Degustovanie vodky je hotová veda. Veronika Karľová sa k tejto profesii dostala úplnou náhodou, ale dnes je z nej rešpektovaná odborníčka.
„Kultúra pitia vodky u nás bola vždy spojená s jedením, ale v Anglicku o tom v živote nepočuli. Nechceli mi veriť, že vodka sa dá vychutnať bez toho, aby sa človek strašne opil, ale že ju môže oceniť popri dobrom jedle,“ hovorí Veronika Karľová, ktorá sa živí ako profesionálna degustátorka vodky.
Bežný obyvateľ Slovenska si možno povie, že za svojich mladých čias by sa predsa aj on mohol označovať za degustátora vodky, ale za profesionálnym ochutnávaním alkoholu sa skrýva celá veda. Veronika sa pritom k vodke dostala tak, že chcela svojich kamarátov v Anglicku naučiť popíjať a vychutnávať alkohol bez toho, aby sa spili pod obraz boží.
Dnes je ambasádorkou luxusnej značky, za ochutnávanie vodky jej platia súťaže po celom svete a môže si vychutnávať jedlo či drinky v najznámejších hoteloch a baroch na planéte.
- Ako ju k degustovaniu inšpirovali Briti, ktorí o vodke bez nealka nechceli počuť.
- Či sa bežný človek môže rýchlo naučiť rozlišovať rozdielnu kvalitu vodky.
- Či vo svojom bežnom pracovnom dni pije od rána do večera vodku.
- Ako reaguje na vtipy, že každý Slovák je predsa degustátor vodky.
- Či môže pri ochutnávaní vodku prehĺtať alebo ju musí vždy vypľuť.
- Či sa jej na profesionálnej súťaži stalo, že sa pri ochutnávaní opila.
- Čo si myslí o vodke s rôznymi exotickými príchuťami.
- Ktorú vodku by odporučila Slovákom, keby si chceli dopriať lepšiu kvalitu.
Ako si sa dostala k profesionálnemu degustovaniu vodky?
Môj príbeh sa začal pred desiatimi rokmi, keď som sa presťahovala do Anglicka. Vždy ma lákalo cestovanie a po skončení štúdia na Univerzite Komenského v Bratislave som si uvedomila, že práca v kancelárii nie je pre mňa.
Moja prvá práca v Anglicku bola za barom v reštaurácii, pretože som sa chcela zdokonaliť v angličtine a vždy ma fascinovala anglická kultúra pitia a stolovania, keďže sa dosť líši od našich slovenských zvyklostí.
Moji noví kolegovia nerozumeli pitiu tvrdého alkoholu ako vodka bez miešania s nealkoholickými nápojmi, pretože oni vždy vodku pili výlučne s džúsom či kolou.
Prečo ti napadlo, že by na takúto tému o alkohole mohol vzniknúť dobrý blog?
Toto anglické myslenie bolo pre mňa prvým impulzom, kvôli ktorému som si založila webovú stránku GirlsDrinkVodka – Dievčatá pijú vodku. Mám pocit, že som to vtedy vystihla, pretože blogovanie sa dostávalo na výslnie a netrvalo dlho, kým som si vybudovala sieť sledovateľov, začali si ma všímať značky vodiek a posielali mi vzorky na ochutnávku.
Onedlho mi chodili pozvánky na akcie, kam ma volali ochutnávať rôzne kokteily, takže môj úspech do veľkej miery záležal na networkingu.
V tejto brandži je budovanie kontaktov veľmi dôležité, lebo čím viac ľudí poznáte, tým viac dverí sa vám otvorí. Vďaka novým kontaktom som dostala prvú ponuku na profesionálne ochutnávanie vodky na podujatí The Vodka Masters, ktoré organizuje prestížny časopis The Spirits Business.
Ja som už chutnala vodku z hrachových hľúz či odpadového oxidu uhličitého.
Vtedy si prvýkrát hodnotila profesionálne?
To bol môj prvý kontakt s profesionálnym ochutnávaním a hodnotením vodky. Postupne ma začali oslovovať ďalšie súťaže a ja som si hovorila prečo nie.
Ako degustátorka som sa zúčastnila aj na prestížnej súťaži International Wine and Spirits Competition, ktorá je medzi značkami možno najpopulárnejšia a v paneloch má najviac expertov. Postupom času sa pozvánky na tieto podujatia začali kopiť a vždy bolo pre mňa cťou ochutnávať a hodnotiť.
Aké náročné je naučiť sa rozlišovať medzi jednotlivými vodkami, keď bežný človek môže mať pocit, že aj tak koniec koncov chutia rovnako?
