Mozog adolescentov po lockdowne vykazoval znaky typické pre starších ľudí alebo tých, ktorí v detstve zažili násilie či zanedbávanie.
Výskum vedcov zo Stanfordovej univerzity v Spojených štátoch zistil, že pandémia zasiahla dospievajúcich ľudí oveľa vážnejšie, ako sme predpokladali. Nové zistenia naznačujú, že stres súvisiaci s pandémiou nielenže ovplyvnili ich duševné zdravie, ale aj fyzicky zmenil ich mozgy.
Štruktúry mozgu tínedžerov sa zdajú o niekoľko rokov staršie ako u ich rovesníkov pred pandémiou, píše sa v nedávnej štúdii uverejnenej v časopise Biological Psychiatry: Global Open Science.
Výskumníci porovnali predpandemické snímky magnetickej rezonancie mozgu 81 dospievajúcich ľudí so snímkami v „lockdownovom období“ od októbra 2020 do marca 2022.
Zistili, že v porovnaní s dospievajúcimi hodnotenými pred pandémiou mali tí, ktorí boli hodnotení po lockdowne, nielen závažnejšie psychické problémy, ale aj tenšiu mozgovú kôru, väčší objem hipokampu a amygdaly a starší mozog. Ich mozog podľa vedcov v podstate predčasne zostarol.
Mozog týchto adolescentov po lockdowne vykazoval znaky typické pre starších ľudí alebo pre tých, ktorí v detstve zažili výraznú nepriazeň osudu.
Pôvodný cieľ výskumu bol iný
Vedci si v skutočnosti nestanovili za cieľ skúmať mozgy tínedžerov pred covidom a po ňom. Deti boli pôvodne súčasťou dlhodobého výskumu o výskyte depresie počas puberty. Po príchode covidu výskumníci nemohli vykonávať pravidelné vyšetrenia magnetickou rezonanciou. Keď sa situácia zlepšila, uvedomili si, že nemôžu len tak pokračovať tam, kde skončili.
„Už tam bola táto veľká medzera. Nemohli sme vychádzať z predpokladu, že deti sú rovnaké ako pred pandémiou, pretože sme si neboli istí, či to tak je,“ povedal pre Euronews Ian Gotlib, profesor psychológie na Stanfordskej univerzite a hlavný autor štúdie.
„Vedeli sme, že výskyt depresie, úzkosti a smútku u detí sa po lockdowne zvýšil. Ale nevedeli sme, či sa ich mozgy zmenili. A zmenili sa,“ dopĺňa vedec.
Starnutie ako reakcia na stres
Podľa vedcov sa doteraz tieto zrýchlené zmeny „veku mozgu“ objavovali len u detí, ktoré sa osobne stretli napríklad s násilím, zanedbávaním alebo disfunkciou v rodine. Dosiaľ veľa nevieme o tom, čo tieto zmeny v mozgu znamenajú, ani o tom, či môžu byť trvalé.
Vedci sa domnievajú, že to môže zrýchliť proces biologického starnutia.
Docent psychologických vied Jonas Miller z Univerzity v Connecticute však tvrdí, že mozgy dospievajúcich sú stále pružné a dokážu sa relatívne ľahko prispôsobovať a meniť. „Starnutie mozgu“ je možno len adaptácia na stres z pandémie, a keď tento stres ustúpi, starnutie sa spomalí.
„Nemôžete priamo zmeniť mozog, ale určite môžete depresiu, úzkosť a iné duševné problémy. A myslím si, že to je naozaj dôležité,“ povedal Ian Gotlib. „Domnievam sa, že ak začneme liečiť duševné zdravie, začneme normalizovať alebo dokonca spomalíme progresiu zmien v mozgu.“
Výskumníci budú tínedžerom znovu skenovať mozog, keď dosiahnu 20 rokov. Plánujú tiež sledovať ich duševné zdravie a porovnávať štruktúru mozgu tých, ktorí boli nakazení vírusom, s tými, ktorí nakazení neboli.
– Bezplatná 24-hodinová linka dôvery Nezábudka: 0800 800 566
– Online poradňa Ligy za duševné zdravie
– Online poradňa pre mladých IPčko
