O rodičovstve a homosexualite nám porozprávali otcovia Marián Čurilla a Ľubomír Šimášek, ktorí spolu žijú už takmer 20 rokov a vychovávajú dve deti.
Hanka má dve mamy a dvoch ockov, pričom z oboch párov je jeden z nich aj jej biologickým rodičom. Tento rok začala chodiť do školy a za úlohu dostala nakresliť rodostrom.
Rozhodla sa nakresliť celú rodinu, otcovia Ľubomír a Marián tak museli vopred učiteľku v škole varovať, že príde s trochu inak vypracovaným zadaním, než zvyšok triedy. „Ona vie, kto sú jej biologickí rodičia. Nás však potešilo, že sa rozhodla zakomponovať do toho celú rodinu,“ povedal nám Marián pri rozhovore. Okrem Hanky majú aj 5-ročného syna Matúša, ktorý je autista a rodinu či blízke osoby nerozlišuje tak, ako o nich hovorí spoločnosť.
Marián a Ľubomír nedávno zapózovali fotografke Dorote Holubovej v rámci série portrétov s názvom Neskrývaná láska. Portréty zachytávajú ľudí a rodiny z LGBTI komunity a pripomínajú, že niektorým ľuďom pre ich orientáciu hrozia verbálne alebo aj fyzické útoky.
V rozhovore pre Refresher sme okrem právnej formy ich spolužitia a tzv. zdieľaného rodičovstva rozoberali aj spoločenskú náladu a diskrimináciu, ktorej (nielen) gej páry čelia. Podľa oboch je homosexualita zbytočne presexualizovanou témou, pričom zdôrazňujú dôležitosť podujatí ako Pride pre všetkých ľudí, nielen tých, ktorí zrejme najviac okato vytŕčajú z radu. Nevyhli sme sa ani otázkam o tom, či sa ich rodičovstvo líši od heterosexuálnych párov.
Je niečo, na čo si treba dávať pozor, keď sa človek rozpráva s LGBTI človekom? Sú témy, ktoré sú neslušné či na hrane?
Ľ: Nemyslím si, že je rozdiel viesť rozhovor s LGBTI človekom a ne-LGBTI človekom. Zásah do osobnej integrity človeka sa môže týkať kohokoľvek. Určite je vhodný citlivý jazyk pri transrodových ľuďoch, to svedčí aj o informovanosti novinára. Inak je to ako pri akomkoľvek inom páre, buď na otázky chcú alebo nechcú odpovedať.
Filtrujete nejako spôsob, akým ukazujete svoj vzťah na verejnosti?
M: Ide o to, aby sa to komunikovalo prirodzene a nie ako nejaká pikoška. Otvorená komunikácia s okolím je najlepšia. Je možné, že človek narazí na prekvapenie či nepripravenosť druhej strany, ale to je tá lepšia alternatíva. To prekvapenie prejde. Veľmi veľká opatrnosť môže spôsobiť to, že sami tomu dáte väčšiu váhu.
Mne ako mulatke sa často stáva, že aj úplne neznámi ľudia sa ma pýtajú na pôvod, alebo vravia, že „tak pekne viem po slovensky“. Stáva sa aj vám, že sa vás pýtajú nevhodné otázky?
M: Určite sa nám stáva, že ľudia vyhodnotia náš vzťah nereálne.
L: Stáva sa to, že nás väčšinou identifikujú ako manželov, ktorí nechali manželky doma a išli na výlet s deťmi. (obaja smiech)
M: Všetci máme napozeraný S tebou mě baví svět. Toto je stereotyp, ktorý netreba za každých okolností ľuďom vysvetľovať. Stáva sa však, že veci uvedieme na pravú mieru. Nikdy sme však nedostali negatívnu reakciu.
Ľ: Aspoň otvorene nie. Ale na sneme ĽSNS by sme sa zase otvorene nebozkávali alebo nedržali za ruky. (smiech)
M: Ide o prostredie, v ktorom sme.
Na Slovensku nie je možnosť nejako legálne nastaviť váš vzťah, či už ako manželstvo, alebo ako registrované partnerstvo. Ako vás to ovplyvňuje v praxi?
M: Nemožnosť právnej úpravy vzťahu má dve roviny. Jedna je tá spoločenská, „oficiálna“. My pred spoločnosťou vystupujeme ako dve samostatné osoby, sme spolubývajúci, spolumajitelia. Druhá rovina je praktická, no v živote nás to veľmi neovplyvňuje. Ľudia sa nám snažia vyjsť v ústrety a situáciu chápu. Ľudia náš vzťah akceptujú a berú ho, ako keby bol oficiálny.
Takže napríklad pri spoločnom účte v banke máte rovnako prístup k informáciám?
Obaja: (prikývnu) Áno.
Ľ: Akýkoľvek nezosobášený pár si môže vytvoriť spoločný účet s kýmkoľvek.
M: Dokonca to akceptujú aj na pošte. Rovnako aj lekári, čo sa týka detí… Máme šťastie na ľudí, s ktorými sa stretávame, pritom si ich nevyberáme cielene a nepreverujeme si okolie.
Keď už hovoríme o lekároch, keby bol jeden z vás v nemocnici, má ten druhý nárok na informácie?
M: Máte to uvedené v karte, že kto je kontaktná osoba. Ak to tam máte napísané, tak to akceptujú.
Máte dve deti, Hanku a Matúša. Ako máte z právneho hľadiska vyriešené rodičovstvo?
M: My sme biologickí rodičia našich detí. Ja som biologický rodič jedného dieťaťa, Ľubo druhého dieťaťa a majú jednu biologickú matku. Takže my sme právnymi zástupcami našich detí.
Ľ: A majú ešte ďalšiu mamu, ktorá je partnerkou ich biologickej mamy.
