Atlantídu sme ako deti milovali. Film však trestuhodne upadol do zabudnutia, no vďaka Disney+ si ho môžeš užiť aj dnes.
Animák Atlantis: The Lost Empire (vieš si ho pozrieť na Disney+) vyšiel v roku 2001 po zlatej horúčke skvelých animákov (nielen od štúdia Disney). Rozprávka očarila divákov, no do kín ich prišlo málo, keďže ich viac zaujal Shrek.
S rozpočtom 120 miliónov dolárov zarobila Atlantída v kinách celosvetovo len 180 miliónov dolárov. Film disponoval krásnou animáciou a originálnym a vtipným spracovaním oceánskej legendy. Prečo teda upadol do zabudnutia?
Sčasti za to môžu aj postavy. Tou hlavnou je nešikovný lingvista Milo Thatch (Michael J. Fox), ktorý sa v roku 1914 snaží vypátrať legendárnu Atlantídu, zatopené mesto plné bohatstva. Okolo Mila sa začne formovať príbeh o dobrodružstve, priateľstve, láske, ale aj morálke a zrade. Milo reprezentuje nešikovného, zasneného a vystrašeného mladého muža, ktorý si chce uctiť pamiatku svojho dedka.
Problémom je, že to ho definuje takmer po celú dĺžku filmu a jeho osobnosť sa počas filmu až tak veľmi nevyvíja. Táto kritika sa dá uplatniť aj na ďalšie postavy, ktoré tvoria multikultúrny tím.
V príbehu vystupuje aj hrubý Francúz, cynický Talian či usilovná Španielka. Ich motívy sa začínajú a končia peniazmi a akýkoľvek vývoj postáv tvorcovia utlačili do pozadia, aby priestor dostalo morálne precitnutie iných postáv. To však človek nájde vo väčšine podobných filmov a nie je ničím výnimočné.
Diváci si obľúbili postavy najmä pre ich vtipné povahy, vzťahy medzi sebou a schopnosť improvizovať, keďže sa hrdinovia neustále dostávajú do nových problémov.
Trochu to ešte oživili postavy ako kráľ Atlanťanov Kashekim (Leonard Nimoy zo Star Treku) a jeho dcéra Kidu (Cree Summer). Dcéra však slúži len ako romantický objekt hlavného hrdinu. Postavám tak chýba niečo, čo by z nich robilo komplexnejšie charaktery. Sympatickému animáku nepomohlo ani to, že v rovnakom čase vychádzali konkurenčné filmy, akými sú Toy Story, Príšerky, s. r. o., El Dorado, Shrek či Tarzan. Tie mali výraznejšie a obľúbenejšie postavy.
Atlantída tak trochu zaostávala z hľadiska postáv, no dorovnala to magickým prostredím. Tvorcom sa nadmieru podarila farebná a štýlová prezentácia podmanivého mesta Atlantis a všetkého s ním spojeného. Diváci sa nevedeli vynadívať na krásnu architektúru, detailné animácie postáv a originálne mýtické prostredie.
Animátori prepracovali aj zobrazenie vody, ktorá plnila funkciu jednej zo základných tém snímky. Vo finále tak šlo o nádherný animovaný film, ktorý doplatil na nedotiahnutý scenár a na to, že bol pravdepodobne príliš nadčasový.
Vyslúžil si len priemerné hodnotenia. Recenzentom totiž prekážali aj dospelé témy animáka a fakt, že nešlo o muzikál, akými sa štúdio Disney preslávilo. Témy antiimperializmu a antikapitalizmu recenzenti v animovanom filme nezniesli. V súčasnosti by to kritici ospevovali a tvorcov aj štúdio chválili za progresívny a moderný prístup k príbehu v animovanom formáte.
V súčasnosti sú už k filmu zhovievavejší. Recenzentka webu Gizmodo napríklad v roku 2015 napísala o filme celý článok s tým, že si zaslúžil oveľa lepšiu odozvu, než akej sa nakoniec dočkal.
Dnes je už Atlantída kultová klasika, na ktorú slovenské deti vyrastajúce v 90. rokoch spomínajú ako na klenot z VHS kaziet. Aj keď neboli postavy najprepracovanejšie, mali vtipné osobnosti, zábavné dialógy a v divákoch dokázali vzbudiť sympatie, takže sme im fandili.
Potešil aj skvelo spracovaný bájny príbeh o Atlantíde prezentovaný vďaka krásnej animácii a napínavým akčným scénam. Nezabudnuteľné boli aj všelijaké sci-fi gadgety a vynálezy postáv. Tie na pozadí mýtického miesta dávnej minulosti vytvárali zaujímavý kontrast retrofuturizmu.
Zaujímavosti
- Jazyk Atlanťanov vytvoril od nuly lingvista Marc Okrand, ktorý vytvoril aj klingočinu v Star Treku.
- Vizuálnu identitu a štýl animácie tvorcovia vytvorili na základe kresieb a štýlu umelca Mikea Mignolu, tvorcu Hellboya. Sám Mignola na filme pracoval ako jeden zo štyroch hlavných architektov.
- Film využíval mix ručne maľovanej 2D a digitálnej 3D animácie. V niektorých scénach tieto druhy animácií spojili a diváci si to ani nevšimli.
- Na filme pracovalo 350 animátorov zo všetkých štúdií Disney a dodnes ide o jeden z najnáročnejších animovaných projektov.
- Po roku a pol predajov fyzických nosičov (VHS a DVD) zarobilo štúdio na filme 160 miliónov dolárov. V konečnom dôsledku tak film zarobil viac z predaja fyzických nosičov ako z premietania v kine.
- V roku 2003 vyšlo veľmi slabé pokračovanie priamo na fyzické nosiče DVD s názvom Atlantis: Milo’s Return.
- Tvorcovia filmu čelili obvineniam z plagiátorstva. Údajne ukradli nápady a dizajn z ázijského animovaného filmu. Jeho tvorcovia sa však neodvážili žalovať takú veľkú spoločnosť, akou je Disney.
