Do francúzskej légie sa dostal, pretože po odchode zo slovenskej armády hľadal nové dobrodružstvo. Zaviedlo ho to do Francúzska, kde skončil na ostrove Korzika, ale vyskúšal si aj boj s džihádistami v Mali.
„Naša skupina sa dostala do situácie, keď na nás začali strieľať dvaja džihádisti. Vyprázdnili naším smerom dva zásobníky, utekali na motorke a potom sa to skrátka vyriešilo,“ opisuje svoje zážitky z afrického Mali bývalý príslušník francúzskej cudzineckej légie Pavol. Meno respondenta bolo zmenené z dôvodu bezpečnosti, ale redakcia pozná jeho skutočnú identitu.
Naspäť na Slovensko sa vrátil po piatich rokoch v službách jednej z najelitnejších bojových jednotiek sveta, zaradil sa naspäť do bežného života a dnes neľutuje, že z légie po vypršaní zmluvy odišiel. Kamarátstva mu zostávajú dodnes, ale tvrdá drina a nekonečné dni a noci na základniach a v teréne mu už nechýbajú.
My sme ho vyspovedali o tom, prečo sa mladík zo Slovenska vôbec rozhodol pridať k francúzskej légii, kde prebiehal jeho výcvik, ale aj to, či po oficiálnom vstupe dostávajú príslušníci légie automaticky povolenie zabíjať.
- Čo mladého Slováka priviedlo k vstupu do francúzskej légie.
- Ako stačí prísť do regrutačného strediska bez udania akéhokoľvek dôvodu.
- Či je vo francúzskej légii veľa Slovákov a Čechov.
- Či majú legionári na misiách v Afrike automaticky povolenie zabíjať.
- Koľko mesačne zarábal ako parašutista a aké príplatky dostával.
- Kedy sa v africkom Mali ocitol pod paľbou džihádistov.
- Či dnes neľutuje, že už vo francúzskej légii nepôsobí.
- Ako vyzeral jeho návrat späť do bežného života po príchode domov.
V akej fáze života si sa nachádzal, keď si sa rozhodol vstúpiť do francúzskej légie?
V minulosti som bol v slovenskej armáde, kde sa v tom čase podpisovali kontrakty na tri roky. Tam som doslúžil, ale slovenská armáda nenapĺňala moje očakávania, tak som hľadal nové dobrodružstvo. Zaujímali ma zbrane aj technika a rozhodol som sa, že pôjdem vyskúšať šťastie do légie.
Ako dlho si v nej pôsobil?
V légii som pôsobil päť rokov. Hneď pri nástupe sa podpisuje kontrakt na päť rokov, ale ja som ho už následne nepredĺžil, pretože som chcel žiť normálnejší život.
Z rôznych článkov o légii by človek mohol nabrať pocit, že regrutačné stredisko je tajomné, nikto o ňom nechce rozprávať a každý uteká, keď sa o ňom začne rozprávať.
Regrutačné strediská sa väčšinou nachádzajú priamo v rôznych mestách. Mimo miest sa skôr vykonáva výcvik. Najbližšie regrutačné stredisko je zrejme v Štrasburgu, kam chodieva väčšina Slovákov, ale ja som šiel priamo do Aubagne. V Štrasburgu spravíš testy, čakáš, ale aj tak ťa potom pošlú do Aubagne, kde sa rozhoduje, či ťa vezmú. Spravia ti vstupné psychologické aj fyzické testy a počkáš si na verdikt.
Stačí len tak prísť a vstúpiť?
Stačí prísť bez ohlásenia. Nemusíš ani vedieť po francúzsky, pretože väčšina nových legionárov jazyk neovláda, ak nepochádzajú z bývalých kolónií. Odovzdáš svoje veci, rukami-nohami sa dorozumieš, vezmú ťa do kasární, kde ti dajú oblečenie a začnú sa testy.
Dajú ti rovnaké iniciály, ale deň narodenia ti posunú o jeden deň a mesiac narodenia o jeden mesiac. Rok sa necháva.
V minulosti sa vraj stávalo, že do légie odchádzali aj muži, ktorí mali doma veľké problémy so zákonom. Je to dnes prísnejšie?
Je to prísnejšie, pretože všetkých dnes kontroluje Interpol. Niekto, kto v minulosti sedel za vraždu, sa teraz do légie nedostane, ale mal som pár kolegov, ktorí mali opletačky so zákonom a vzali ich. Tie skutky však nesmeli byť vážne.
Pýtali sa ťa už v úvodnom rozhovore, prečo chceš vstúpiť do légie?
Zoberie si ťa k sebe príslušník vyššej hodnosti, možno ako u nás rotmajster, sadne si za počítač a hneď ti zmení meno. Dajú ti rovnaké iniciály, ale deň narodenia ti posunú o jeden deň a mesiac narodenia o jeden mesiac. Rok sa necháva.
V úvode sa nepýtajú, prečo chceš do légie vstúpiť, pretože neskôr musíš prejsť vypočúvaním takzvaným gestapom, čo je súčasťou náboru. Na tomto výsluchu sa ťa dve či tri hodiny vojenská polícia vypytuje, čo ťa do légie priviedlo, či si mal v minulosti rôzne problémy alebo aké vzťahy máš doma s rodinou a kamarátmi.
Vedela tvoja rodina a kamaráti, kam ideš, keď si sa vybral do Francúzska?
Moji najbližší kamaráti o tom vedeli. Mamka nebola veľmi nadšená, lebo sa o mňa bála, ale kamaráti mi držali palce, nech sa mi to podarí.