Samozrejme, v začiatkoch nebolo jednoduché rozlišovať rozdiely medzi vzorkami. Istý čas trvá, kým si človek vybuduje chuťové poháriky na rozoznávanie vodky z technického hľadiska.
Dnes je na trhu veľké množstvo vodiek, ktoré sú vyrobené z rôznych surovín od pšenice, jačmeňa, kukurice, ryže, zemiakov po hrozno, ale objavujú sa aj raritné vodky zo srvátky alebo cukrovej trstiny.
Pri hodnotení vodiek treba prihliadať nielen na jej chuť a kvalitu, ale aj v akej cenovej skupine sa nachádza a z ktorej krajiny pochádza. V súčasnosti čoraz viac záleží na životnom prostredí, a tak výrobcovia skúšajú nové technológie, materiály a postupy. Ja som už chutnala vodku z hrachových hľúz či odpadového oxidu uhličitého.
Piješ v zamestnaní celý deň len vodku?
Navonok si ľudia často myslia, že moje povolanie je len o pití vodky a musí to byť veľká zábava, ale realita je iná. Človek musí byť pripravený na variabilný a dlhý pracovný čas a nezaobíde sa bez silného sebaovládania, disciplíny a zachovávania nestrannosti pri rozhodovaní. Je treba sa neustále vzdelávať o nových postupoch výroby a udržiavať si všeobecný prehľad o svetovom trhu.
Keď som po rokoch štúdia na vysokej škole povedala rodičom, že namiesto povolania kurátorky v múzeu alebo práci v galérii som si zvolila pozíciu degustátorky vodky, neboli veľmi nadšení. Nerozumeli tomu, že sa takýmto povolaním dokáže človek uživiť, ale dnes sa s tým už zmierili a radi si so mnou vychutnajú pohárik dobrej vodky.
Čomu si sa venovala na vysokej skole?
Na vysokej škole v Bratislave som študovala históriu a filozofiu. V Londýne som potom absolvovala aj kurz muzeológie, ale potom som sa naplno začala venovať vodke. Kedysi bolo mojím cieľom pracovať vo svetoznámej galérii alebo v múzeu, lenže skončila som úplne inde.
Nechceli mi veriť, že vodka sa dá vychutnať bez toho, aby sa človek strašne opil, ale že ju môže oceniť popri dobrom jedle.
Hovoríš, že Briti nerozumeli, prečo by niekto pil tvrdý alkohol len tak samotný. Prečo si si však vybrala práve vodku?
Prečo vodka? Najmä preto, že Briti o vodke nevedeli vôbec nič, poznali len značku Smirnoff, ktorú väčšinou popíjali v drinkoch. V čase, keď som prišla do Anglicka, sa na scéne začalo objavovať viac malých liehovarov a vznikol craft movement, keď sa malí nezávislí výrobcovia zameriavali na destiláciu a vyrábali špecifické vodky, ktoré obsahovali viac chuti ako bežná neutrálna vodka.
Nešlo o ochutené vodky, ale nebola to čistá vodka ako z Ruska či Poľska. Špecifický nádych chuti získavali podľa toho, aké ingrediencie používali. V Anglicku existovali odborníci na whisky, rum či gin, ale vodke sa nevenoval takmer nikto, takže to pre mňa predstavovalo výzvu a chcela som im ukázať, ako si vodku vieme vychutnať na Slovensku a vo východnej Európe.
Kultúra pitia vodky u nás bola vždy spojená s jedením, ale v Anglicku o tom v živote nepočuli. Nechceli mi veriť, že vodka sa dá vychutnať bez toho, aby sa človek strašne opil, ale že ju môže oceniť popri dobrom jedle.
Svoj blog si založila v čase, keď si pracovala v bare?
Svoj blog som začala písať v čase, keď som stále pracovala v bare a mala som relatívne veľa voľného času, keď som práve nemala zmenu. Keď som si postupne našla prvú prácu v priemysle, tak som mala na blog čoraz menej času. Je to však môj sen, keby sa ku mne pridali nejaké baby a mali by sme spoločnú vášeň pre vodku, ako naznačuje názov blogu – GirlsDrinkVodka.
Mne sa v začiatkoch pošťastilo, pretože na iný alkohol v Anglicku existuje množstvo ochutnávačov, ale v kategórii vodky bolo ťažké nájsť expertov. Aj preto sa mi podarilo dostať na výslnie pomocou blogu tak rýchlo.
Keď sa hovorí o somelieroch, nie tak často ide o ženy. Je v degustovaní vodky či tvrdého alkoholu vo všeobecnosti situácia rozdielna?
