Matej koncom 90. rokov vyrastal v New Yorku: Keď mi pustili Eminema, tak som s otvorenými ústami pred reprákom vypočul celý album

Množstvo Slovákov sníva o živote v USA. Matej Beňuš však zvolil opačnú cestu. Vo svojich šiestich rokoch odišli s rodičmi za oceán do New Yorku, kde sa usadili na niekoľko rokov, a tak vyrastal v divokej Amerike končiacich 90. rokov. 

„Žili sme v lepšej časti Yonkers, kdesi na pomedzí bývalého írskeho a talianskeho geta. Na jednej strane by si našiel írsku krčmu McLaren's, hneď vedľa zase taliansku Luigi's Pizza a neďaleko odtiaľ, kde som chodil hrávať bejzbal, sa to menilo na mexickú štvrť s charakteristickými autoopravovňami,“  spomína si na miesto, kde vyrastal. 

Odporúčané

Etický hacker: Načo si prelepuješ webkameru, keď si celý deň na mobile a pozeráš sa do fotoaparátu? (Rozhovor) 10. januára 2021 o 12:30

Niektorí kamaráti a známi sa pridali do newyorských gangov, iní hrávali športy, ale Matej sa po siedmich rokoch musel vrátiť späť domov. Vrátiť sa po takom čase na Slovensko preňho bol šok. Dnes je však vo svojich 28 rokoch šťastne ženatý a pustil sa do rapu. Nerapuje o autách, ženách a retiazkach, ale chce zostať autentický a to dokonca v angličtine. 

Ako dieťa si zo Slovenska odišiel do Ameriky. Kde si vyrastal?

Vyrastal som v New Yorku. Môj otec dostal grant a mohol tam ísť študovať, tak so sebou vzal celú rodinu, lebo chcel využiť túto šancu, aby sme sa naučili po anglicky. Najskôr sme tam mali zostať len rok, ale z jedného roku sa postupne stalo osem. Vždy sa to predlžovalo, najskôr o rok, potom o dva a nakoniec sme tam skončili na taký dlhý čas.

Otec je lingvista, takže od nás chcel, aby sme sa v Amerike učili jazyk a využili to naplno. Žili sme v na okraji New York City v časti Yonkers len tri ulice od Bronxu a polhodinku autom od Manahttanu. Do knižnice som napríklad chodieval do Bronxu, ale našťastie nebola v jednej z tých horších štvrtí.

Kedy ste do Ameriky odišli?Mal som vtedy čerstvých šesť rokov, takže sme do Ameriky odišli v roku 1998. Potom je to trochu komplikované, lebo nepretržite sme tam zostali sedem rokov a domov na Slovensko sme sa vracali len na prázdniny. Moji rodičia nechceli, aby sme stratili kontakt so slovenčinou, a tak sme nielenže chodili na prázdniny, ale doma sme sa stále rozprávali po slovensky.

Niektorí ľudia im to vyčítali, lebo vraj sme sa mohli rýchlejšie naučiť anglicky, keby sme aj doma rozprávali s rodičmi, ale oni trvali na slovenčine. A dnes som im za to vďačný. Ja som priebežne každé dva roky robieval komisionálne skúšky na slovenskej škole, aby som zostal súčasťou nášho systému a potom sme sa vrátili, keď som nastupoval do siedmeho ročníka. O rok neskôr sme však šli naspäť do USA, tentokrát ale na Rhode Island, potom späť na Slovensko na dva roky, na rok ešte do Nemecka a nakoniec domov.

Odporúčané

Treba raňajkovať? Musíš mäso umyť pred varením? A môžeš zjesť jogurt po záruke? Odpovedá odborníčka na výživu (Rozhovor) 3. februára 2021 o 14:30

Keď sa povie New York, ľudia si väčšinou predstavia luxus a bohatstvo, ale v okrajových štvrtiach to tak nevyzerá. Ako to vyzeralo na miestach, kde si žil ty?

My sme nebývali v najbohatšej štvrti, pretože otec študoval a mame chvíľu trvalo, kým sa zabehla v tamojšom pracovnom svete. Rodičia boli veľmi mladí, a tak nám pomohla slovenská komunita v miestnom evanjelickom kostole, kde nám poskytli lacnejšie ubytovanie, ako si mohli v New Yorku pýtať. Medzi ľuďmi tam panovala taká komunitná atmosféra a pre mňa to bolo úžasné.

Žili sme v lepšej časti Yonkers, kdesi na pomedzí bývalého írskeho a talianskeho geta. Na jednej strane by si našiel írsku krčmu McLaren's, hneď vedľa zase taliansku Luigi's Pizza a neďaleko odtiaľ, kde som chodil hrávať bejzbal, sa to menilo na mexickú štvrť s charakteristickými autoopravovňami. Niekomu to môže znieť tak rasisticky, ale všetko tam do toho sveta zapadalo.

V čom bol špecifický Yonkers oproti ostatným štvrtiam?

Mestečko Yonkers bolo naozaj v pohode. My sme veľa cestovali po celom New Yorku, chodili do rôznych parkov, aj do tej knižnice v Bronxe a samozrejme že človek občas natrafí na horšiu štvrť. Uvedomíš si to, keď večer ideš späť domov a pred obchodmi vidíš skupinky piatich ľudí s bejzbalovými pálkami, ale zahrať si rozhodne nemajú v pláne. Tento svet sme tiež vnímali.

O jednom z mojich dobrých kamarátov som sa až postupom času dozvedel, že sa nakoniec pridal do gangu. My sme sa stále stretávali, ale on od nás potom odpadol a zaplietol sa s nie najlepšími ľuďmi. 

Keď sme zase šli do Brooklynu, tak som tam mohol stretnúť kopu Jamajčanov a odvšadiaľ bolo cítiť zvláštne pachy, ktoré som vtedy ešte nevedel identifikovať ako zápach marihuany. Prichádzal som do kontaktu so všetkým možným, aj takým prepychovejším svetom New Yorku. Je skrátka pestrý, lebo severnejšie nad Manhattanom nájdeš bohatšie časti, kde majú ľudia veľké vily a je to iný svet.

Predtým, než sme sa usadili v Yonkers, tak sme zažili zopár mrazivých obhliadok apartmánov. Človek môže naraziť na všetko, ale keď sme na tých obhliadkach vykukli von oknom a zbadali, akí ľudia sa pod oknami pohybujú a ako celá štvrť vyzerá, tak si premyslíš, či tam chceš vychovávať rodinu.

Vedel som, že existujú skupinky, ktoré po škole vyvádzajú, ale nemal som potrebu pridať sa k nim, lebo to nebola súčasť môjho života.

V 80. rokoch bol New York jedným z miest s najvyššou kriminalitou v celej Amerike.