sietnicu. Aj keď pohľad zafixujeme na istý bod, stále pohybujeme očami na mikroskopickej úrovni (mikrosakády) ale napriek tomu je obraz stabilný. "Toto vnímanie zjemňuje to, čo by inak bolo časom roztraseným vnímaním častí predmetu", hovorí doktor David Whitney. “Spája fyzicky nie príliš odlišné objekty, aby vyzerali podobnejšie jeden druhému. Znamená to, že vizuálny systém obetuje presnosť voči kontinuálnemu a stabilnému vnímaniu objektov."

 

Približná simulácia mikrosakadického pohybu očí

Časové oneskorenie a iné zvláštnosti v ľudskom vnímaní. Koľko detailov v skutočnosti prehliadate?

 

Pri súdnych pojednávaniach je vysoko hodnotná výpoveď očitého svedka. Je tento typ výpovede skutočne možné považovať za dôveryhodný po tom, čo už vieme o nepresnosti vizuálneho vnímania? Okrem nepretržitého poľa vnímania sú totiž aj ďalšie možnosti, ako sa stratiť vo svojich vlastných zmysloch. Slepota k zmene je jedným z najznámejších pojmov, a bola využitá v nespočetnom množstve videí, z ktorých sa s pojmom oboznámila aj širšia verejnosť.

 

V jednom z experimentov mal prvý dobrovoľník za úlohu požiadať náhodných okoloidúcich, aby ho nasmerovali na nejaké miesto. Po tom, čo mu vybraný okoloidúci začal vysvetľovať smer, konverzáciu dvojice prerušila skupina mužov tým, že prešli pomedzi nich držiac neprehľadný objekt (najčastejšie dvere, pričom boli prezlečení za skupinu robotníkov), dosť veľký na to, aby dobrovoľníka na chvíľu skryl z pohľadu okoloidúceho. Za týmto objektom bol prvý dobrovoľník rýchlo nahradený druhým dobrovoľníkom a jednoducho odkráčal so skupinkou mužov s dvermi, pričom druhý dobrovoľník nahradil jeho miesto.

Napriek tomu, že tento dobrovoľník bol v centre pozornosti okoloidúceho, viac než polovica ľudí, ktorí mu poskytovali inštrukcie o smere, si ani v najmenšom nevšimli, že zrazu ide o úplne odlišnú osobu a rozprávali sa s ním, ako by sa nič nestalo. 

 

Známa je hlavne štúdia z roku 1998 od Daniela Simonsa a Daniela Levina

 

Z rovnakého dôvodu je ťažké všimnúť si drobné chyby vo výbere scén v správnom poradí vo filme. Niekedy sa stáva, že ani filmový štáb si po celý čas chybu nevšimne predtým, než sa film dostane do kín. Jednoducho nie sme príliš dobrí vo všímaní si zmien v prostredí, ak je objekt zmeny niečo, čo by sme vôbec neočakávali. V realite neočakávame, že sa osoba s ktorou sa rozprávame spontánne transformuje. Ani predmety len tak z ničoho nič nezmenia smer alebo celkovú lokáciu a drobné zmeny podobného charakteru nie sú väčšinou podstatné, mozog preto nevenuje pozornosť tomuto typu posunu a vizuálny systém ho nasleduje.

 

Pamätáme si udalosti približne správne, ale ľahko sa necháme zmiasť podobnými situáciami alebo tvárami. Stáva sa to aj v prípade očitých svedkov. Pamätáme si hlavne útržky a kúsky toho, čo sa stalo, a jednotlivé dojmy spojíme do niečoho, čo vyzerá ako bezchybný prúd rozprávania. Keď sa však snažíme rozpamätať si spomienku, týmto procesom ju taktiež prepisujeme a každý ďalší raz, ktorý si na ňu budeme chcieť rozpamätať, si vlastne nespomenieme na originálny príbeh, ale na to, ako sme ho rozprávali naposledy. Každým ďalším rozprávaním sa detaily príbehu transformujú a jemne rozmazávajú, ale napriek tomu zostávame presvedčení, že takto sa to stalo aj v skutočnosti.

 

Další z rady experimentov D. Simonsa a D. Levina

 

Krásnym príkladom dopĺňania vizuálnej informácie je slepá škvrna. Je to miesto na sietnici, ktoré neobsahuje žiadne svetlocitlivé bunky, pretože v ňom zrakový nerv ústi do očnej buľvy. Na tento malý kúsok vôbec nevidíme, ale napriek tomu sa v našom zornom poli nenachádza žiadny čierny bod, ani iná známka toho, že by táto škvrna mala vôbec existovať. Obraz sa v tomto mieste proste dopĺňa pomocou informácií o tom, čo sa nachádza v jeho okolí, a tiež tých z druhého oka.

 

Na nasledujúcom obrázku sa nachádzajú písmená L a R. Pozerajte na L (left) ľavým okom a zakryte si pravé. Postupne sa približujte alebo odďalujte a v určitom mieste (približne trojnásobok dĺžky medzi L a R), písmeno R zmizne. To je miesto kde sa nachádza vaša slepá škvrna. Funguje to samozrejme aj na pravé oko, len opačne, teda sa pozeráte na R. Namiesto písmena, ktoré zmizne, vidíme v mieste slepej škvrny len bielu plochu pozadia - mozog zaplní toto miesto tým, čo sa mu zdá najpravdepodobnejšie - informáciami z okolitého prostredia.

 

Časové oneskorenie a iné zvláštnosti v ľudskom vnímaní. Koľko detailov v skutočnosti prehliadate?

 

Ste si teda istí, že sa naozaj môžete spoliehať na vaše oči? Všetky tieto zistenia však vedú k záveru, že mozog si skutočnosť prispôsobuje a deformuje podľa svojich vlastných potrieb a schopností. Aj napriek nepresnostiam a klamom, ktorým musí vizuálny systém neustále čeliť, je zrakový vnem najpresnejší a naspoľahlivejší. Je to zmysel, na ktorý sa spoliehame najviac. Toto tvrdenie sa dá ľahko použiť aj na ostatné zmysly či vnemy, avšak môžeme povedať, že aj keď to, čo vnímame, nemusí mať nutne toľko spoločného s reálnym svetom, je to predsa len to, čo potrebujeme vedieť, aby sme s ním dokázali správne komunikovať.

Ohodnoť článok
0
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Najčítanejšie