Je to momentálne veľmi horúca diskusia najmä v Anglicku a USA, kde si veľa emancipovaných žien povedalo, že si od mužov nenechajú hovoriť, že táto profesia je len pre mužov, lebo len muži vedia piť. Teraz je hnutie ženských odborníčok na alkohol čoraz väčšie a hlavne v kategórii whisky, kde vznikajú kluby ako Women & Whisky.
Hovoria ti ľudia, že aha, to je Veronika, odborníčka na vodku, lebo je z východnej Európy? Nesieš si so sebou ten stereotyp?
Veľmi často. Tieto otázky sa dookola opakujú aj kvôli môjmu menu Veronika Karľová. Buď im znie veľmi rusky, alebo sa ma potom pýtajú, či pochádzam z Poľska, a automaticky ma zaradia do kategórie ľudí z východnej Európy – jasné, vy pijete veľa vodky a ste s ňou spätí od narodenia, preto na ňu môžete byť odborníci. A keď potom povieš „na zdravie“, tak si ťa hneď všetci zafixujú ako dievča z východnej Európy.
Si dlhoročná expertka na vodku. Dokázala si však svojich britských kamarátov naučiť popíjať čistú vodku len tak s jedlom, ako je to zvykom v našich končinách?
Snažím sa, ale neviem, či som uspela. Vždy keď niekto príde na návštevu, mám pripravenú fľašu vodky a malé pohostenie, ale nikoho nenútim. Poteší ma, ak sa nájde niekto s entuziazmom vyskúšať rôzne typy vodiek a naučiť sa niečo nové. Keď sa pozriem na svojich známych, tak som vodku naučila piť možno iba 10 percent z nich a stále väčšina preferuje miešané drinky pred čistou vodkou.
Somelieri väčšinou razia pravidlo, že víno ochutnajú, podržia v ústach, ale nakoniec ho vypľujú. Ako si na tom ty? Vypľúvaš vodku alebo ju prehĺtaš?
Ľudia mi veľakrát hovoria, že profesionáli musia pri degustácii vypľúvať, ale nikto nad tebou nestojí a nepovie ti, že teraz musíš vzorku vypľuť. Občas to závisí od toho, že vopred vieš, že niektoré dni na súťaži sú kratšie a testuješ menej vzoriek, ale inokedy ochutnávaš pokojne 50 alebo 60 vzoriek, a tak si môžeš dovoliť prehltnúť možno prvých 5 či 10 vzoriek bez toho, aby si začala cítiť, že ti alkohol stúpol do hlavy.
Na profesionálnych súťažiach sa však vzorky vypľúvajú. Napiješ sa prvýkrát, aby sa vodka dostala na celé podnebie a chuťové bunky, ale potom už začneš vypľúvať. A keď sa ochutnávajú ochutené vodky, tak tie väčšinou nechceš prehĺtať vôbec, lebo súťažia aj vodky vyrobené z chrenu či doplnené čili papričkami alebo ustricami. Nie vždy je to chutné.
Veľmi záleží na konkrétnej súťaži, ale rozhodne na mnohých súťažiach zakončujeme posledné sedenie v dobrej nálade.
Stalo sa ti niekedy pri degustovaní, že si sa opila? Alebo teda, že si už vnútorne cítila, že máš dosť a treba v najlepšom prestať?
Určite áno. Väčšinou je súťaž rozdelená na dve sedenia, prvé je ráno a všetci sa na ňom správajú profesionálne. Pri každej vzorke si zapisujú detailné poznámky o chuti a kvalite, ale na druhom poobednom sedení okolo tretej či štvrtej už všetci bývajú v dobrej nálade. Veľmi záleží na konkrétnej súťaži, ale rozhodne na mnohých súťažiach zakončujeme posledné sedenie v dobrej nálade.
Keď sa povie degustátorka vodky, bežný Slovák sa možno pousmeje, že veď aj on je amatérsky degustátor vodky. Vedel by bežný nevytrénovaný človek identifikovať rozdiel v kvalite tak ako ty?
Záleží na konkrétnej cenovej kategórii vodky. Väčšinou sa vodky dajú rozdeliť do troch kategórií – štandardnej lacnejšej, ktorú si môže dovoliť hocikto, potom strednej prémiovej, kam patria vodky na vysokej úrovni a výrobca si na nich dáva záležať, a posledná tretia kategórie je skôr o marketingu a brandingu.
Už prémiovejšie vodky v strednej kategórii majú vysokú kvalitu, nezanechávajú v ústach pachuť či horenie po prehltnutí a ľudia tieto vlastnosti vedia oceniť. V tretej kategórii je však hlavným ťahákom marketing a dizajn – často rada hovorím, že občas pijeme očami.
