Mladá vychádzajúca hviezda slovenského tenisu Rebecca Šramková hrala na Australian Open, tento rok sa tam takmer dostala opäť a hrdo reprezentuje Slovensko vo Fed Cupe. My sme ju vyspovedali o zákutiach tenisového života, peniazoch aj Instagrame.
Rebecca Šramková je jednou z najväčších vychádzajúcich tenisových hviezd. Zahrala si na Australian Open, dokázala svoju vášeň premeniť na živobytie, a to má stále iba 24 rokov.
„Nehrám sa na žiadneho influencera, ani ním v živote nechcem byť, lebo mi to príde ako veľmi zvláštne povolanie. Radšej budem niečo vytvárať vo svojej športovej kariére ako zo seba robiť fiktívnu postavu na Instagrame,“ konštatuje na margo známych osobností aj športovcov, ktorí sociálne siete berú príliš vážne. Ona sama na nich už netrávi toľko času, odkedy si uvedomila, ako výrazne vplývajú na psychickú pohodu človeka.
Tento rok si takmer predstavenie na Australian Open zopakovala, ale chýbal jej už len jediný zápas, aby sa postavila proti najväčším hviezdam súčasného tenisu. V rebríčku WTA doteraz dosiahla na 111. miesto a sama hovorí, že keď sa tenistka priblíži k prvej stovke, tak sa jej život začne radikálne meniť. A ona si to už vyskúšala na vlastnej koži.
- Či by mladým Slovákom v tomto období poradila začať s tenisom
- Aké ingrediencie človek potrebuje, aby sa stal úspešným tenistom
- Ako život mladých tenistiek často naráža na neuveriteľnú samotu
- Prečo sa život tenistu radikálne zmení po finančnej stránke v prvej stovke
- Koľko si dokáže tenistka zarobiť za turnaje, kde Rebecca hráva
- Čo hovorí na fámy o turnajoch, ktoré občas hraničia s prostitúciou
- Ktoré víťazstvá a výherné turnaje si v kariére váži najviac
- Čo si myslí o influenceroch a prečo žiadnym nikdy nechce byť
- Aké finančné náklady môže mať tenistka vo svojej kariére
Oplatí sa na Slovensku mladému človeku začať s tenisom?
Myslím si, že určite áno. Nevidím dôvod, prečo s tenisom nezačať, aj keď to samozrejme nie je najlacnejší šport. Človeku to dá do života veľmi veľa z každej stránky.
Kedy si s tenisom začala ty?
Začiatky neboli úplne moje rozhodnutie. Ja takmer nevidím na jedno oko, tak mi doktorka v detstve poradila, nech skúsim hrať tenis, že by ten šport mohol pomôcť s trénovaním očí. Nejak som sa toho chytila a odvtedy, od šiestich rokov už nepustila.
V posledných rokoch sme mali najväčšie tenisové hviezdy najmä medzi ženami. Postupne však skončila Daniela Hantuchová aj Dominika Cibulková. Je na Slovensku v tenise väčšia konkurencia medzi ženami ako mužmi?
Na Slovensku to tak celkovo bolo vyrovnané, ale momentálne v posledných rokoch boli ženy úspešnejšie vo svetovom rebríčku. Ak sa pozrieme dávnejšie do minulosti, tak mená ako Hrbatý, Kučera či Mečíř, ktorý vyhral olympiádu, ťahali slovenský tenis dopredu. A dnes sú našimi trénermi, takže ako muži boli veľmi úspešní, avšak v modernej ére vnímam, že sú na tom ženy lepšie.
Keď si spomenieš na svoje začiatky, ako sa vyvíjala súťaživosť medzi tebou a tvojimi slovenskými rovesníčkami?
My ako partia vo Fed Cupe, ktorá reprezentuje Slovensko, máme medzi sebou dobré vzťahy. Nemáme žiadne problémy, je to vhodnejšie skvele vychádzať s kolegami, ako keby sme mali mať konflikty.
Čo považuješ za najdôležitejšiu ingredienciu, ako uspieť v tenise?
Vydržať. Tenis je veľmi náročný šport a človeku musí všetko klapnúť, aby v ňom uspel. Stretávame sa s úspechmi aj pádmi, a tak tieto obdobia treba psychicky vydržať. Keď sa tak zamyslím, či by som dnes dala svojmu potenciálnemu dieťaťu na výber, nech hrá alebo nehrá tenis, tak neviem, či by som ho tlačila do športu. Touto cestou som si prešla a viem, aké je to ťažké.
