Lucia Baranová v Mexiku založila organizáciu Blue Religion, ktorej cieľom je nielen zredukovať výlov žralokov z oceánov.
„Toto sa ti môže stať aj v Londýne. Dáš si fish and chips, ale veľakrát ani nevieš, že ti naservírovali vypražené žraločie mäso. Je plné ťažkých kovov ako ortuť, čo ľudia postupom času vďaka skúmaniu zistili, takže dnes ho nikto dobrovoľne konzumovať nebude,“ hovorí Lucia Baranová, ktorá pochádza z Banskej Štiavnice, no od svojich 16 rokov žije v zahraničí a venuje sa potápaniu s najväčšími predátormi a ochrane oceánov.
V Mexiku pred pár rokmi založila vlastnú organizáciu na ochranu oceánov Blue Religion, s ktorou dnes učí miestnych rybárov, že živé žraloky môžu mať oveľa vyššiu hodnotu ako mŕtve, aj keď sa v Hongkongu za tanier polievky zo žraločích plutiev platí aj 100 dolárov.
Lucia nám v rozhovore opísala aj to, ako sa jej žije v Mexiku, či je to tam s drogovými kartelmi naozaj také hrozné, ako sa hovorí, a vysvetlila nám, ako vlastne jej organizácia funguje.
Dnes sa venuješ najmä ochrane žralokov. Mala si k oceánu a potápaniu vzťah už ako malá?
Často sme chodievali k moru, lebo som mala alergie a ekzémy, a tak jediné, čo mi pomáhalo, bola morská voda. Keďže som v nej musela byť ponorená dlhý čas, mala som masku a študovala som rybičky. Prvá certifikácia na potápanie sa dala spraviť v 12 rokoch, tak som sa do nej hneď pustila.
Vybudovala sa v tebe táto láska k morskému životu vďaka dovolenkám niekde v exotike, kde si mohla pozorovať nezvyčajné druhy zvierat?
Mňa to chytalo už v Chorvátsku, nemusela to byť exotika. Doteraz ma to tak baví. Aj keď dnes už žijem v destináciách, kde vidím žraloky a veľryby, stále ma baví pozorovať každého malého krabíka pod vodou. Som veľký nadšenec, takže som si odchytávala do vedierka malé medúzky a rybičky, aby som sa na ne mohla pozerať.
Od svojich 16 rokov žiješ v zahraničí a zo Slovenska si odišla veľmi skoro. Čo ťa ťahalo k tomu, aby si to taká mladá skúsila vo svete?
Na začiatku sa mi páčil životný štýl potápačov, takže som si spravila licenciu, aby som ľudí mohla učiť potápanie. Bol to pre mňa pôžitok. Ale keď som bola pod vodou každý deň, videla som čoraz väčšie zmeny a začala som sa venovať ochrane morí.
Vtedy som prestala učiť a začala som robiť dobrovoľníčku pre Sea Shepard. S touto organizáciou som pracovala dlhý čas, veľa sa naučila a získala kontakty. Uvedomila som si, že moja kariéra nebude o tom, aby som ľuďom ukazovala oceán, ale o tom, že musím pracovať priamo s rybármi a biológmi a riešiť ochranárske otázky.
Veľryby, ktoré rodia mláďatá, chodíme navštevovať vo Francúzskej Polynézii a v Tonge, a to je možno najväčší životný zážitok, aký som sama zažila.
Kam si sa vybrala ako 16-ročné dievča, ktoré sa chce potápať?
Odišla som na Bali do Indonézie, kde som si urobila potápačské kurzy, ale aj všetky možné záchranárske či inštruktorské kurzy. Keď chceš pracovať v oceánoch s rybami, najjednoduchší spôsob, ako si zarobiť, je učiť ľudí potápať. Inštruktorský kurz som si spravila hneď ako 18-ročná, no vtedy som ešte nevedela, čo ma čaká.
Nakoniec si v Mexiku založila vlastnú organizáciu Blue Religion.
Áno, sídlime v Mexiku a aj tu žijeme. Väčšina našich aktivít sa deje priamo v Mexiku, kde sa snažíme bojovať za ochranu oceánov, aj tu robíme expedície, ale zopár ich máme aj v zahraničí. Napríklad vo Francúzskej Polynézii chodíme plávať s veľrybami, lebo tie v Mexiku veľmi nie sú.
Bežný Slovák zrejme o ochrane morského ekosystému veľa nevie. Keby sa ťa niekto spýtal, čo je hlavná náplň tvojej práce v každodennom živote, ako by si mu to vysvetlila?
Zameriavame sa primárne na ochranu žralokov. Ako vrcholový predátor je žralok dôležitý pre oceán, no ich populácia sa znižuje tak rýchlo, že väčšine druhov žralokov hrozí vyhynutie. Rybolov nie je dostatočne regulovaný a žralok ani nie je veľmi sympatické zviera, takže sa o ne prakticky málokto stará.
My sa snažíme dopracovať k tomu, aby v Mexiku zaviedli prísnejšie regulácie na výlov žraloka, pracujeme priamo s rybármi, ktorí sa lovením žralokov živia, a ponúkame im alternatívnu prácu s nami v turizme. Chceme im ukázať hodnotu týchto zvierat, keď sú ešte živé, namiesto toho, aby ich usmrcovali pre plutvy a mäso.
Pracujeme s dobrovoľníkmi, vzdelávame ľudí po Mexiku, chodíme upratovať pláže od plastov a vysvetľujeme verejnosti dôležitosť océanu.
Turistom ponúkate morské expedície za najväčšími žralokmi či veľrybami, ktoré podľa vašej stránky stoja okolo 3-tisíc eur. Ako sa vám v Mexiku žije z finančnej stránky? Je to drahá krajina na život?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