Keď človek vidí luxusnú fľašu s pekným dizajnom, mozog sa vopred pripraví, že bude piť luxusnú vodku a človek z nej má lepší zážitok. Tu by som vypichla napríklad zberateľský kúsok vodku Beluga Epicure, ktorá vznikla v spolupráci s luxusným francúzskym sklárom Lalique v limitovanom počte tisíc fliaš – dnes je cena jednej okolo 10-tisíc libier.
Vieš si napriek všetkému stále vychutnať aj lacnejšiu vodku?
Lacnejšiu vodku skôr mixujem v kokteiloch, kde na konkrétnej vodke tak nezáleží. Osvedčilo sa mi napríklad, že ak piješ kvalitnejšiu vodku, na druhý deň nezvykne byť opica taká hrozná ako pri štandardnej vodke, lebo záleží na spôsobe destilácie a chemických komponentoch pri nej použitých.
Ochutená vodka je pre mnohých klasikov iba nutné zlo. Aký máš na vodku s exotickými príchuťami názor ty?
Osobne preferujem neochutenú vodku, ale počas ochutnávania na rôznych súťažiach sa musí ochutnávať všetko. U mňa záleží na nálade, keď je vonku pekne, tak si občas dám mangovú vodku či ovocnejšiu príchuť. Ak zase večeriaš ustrice, tak si vyberieš inú vodku, ktorá dokáže doplniť chuť morských plodov.
Prejdime k práci, ktorú teraz máš. Žiješ v Spojenom kráľovstve a pracuješ ako ambasádorka luxusnej značky vodky Beluga. Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň? Čomu sa venuješ?
Moja práca je rozdelená na polovicu. Na jednej strane sa venujem marketingu a reprezentovaniu značky, chodievam na rôzne eventy a akcie, robím vzdelávacie kurzy pre luxusné hotely či bary ako The Ritz, ktoré majú o vodku Beluga záujem, alebo mám teraz na starosti fungovanie špeciálnej letnej terasy, kde sa budú podávať len Beluga drinky.
Na druhej strane sa venujem samotnému predaju, kontaktovaniu jednotlivých barov a reštaurácií. Zameriavam sa na viditeľnosť značky, aby bola Beluga zastúpená v kokteilovom menu alebo na konkrétnych podujatiach, kde sa budú servírovať Beluga drinky.
Môžeš stále hodnotiť vodky na súťažiach, aj keď si zamestnaná Belugou? Nevznikol ti tak konflikt záujmov?
Môžem. Keď ma Beluga oslovila s ponukou spolupráce, vysvetlili sme si, že sa venujem ochutnávaniu a hodnoteniu vodky, a dohodli sme sa, že v tom môžem pokračovať, ale v podstate nesmiem propagovať iné značky vodiek ako Beluga.
Je práca degustátorky vodky finančne zaujímavá?
Budem sa opakovať, ale čím viac ľudí poznáš, tým viac dverí sa ti otvorí. Buď môžeš byť zamestnaný značkou ako ja v Beluge, alebo fungovať akoby na živnosť – chodievaš hodnotiť na súťaže, ktoré ti zaplatia za spoluprácu, píšeš články do časopisov, propaguješ značky na svojich sociálnych sieťach.
Ja sa na finančné ohodnotenie nesťažujem, ale záleží na tom, ako aktívne túto prácu vykonávaš. Mám veľa spolupracovníkov, ktorí sa jej venujú naplno a majú preplnené kalendáre. Množstvo degustátorov napríklad publikuje knihy. Ako degustátorka vodky nezarábam milióny, ale viem zo svojho platu vyžiť. Navyše môžeš v práci veľa cestovať, zažiť svetoznáme bary a hotely a vychutnať si v nich dobré drinky.
Keby si teraz mala na záver odporučiť bežnému Slovákovi vodku, ktorú by mal ochutnať, keby chcel vyskúšať vyššiu kvalitu, ktorá by to bola?
To by som potrebovala kamión, ak by som chcela odporučiť všetko. V poslednom čase som si uvedomila, že tak pred desiatimi rokmi nebol na Slovensku veľký výber vodky. V obchodoch bolo možno päť druhov vodky, ktoré si ľudia kupovali a považovali ich za luxusnejšie – značky ako Finlandia alebo Absolut boli považované za niečo lepšie.
Teraz po rokoch sú tieto značky vnímané ako štandardné, a tak ľudia hľadajú, čo prémiové by mohli vyskúšať. Musím preto skonštatovať, že by sa mali poobzerať po slovenskom trhu, lebo Slovensko má veľa vlastných značiek, ktoré produkujú výbornú kvalitu vodky, takže namiesto zahraničného alkoholu treba podporiť ten domáci.