Kým sa rozšírili sociálne siete, tak sa sponzori získavali rozdielnym spôsobom. Keď sa pozrieš na svoju súčasnú situáciu, je pre teba jednoduché nájsť si sponzora?
Je to veľmi individuálne a záleží od toho, o akú reklamu a sponzoring ide. Samozrejme, u tenistov záleží aj na tom, kto je ako mediálny atraktívny. Aj tak celkovo atraktívny, o koho sa ľudia zaujímajú. Ja našťastie nemám žiadny problém, lebo mám viaceré dlhodobé spolupráce, ale neprijímam všetky ponuky. Snažím sa vybrať tie, ktorá ma neobmedzujú časovo a oplatia sa mi finančne. Takúto som zatiaľ každú prijala.
V rebríčku si sa najvyššie vyšplhala na 111. miesto. Tento rok si sa takmer dostala na hlavný turnaj Australian Open, ale prehrala si v poslednom zápase pred postupom. Prečo to nevyšlo?
Odkedy som bola najvyššie v rebríčku, tak som sa dosť nepríjemne zranila. To zranenie ma vyradilo z tenisu na takmer rok a od toho momentu cítim, že je veľmi náročné sa vrátiť tam, kde som bola predtým. Je to náročné aj psychicky, a hlavne ten prvý polrok, keď som začala hrávať turnaje, tak zranenie sa so mnou vlieklo a nevedela som podávať také výkony, na aké som bola zvyknutá a aké som od seba očakávala.
Čím ďalej hrávam, tak sa moja výkonnosť zlepšuje. Aj teraz sa mi podarilo postúpiť do tretieho kola kvalifikácie na Australian Open, lebo som hrala dobre a pred očami sa mi začali vyjavovať tie najlepšie zápasy, ktoré som odohrala pred zranením. Nakoniec sa mi nepodarilo postúpiť na hlavný turnaj, ale mala som z toho pozitívny pocit a odchádzala som odtiaľ s vedomím, že už presne viem, čo pre svoj návrat musím spraviť.
Kedysi si v zápasoch preferovala skôr silový štýl hry a svoje súperky si dôkladne analyzovala na videách. Ako sa to zmenilo po zranení?
Práveže som nič nemenila a teraz som svoj predchádzajúci prístup začala naplno aplikovať znovu. Mám najvyšší ranking odkedy som sa vrátila po zranení. V týchto situáciách je veľmi kľúčové zvládať náročnejšie zápasy, lebo pokiaľ som bola v rebríčku na 300. mieste, tak tie zápasy nebol až taký problém vyhrávať. Teraz už ale rozhoduje všetko a treba byť maximálne pripravený.
Stále pokračujem v tréningu a svojej rutine, takže nič radikálne som nezmenila okrem toho, že najnovšie spolupracujem s mentálnym koučom Radekom Ševčíkom. Ten mi niektoré veci pomohol zritualizovať a ukázal mi nové mentálne tréningy, ktoré mi môžu veľmi pomôcť, ak na nich budem dostatočne pracovať.
Na Australian Open si už na hlavnom turnaji hrala v roku 2017. Majú na grandslamových turnajoch tenisti špičkové podmienky? A líšia sa nejak pre tie najväčšie hviezdy a nižšie nasadených hráčov?
Momentálne možno majú na Australian Open najvyššie nasadení tenisti o trochu lepšie podmienky, lebo čo si povedia, to im splnia, a tí nižšie nasadení majú smolu. Čo sa týka turnajov pred koronavírusom, tak si myslím, že sme mali všetci rovnaké podmienky a nekládli sa medzi nami rozdiely. Samozrejme, vyššie nasadení majú privilégiá v tom, že keď si povedia, na ktorom kurte chcú hrať, tak hrajú tam, ale inak som nič vážnejšie nepozorovala.
Doľahne na teba atmosféra na takom obrovskom turnaji?
Spomínam si, aká som bola extrémne vystresovaná. Mala som strach, aj keď som dostala celkom dobré vylosovanie, ale to množstvo ľudí na tribúnach bolo pre mňa novým zážitkom a nakoniec to v zápase zohralo rolu.
Ak si zaspomínaš na všetky svoje doterajšie zápasy, ktorý skalp si vážiš najviac?
Myslím, že moje najväčšie skalpy prišli počas zápasov Fed Cupu, keď som porazila Saru Erraniovú a Francescu Schiavoneovú. Tie boli také najemocionálnejšie, lebo v obidvoch prípadoch išlo o veľké hráčky. Tie víťazstvá si vážim najviac, lebo aj na mňa po nich doľahli emócie a v médiách nastal boom.
