Sedemročnému dievčatku začala hniť tvár a vypadli mu zuby. Jednotka 731 vypúšťala na ľudí biologické zbrane

Znásilnenia, zámerné roznášanie syfilisu, pitvanie zaživa, vstrekovanie zvieracej krvi a baktérií do ľudského tela či experimenty na malých deťoch. To je len malý výpočet ohavností, ktorých sa dopustila japonská jednotka 731.

Jej cieľom bolo vytvoriť účinné biologické zbrane, ktorými by vyhladili nepriateľa. V zariadeniach zajatci prišli o akékoľvek ľudské práva a stali sa objektom nepredstaviteľne zvrátených pokusov. Biologické zbrane následne namierili aj na civilné obyvateľstvo. Deti ráno vstávali z postelí s hrozivým zistením. Ich tváre a časti tiel sa rozpadávali na kúsky.

Keď sa dieťa ocitne na prahu smrti

Caiqiu Tan z dediny Tangjia, ktorá mala počas druhej svetovej vojny len sedem rokov, sa začiatkom augusta 1942 prebudila so zakrvavenou hnijúcou tvárou, s rozpadávajúcou sa čeľusťou a čiastočne vypadnutými zubmi. Jej rodičia boli z tohto výjavu zhrození, no otec neváhal, vzal dcéru na chrbát a utekal s ňou do miestnej nemocnice. The Guardian píše, že lekári videli iba jednu možnosť. Buď dievčaťu odrežú polovicu tváre, alebo onedlho zomrie.

Sedemročná Caiqiu Tan na vlastnej koži pocítila skazu, ktorú spôsobila jednotka 731 vypustením antraxu na civilné obyvateľstvo. Následky si síce niesla celý život, no na rozdiel od ostatných miestnych detí, ktoré zomreli do zhruba 48 hodín, aspoň prežila.

Na šírenie antraxu v dedine však doplatil otec dievčatka, ktorému onedlho nato začala hniť noha. Netrvalo dlho a podobne ako zhruba tretina dedinčanov zomrel. Xiemei Lin, ktorý pracoval na farme obete, povedal, že tomu začali hovoriť „choroba hnijúcej nohy“. 

„Nazvali sme to tak, pretože sme cez hnijúce mäso videli kosť,“ cituje jeho slová The Guardian. Tangjia a mnohé ďalšie dediny sa zmenili na nepoznanie: obyvatelia sa snažili skrývať v bezpečí svojich domovov, vonku bolo ľudoprázdno. „Neviem to opísať. Ľudia zatvorili dvere a prestali vychádzať. Celá provincia stíchla. Polia zostali bez robotníkov, úrodu nechali zhniť,“ opisoval hrozivú situáciu lekár Jinpin Wu.

Deti znásilnených žien ako súčasť experimentu

Vojny nevyhrávajú iba ľudia, ale aj technológie určené na elimináciu nepriateľa. Aby malo Japonsko nad Čínou počas druhej čínsko-japonskej vojny (1937 – 1945) navrch, postavilo základňu, kde testovalo biologické zbrane. Tie postupne rozšírilo po širšom území Číny.

Oddelenie japonskej armády známe ako jednotka 731 sa spočiatku nazývalo jednotka pre prevenciu epidémií a čistenie vody, píše The Guardian. Pravdou však je, že o žiadnu prevenciu nešlo, práve naopak.

Riaditeľom jednotky 731, ktorá fungovala na území vtedy okupovaného Mandžuska, bol Širó Išii, známy aj ako japonský Josef Mengele. Širó Išii chcel podobne ako nacistický lekár pomocou nehumánnych experimentov dosiahnuť, aby jeho vlasť urobila v oblasti vedy enormný pokrok. Na zdolanie nepriateľa plánoval využívať biologické zbrane.

To v podstate znamenalo, že si v rámci jednotky 731 z väznených ľudí spravili „pokusné králiky“, pričom nešetrili ani ženy. Tie vojaci v mnohých prípadoch znásilnili a deti, ktoré sa ženám narodili, sa stali súčasťou testov. Podľa China Daily viacerých zajatcov v dokumentoch označili za „nenapraviteľných“, „protijaponsky zmýšľajúcich ľudí“, ktorí „nemajú žiadnu hodnotu a využitie“.

Jednotka 731 však podľa oficiálnych vyjadrení japonskej vlády nikdy neexistovala. Tokijské súdy síce neskôr potvrdili, že Japonsko počas vojny experimentovalo s ľuďmi s cieľom vytvoriť biologické zbrane, no neprikázali vláde, aby sa za tieto činy ospravedlnila. V rámci jednotky 731 pracovali jedni z najlepších japonských lekárov tej doby a experimentálne základne neraz obývali spoločne s rodinami.

Ľudí pitvali zaživa a sledovali ich výkriky v agónii

Jednou z najdôležitejších súčastí projektu bolo testovanie chorôb a baktérií. Ľuďom nakazeným pohlavnou chorobou syfilisom kázali, aby súložili so zdravými ženami či s mužmi, a následne pozorovali, čo s nimi choroba robí. Ak sa zdravý jedinec nenakazil, dali ho znásilniť viackrát.

Väzňom zároveň vstrekovali do krvi rôznorodé baktérie alebo ich nútili konzumovať antrax či piť tekutiny infikované cholerou. Cieľom bolo vytvoriť smrteľne nebezpečný variant. Ľudí, u ktorých sa symptómy prejavili najrýchlejšie a najvýraznejšie, nechali vykrvácať a ich krvou nakazili ďalších.