Zatiaľ čo sleduje bývalý člen Šachtaru Doneck Ľuboš Micheľ prebiehajúci konflikt zo Slovenska, po skončení vojny je pripravený ísť klubu pomôcť postaviť sa opäť na nohy.
Prebiehajúci konflikt na Ukrajine zasiahol aj šport. Ten je tam momentálne úplne prerušený. Výnimkou nie je ani futbal. Ukrajinská najvyššia liga sa posledné roky kvalitatívne zlepšovala, do mužstiev prichádzali skúsení zahraniční futbalisti.
Najreprezentatívnejším klubom je dlhoročne Šachtar Doneck, ktorý hrá pravidelne Ligu majstrov. Pri tejto príležitosti sme sa porozprávali s bývalým rozhodcom FIFA a riaditeľom medzinárodného oddelenia spomínaného klubu Ľubošom Micheľom. Ten v súčasnosti pôsobí v Tatrane Prešov.
V Refresheri ti pravidelne prinášame články k aktuálnym témam. Ak chceš podporiť tvorbu kvalitného športového obsahu, pridaj sa do klubu Refresher+. Získaš tak neobmedzený prístup k prémiovému obsahu, ale aj množstvo ďalších výhod.
V Šachtare Doneck ste pôsobili od roku 2008. Ako ste vnímali zmeny vrátane tej v roku 2014?
Napätie začalo vznikať, až keď malo v Minsku padnúť rozhodnutie, kam sa Ukrajina prikloní – či k Rusku alebo k Európe. Po tom, čo bývalý prezident Janukovyč ušiel z krajiny, začal byť ten ruský vplyv silnejší. Následne v máji (2014 – pozn. red.) už začalo byť dusno aj v Donecku. My sme už s mužstvom po sezóne odišli.
Ako sa to odrážalo na živote miestnych, prípadne na ich mentalite?
Treba povedať, že celá Donecká aj celá Luhanská oblasť sú zmiešané. Je tam okolo sto národností. Je to región ťažkého priemyslu, kam v medzivojnovom období došlo veľa ľudí z Ruska. Tam totiž nemali prácu. Tí ľudia sú už zvyknutí. Nebolo tam žiadne extrémne napätie. Množstvo ľudí v podvedomí stále cíti svoje väzby na Rusko vzhľadom na svojich predkov, ktorí prišli z Ruska. Všetci tam hovoria po rusky a ich vzťah je stále priklonený k Rusku.
Aký vplyv na miestny futbal malo vyhlásenie proruských separatistov o nezávislosti Doneckej ľudovej republiky? Nevisela vo vzduchu neistota z budúcnosti?
Vyhlásenie týchto republík znamenalo koniec futbalu v Donecku. Šachtar Doneck síce dostal ponuku hrať v Donbass Arene, ale musel by hrať súťaž, ktorú vyhlásila Donecká republika. To klub, samozrejme, odmietol, pretože Šachtar hral pravidelne Ligu majstrov. A keďže tie republiky neboli uznané, túto súťaž by neuznával ani svet, a tak by nebolo možné hrávať európske súťaže. My sme v tom čase mali rozpočet 90 miliónov eur ročne, takže to nebola sranda.
Ako ste to teda riešili?
Po júlovom sústredení v roku 2014 sme sa už do Donecka ako klub nevrátili. Naším centrom sa stal Kyjev a domáce zápasy – či už ligové, alebo Ligu majstrov – sme hrávali v Ľvove. Na druhej strane ani samotní hráči sa už do Donecka nechceli vrátiť, keďže tam začali aktívnejšie fungovať vojenské operácie.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo sa stalo s klubmi a hráčmi po vypuknutí vojny.
- Prečo ukrajinskí futbalisti nemôžu prestúpiť do iných klubov.
- Aké má majiteľ plány s klubom po skončení vojny.
- Ako vníma Ľuboš Micheľ vojnový konflikt.
- Akí sú podľa neho Ukrajinci ako národ a či sme ohrození ukrajinskou migráciou.
