Kto je najlepší manipulátor vo väzení, čo zažil pri najťažších prípadoch a ako to zvládal psychicky? Psychológ a bývalý policajný vyjednávač Peter Sunyík hovorí o extrémoch, ktoré ho priviedli k rozhodnutiu odísť a otvoriť si vlastnú psychologickú prax.
Peter Sunyík strávil viac než desať rokov na mieste, kde sa bežný človek nikdy nechce ocitnúť. Väčšinu času tam pracoval ako pedagóg, ktorý robil individuálnu a skupinovú prácu s odsúdenými. Jeho každodennou realitou boli bitky, sebapoškodzovanie, pokusy o samovraždu a situácie, v ktorých išlo o život. Hovorí, že vo väzení sa nenaučil len zvládať extrémne situácie, ale aj rozumieť ľudskej psychike v jej najčistejšej, surovej podobe.
Pracoval s vrahmi, násilníkmi, drogovými dílermi aj ľuďmi s ťažkými psychickými poruchami. Popri tom absolvoval špecializovaný výcvik a stal sa vyjednávačom. Bol to človek, ktorý prichádza na miesto, keď sa niekto zabarikáduje, drží rukojemníka alebo sa vyhráža samovraždou. „Často mi volali o druhej v noci. Do siedmich minút som bol na mieste. Mojou úlohou bolo dostať človeka z extrému späť k racionalite,“ spomína.
Dnes vedie vlastnú psychologickú prax, venuje sa individuálnej aj párovej terapii a využíva skúsenosti, ktoré nadobudol v najtemnejších prostrediach. Práve z práce vo väzniciach si priniesol schopnosť čítať ľudí podľa mikropohybov, tónu hlasu, či spôsobu, akým sa vyhýbajú očnému kontaktu.
S Petrom Sunyíkom sme sa rozprávali o tom, ako sa žije medzi odsúdenými, čo robí izolácia s ľudskou psychikou, ako vyzerá manipulácia v praxi a prečo sa tie isté vzorce správania objavujú aj v bežných partnerských vzťahoch.
Hovorí o strese, ktorý sa nedá vypnúť, o ľuďoch, ktorí sa v base naučia prežiť len vďaka poslušnosti, aj o tom, prečo sa mnohí z nás vo vzťahoch správajú rovnako ako tí, ktorí kedysi sedeli za mrežami.
Viac podobných rozhovorov nájdeš na Refresher+. Predplať si kvalitnú žurnalistiku a čítaj príbehy, ktoré menia pohľad na svet okolo nás.
Čo musí mať človek v sebe, aby sa rozhodol pracovať vo väzení medzi ľuďmi, ktorí môžu byť agresívni či psychicky narušení?V mojom prípade to nebolo o nejakej túžbe pracovať s odsúdenými. Skôr o životnej situácii. Oženil som sa, narodilo sa nám prvé dieťa a jednoducho som potreboval stabilnú prácu.
Dal som si prihlášky na viacero miest, k SIS-ke, polícii aj do väzenstva – a paradoxne práve väzenie bolo najbližšie a najrealistickejšie.
Predtým som deväť mesiacov pracoval na psychiatrii, ale tam boli veľmi nízke platy. Vo väzenstve som mal známych, ktorí mi povedali, koľko zarábajú, a tak som sa rozhodol pre túto cestu. Nebola to žiadna vysnívaná profesia. Postupne sa z nej však povolanie stávalo. Neskôr to zase vyprchalo, ale o tom-potom.
Ako vás táto práca zmenila osobnostne? Napríklad v tom, ako vnímate seba či svoje okolie?Zmenila ma veľmi výrazne. Keď sa pozriem na celé tie roky, postupne som sa stával agresívnejším, menej trpezlivým. Dodnes napríklad neznesiem, keď mi niekto stojí tesne za chrbtom, či už v rade v obchode alebo niekde na ulici.
Vo väzení to bolo jedno zo základných pravidiel: odsúdený musí byť vždy pred vami, aby ste ho mali pod kontrolou. A to sa vám rokmi dostane pod kožu. Stále mám problém, keď cítim niekoho za sebou.
Tá premena bola postupná, ale logická. Keby boli vzťahy s odsúdenými jednoduché a príjemné, asi by nebolo všetko v poriadku. No tie konflikty tam boli prakticky na dennej báze.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
-
Kto sú najšikovnejší manipulátori vo väzení a prečo často pôsobia nenápadne.
-
Ako vyzerá moment, keď manipulátor prvýkrát pripustí vlastnú vinu.
-
Aké manipulačné techniky odsúdení používajú na psychológov aj pedagógov.
-
Čo všetko sa deje pri vyjednávaní počas krízových situácií za mrežami.
-
Ako extrémne prostredie väzenia ovplyvňuje prax psychológa pri práci s pármi.