Výsluch musel byť náročný. Je podľa teba légia náročnejšia na fyzickú stránku alebo skôr psychologické prežívanie?
Najťažšia stránka je zrejme psychologická. Na vypočúvaní mi pridelili Poliaka, ktorý mi rozumel a prekladal moje odpovede policajtovi do francúzštiny. Aj keď ťa vezmú, tak podľa mňa zohráva väčšiu rolu psychika.
Kam ťa potom pošlú absolvovať samotný výcvik?
V Štrasburgu ti môžu spraviť základné fyzické testy ako člnkový beh či zhyby na hrazde, potom sa ide do Aubagne, kde ťa vypočujú, a až následne sa rozhoduje o tom, koľko zo žiadateľov prijmú do výcviku. Vtedy sa ide na základňu do Castelnaudary, kde prebieha štvormesačný výcvik.
Fyzická časť výcviku je náročná, ale nemusíš sa plaziť pod ostnatými drôtmi, zatiaľ čo ti nad hlavou strieľajú ostrými nábojmi. Ale keď sme napríklad šli do Paríža, kde sa v rámci operácie Sentinelle strážili školy či verejné budovy, tak sme počas voľného dňa navštívili centrum pre francúzske komando. Bol 13. december a my sme sa museli plaziť vo vode a v blate.
Bol niekedy moment, keď si si povedal, že toto už robiť nechceš?
To som si nikdy nepovedal, lebo do légie som chcel vstúpiť a nemohol som si spraviť hanbu, že sa domov vrátim predčasne. Ale občas som zakrútil hlavou, že toto je priveľa aj na mňa.
Na Slovensku je vstup do légie stále technicky ilegálny. Keď si sa potom vrátil domov, mohol si u potenciálnych zamestnávateľov rozprávať o minulosti v légii?
Keby som chcel vstúpiť do Policajného zboru, tak im to zrejme spomenúť nemôžem, lebo by mi to skôr priťažilo. Viem však, že v určitých práporoch slovenskej armády slúži zopár legionárov, tam to možno vnímajú ako plus. Inde by som to nespomínal.
Mal si kolegov aj zo Slovenska a z Česka?
V našom regimente bolo možno 1 300 ľudí, z toho tak 15 bolo Slovákov a 20 či 30 zase Čechov. Nebolo nás veľa. Za každých okolností je povinné hovoriť po francúzsky, ak by si chcel skúšať hovoriť po slovensky zo začiatku, kým si nováčik, tak za to vedia byť prísne tresty.
Cieľom je, aby si sa čo najrýchlejšie naučil po francúzsky. Mne trvalo dostať sa na konverzačnú úroveň približne štyri mesiace počas výcviku. Keď som potom prišiel do regimentu, tak som veľa vecí rozumel a voľačo zo mňa už vypadlo.
Ja som sa pridal k parašutistom na Korzike. Vybral som si to sám, ale inak to počas výcviku funguje tak, že ak sa na ňom zúčastňuje napríklad 30 ľudí, tak prvých 5-6 najlepších si môže regimenty vyberať a ostatných niekam pridelia.
Dali sa so Slovákmi stráviť aj chvíle, keď sa človek chcel len tak porozprávať v rodnom jazyku?
V začiatkoch je to skoro nemožné, lebo si ako nováčik časovo vyťažený a nemáš čas behať hore-dole za kamarátmi. Ja som vo svojej sekcii nemal žiadneho Slováka, ale potom neskôr pri rôznych výročiach a ceremóniách je atmosféra priateľskejšia a dá sa porozprávať.
Máš počas výcviku kontakt s vonkajším svetom?
Prvé dva mesiace výcviku nemáš žiadny prístup k telefónu či internetu. Potom ti dajú pár hodín, keď môžeš zájsť do mesta a zavolať domov z telefónnej búdky či napísať kamarátom z internetovej kaviarne, inak nemáš kontakt so svetom.
Cudzinecké légie sú oficiálnou súčasťou francúzskej armády, aj keď ide o špecifické jednotky. Ako sú vnímané medzi Francúzmi?
Nemyslím si, že by im na úmrtí legionára záležalo menej. Aj keď zomrel legionár, tak oznam o smrti zavesili na oficiálnu stránku a vzájomne sme sa rešpektovali. Čo som sa stretol s francúzskymi vojakmi, tak boli priateľskí a vedeli sme sa porozprávať.
Aj légia má svoje oddiely a sekcie. V akom regimente si pôsobil ty?
Ja som sa pridal k parašutistom na Korzike. Vybral som si to sám, ale inak to počas výcviku funguje tak, že ak sa na ňom zúčastňuje napríklad 30 ľudí, tak prvých 5-6 najlepších si môže regimenty vyberať a ostatných niekam pridelia. Ja som od začiatku vedel, že chcem ísť k parašutistom – u nich je voľné miesto skoro vždy, lebo mnoho ľudí si myslí, že chce ísť k parašutistom, ale počas výcviku ich to prejde.
Mal si ako člen francúzskej légie automaticky povolenie strieľať a zabíjať?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či majú legionári na misiách v Afrike automaticky povolenie zabíjať.
- Koľko mesačne zarábal ako parašutista a aké príplatky dostával.
- Kedy sa v africkom Mali ocitol pod paľbou džihádistov.
- Akú úlohu plnila francúzska cudzinecká légia v Mali.
- Či niekto z jeho okolia na misii zahynul alebo ho postrelili.
- Či dnes neľutuje, že už vo francúzskej légii nepôsobí.
- Ako vyzeral jeho návrat späť do bežného života po príchode domov.
