Sedia v bežnej biznis triede, ale vo svojich kufríkoch ukrývajú dôverné štátne dokumenty.
Pred niekoľkými storočiami, keď ešte neexistovali moderné technológie a dokumenty nemohli byť digitalizované a posielané cez internet či konzultované cez telefón, si európski králi povedali, že ich dokumenty musia byť medzi jednotlivými dôležitými osobami doručované zodpovednými ľuďmi, ktorí nielenže budú prisahať vernosť svojmu kráľovi, ale ešte aj nikdy nikomu zásielku nevydajú bez povolenia.
V roku 1485 vymenoval anglický kráľ Richard III prvého kráľovského kuriéra, ktorým sa vtedy stal John Norman a založil tak dlhú tradíciu, ktorá pretrváva až do dnešných dní. Richard vtedy od pána Normana potreboval jeho služby, aby mohol po Anglicku a prípadne aj po Európe doručovať originály kráľovských dokumentov pre zastupiteľov anglického kráľa v zahraničných krajinách. Pre Normana to samozrejme nemohla byť jednoduchá úloha, keďže mu boli do ruky, nie síce priamo, ale do tašiek, kufríkov či špeciálnych obalov, zverené dôležité dokumenty a keby sa im jeho vinou niečo stalo, prípadne by ich niekto odcudzil, niesol by za svoje činy plnú zodpovednosť a v tom čase by pravdepodobne skončil mŕtvy.
Od stredoveku síce prešlo už mnoho času a komunikácia medzi vládami jednotlivých krajín a ich veľvyslanectvami či konzulátmi a inými zastupiteľstvami v zahraničí bola s príchodom moderných technológií niekoľkonásobne zjednodušená, avšak svetové krajiny si aj tak služby diplomatických kuriérov ponechávajú. Pojem diplomatická imunita a špeciálne podmienky pre prácu diplomatov boli prvýkrát spomenuté ešte na Viedenskom kongrese v roku 1815, ktorý nasledoval po úspešnom zastavení ťaženia Napoleona v Európe, a okrem iného sa zameriaval aj na diplomatickú spoluprácu medzi krajinami, ktorá mala prebiehať aj prostredníctvom diplomatov. Avšak, aby mohla byť diplomatova práca efektívna a úspešná, krajiny takýmto pracovníkom v roku 1961 vo Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch udelili privilégiá, ktoré sformovali funkciu diplomatickej imunity, takže jednotliví diplomati sa nemusia obávať toho, že im zahraničná krajina, v ktorej majú pôsobiť, bude spôsobovať akékoľvek problémy spojené s výkonom ich pozície.
Aby sme sa ale vrátili ku diplomatickým kuriérom a najmä súčasnej situácii vo svete, musíme spomenúť, že anglická tradícia pretrvala a britská kráľovná Alžbeta II. preto dodnes vo svojich službách zamestnáva takýchto kuriérov. Nenazývajú sa však diplomatickí kuriéri, ale Kráľovnini doručovatelia, keď bol kráľom Anglicka muž, nazývali sa zase Kráľovi doručovatelia, a ak často lietaš po svete, možno si sa s nimi už niekedy aj stretol v jednom lietadle. Nemajú na sebe žiadne špeciálne uniformy, ani označenie, ale lietajú väčšinou v biznis triede obyčajných leteckých spoločností a po svojom boku majú špeciálne zapečatené kufríky. Základným prvkom vykonávania ich práce je fakt, že od prepravovaného kufríka nemôžu byť oddelení. V praxi to znamená asi toľko, že ak je to potrebné, pokojne si ho môžu pripútať ku svojej ruke a nepustiť ho až dovtedy, kým nedorazia do svojej destinácie.
Po príchode na letisko zapečatené kufríky neprechádzajú žiadnou bezpečnostnou kontrolou. Na základe spomínaného Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch sú všetky predmety umiestnené vo vnútri kufríkov prísne tajné a dôverné, takže je zakázané ich skenovať pomôcou prístrojov počas prechodu bezpečnostou prehliakdou. Na druhej strane, kuriér prepravujúci tento kufrík musí prehliadku podstúpiť a rovnako je na tom aj jeho príručná batožina, v ktorej si nesie napríklad oblečenie. Ďalším zaujímavým faktom je aj to, že každý takýto kráľovský kufrík disponuje vlastným pasom, takže teoreticky ho kuriéri prepravujú ako živú ľudskú bytosť, pretože aké ďalšie predmety majú vlastný pas?
Úspešné zvládnutie bezpečnostnej prehliadky kuriérom zaručuje, že sa samotný doručovateľ nedopustil akejkoľvek zrady a do lietadla, ako všetci ostatní cestujúci, nevstupuje s akýmkoľvek nebezpečným predmetom. Hlavná náplň jeho práce sa pritom dlhé storočia veľmi nezmenila. Aj dnes doručuje originály dokumentov, ktoré sa len tak nemôžu, alebo nepostačujú, poslať cez internet. Dokumenty doručuje nielen vo Veľkej Británii, ale najmä po celom svete, kde ho očakávajú britské veľvyslanectvá a ambasády, ktoré potrebujú dôverné inštrukcie z Londýna.
Mimochodom, aj na osoby diplomatických kuriérov platí rovnaká imunita, ako v prípade bežných diplomatov, takže disponujú právom na nedotknuteľnosť ich osoby a rovnako aj ich zásielky. Len pre zaujímavosť, britská kráľovná môže mať vo svojich službách celkovo 19 kuriérov a momentálne sa tejto práci venuje 16 ľudí na plný úväzok a 2 na čiastočný úväzok.
