V Centrálnom registri zmlúv zverejnili zmluvu, na základe ktorej Slovensko nakupovalo vakcíny z Ruska. Podľa právnika v tomto prípade musíme prihliadať na okolnosti nákupu.
Právnik Tomáš Kamenec vníma zmluvu o nákupe vakcíny Sputnik V ako nevýhodnú, zároveň však dodáva, že ide o neštandardnú situáciu a neštandardný produkt. „Myslím si, že ak bol na to priestor, vyjednávací tím mohol efektívnejšie chrániť verejný záujem,“ povedal skúsený právnik a partner advokátskej kancelárie Paul Q.
S právnikom sme sa porozprávali o sporných bodoch zmluvy, ktorú ministerstvo zdravotníctva dva mesiace nezverejnilo aj napriek tomu, že neobsahuje tajné informácie.
Tomáš Kamenec nepochybuje o tom, že ruská strana chcela od zmluvy odstúpiť, pretože za vakcíny Slovensko zaplatilo neskoro. Dôkazom je aj skutočnosť, že zmluva nepodmieňuje slovenskú stranu, aby vakcíny testovala v certifikovaných OMCL laboratóriách. „Považujem za špekuláciu a odvádzanie pozornosti od chýb kompetentných, ak niekto tvrdí, že Rusi odstupujú od zmluvy, lebo sme dali vakcíny overiť v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied,“ povedal Refresheru Kamenec.
- Prečo je zmluva o nákupe vakcíny Sputnik V pre Slovensko nevýhodná.
- Či a ako prípadne porušilo ministerstvo zdravotníctva zákon.
- Či bude Slovensko musieť vakcíny vrátiť alebo zaplatiť plnú sumu.
- Prečo v tomto prípade logicky nemôže byť na vine ŠÚKL.
- Ako mohla porušiť zmluvu ruská strana.
- Na ktoré okolnosti v prípade tejto zmluvy treba prihliadať.
Rozumiem, že ide o špecifickú vec, keďže predmetom zmluvy je neregistrovaná vakcína, ktorá má zachraňovať životy, ale predsa. Aký z nej máte pocit?
Vzhľadom na to, že žijeme v dobe pandémie, nie je možné hovoriť o štandardnej zmluve. Je zjavné, že bola robená narýchlo a bola snaha veci skôr akcelerovať ako komplikovať. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj to, že sa bavíme o produkte, ktorý je určený na ochranu zdravia. Keďže tento produkt nie je registrovaný na Slovensku ani v Európskej únii, zo strany slovenských orgánov by sa dala očakávať vyššia miera obozretnosti.
„Take or pay“ – Slovensko je povinné zaplatiť za milión dávok Sputnika bez ohľadu na to, či ich reálne objedná alebo dovezie. Dáva vám zmysel v tomto prípade? Prečo predávajúci používajú tento systém?
Dáva to zmysel do takej miery, že ide o produkt, ktorý má exspiračnú lehotu. Farmaceuti si musia nastaviť výrobné kapacity a musia myslieť na to, že ho nemôžu skladovať neobmedzene dlho. Buď sa spotrebuje, alebo sa vyhodí. Produkt má inú hodnotu, keď má exspiračnú lehotu ešte šesť mesiacov a keď má už len trojmesačnú lehotu spotreby. Je to záväzok, ktorý je technologicky pochopiteľný. Opäť sa však vraciame k problému, že ide o neregistrovaný produkt.
Aký to má vplyv?
Ak by sa náhodou stalo, že vzniknú pochybnosti o kvalite, bezpečnosti alebo účinnosti, Slovenská republika nemá veľa možnosti, ako to vyriešiť. Keď sa pozrieme na cenu, 16 miliónov síce nie je málo, ale v porovnaní s cenou, ktorú sme zaplatili za testovanie, je to zlomok.
Na druhej strane ide o nakladanie s verejnými prostriedkami a aj v núdzovom stave by sa dala od zodpovedných očakávať menšia miera naivity a podstatne vyššia obozretnosť. Vláda podľa mňa nezvládla vyrokovať adekvátne podmienky nákupu. Je na ďalšom posúdení, či prínosy nákupu tejto vakcíny prevyšujú riziká s týmto nákupom spojené.
Asi mierite k dnešnej informácii, že na testovanie minul štát už takmer pol miliardy eur. Ale späť k zmluve, bude Slovensko teda musieť 16 miliónov zaplatiť, aj keď nemá vakcíny?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či budeme musieť za Sputnik V zaplatiť.
- Kto urobil chybu.
- Prečo ŠÚKL nepochybil.
- V čom je zmluva o Sputniku V nevýhodná.