Po víťazstvách nad Erraniovou či Schiavoneovou ťa médiá pasovali za novú hviezdu, ale ty si povedala, že aj keď si si víťazstvá za roky driny zaslúžila, tak sa za mega hviezdu nepovažuješ.
Človek po takých zápasoch dostane novú nálepku a ľudia od neho zrazu majú veľké očakávania. Aj preto som povedala, že sa nepovažujem za mega hviezdu, lebo viem, aký je tenis. Môžeš zažiť obrovské pády aj výstupy nahor, lebo je psychicky aj fyzicky náročné udržať si vyrovnanú výkonnosť počas celého roka.
Nikdy som nechcela byť prehnane odvážna vo vyjadrovaní v médiách. Keď prišli zranenia, tak som hneď zistila, aký je to pocit naraziť na neprekonateľnú bariéru, zostať za postrannou čiarou a rešpektovať nevyspytateľnosť tenisu. Odvážne vyjadrenia sa nechystám mať ani v budúcnosti, lebo keď sa zápas či turnaj nepodaria, tak moje pocity aj reakcie okolia vedia byť naozaj nepríjemné.
Zmení sa kariéra tenistky výrazne, keď sa dostane do prvej stovky rebríčka? O koľko si tak môže hráčka prilepšiť?
Je to neporovnateľné po finančnej stránke. Ak sa hráčka vyšplhá na 120. miesto v rankingu a vyššie, tak už je to naozaj dobrý život. To môžem povedať z vlastnej skúsenosti. Tenistka potom zvykne priťahovať väčší mediálny záujem, ale prejaví sa to hlavne finančne. Dá sa povedať, že to človeka posunie do iného levelu.
Samozrejme, stále sa veľa cestuje, človek nie je doma, ale podľa mňa taký život stojí za to. Tieto komplikácie okolo mi nerobia vrásky na čele, lebo tenis milujem, baví ma a akceptovala som všetko, čo profesionálna kariéra prináša.
Za svoje predstavenie na hlavnom turnaji Australian Open v roku 2017 si dostala okolo 35-tisíc eur. Vtedy si povedala, že išlo o najvyšší zárobok v tvojej kariére. Mesačné náklady tenistky si odhadla na 7-tisíc eur. Čo sa odvtedy zmenilo? Koľko si dokážeš zarobiť na turnajoch?
Tento rok som mala veľké šťastie, že som podpísala zmluvu s Národným tenisovým centrom. Inak sme v roku 2020 hrali možno osem turnajov a tie zárobky boli veľmi nízke na to, aby sme platili trénerov. Preto bolo skvelé rozhodnutie, že som sa stala súčasťou NTC, kde mi kouča platia. Samozrejme, treba za to odovzdávať percentá z turnajových zárobkov, ale bez trénera by situácia vyzerala katastroficky.
Myslím si, že momentálne je na tom množstvo hráčok zle. Napriek tomu sa každý rok prémie v tenise zvyšujú, občas možno až rapídne. Za postup do tretieho kola kvalifikácie na Australian Open som teraz dostala okolo 40-tisíc dolárov, čo je takmer rovnaká suma, ako keď som sa v roku 2017 kvalifikovala na hlavný turnaj. Mám pocit, že ten tenis je stále čoraz atraktívnejší šport a zrejme zaslúžene.
Náklady tak zostali na približne rovnakej úrovni?
Čím je hráč vyššie v rebríčku, tým sa mu náklady zvyšujú. Chce mať väčší tím, viac o seba postarané, a tak si na turnaje berie fyzioterapeuta, kondičného trénera či mentálneho kouča, ak má pocit, že nie je v mentálnej pohode. Tieto faktory náklady zvyšujú, ale viac peňazí chce postupne aj samotný tréner, ak s tým hráčom niečo dosiahol. Vnímam to tak, že medzi zárobkami a nákladmi býva priama úmera.
Do akej miery ťa živí šport a do akej zase Instagram?
To sa nedá porovnať. Aby ma Instagram živil, tak by som ho musela mať ako Plačková a venovať sa mu 24 hodín denne. Nehrám sa na žiadneho influencera, ani ním v živote nechcem byť, lebo mi to príde ako veľmi zvláštne povolanie. Radšej budem niečo vytvárať vo svojej športovej kariére ako zo seba robiť fiktívnu postavu na Instagrame. Určite ma živí tenis, nie je to Instagram a ani to nikdy nebude Instagram.
Keď je reč o médiách, tak v posledných mesiacoch som si všimol, že sa tvoje fotky začali objavovať v bulvárnejších športových plátkoch.
Vždy som sa na verejnosti snažila vyzerať dobre, ale nikdy som si na Instagrame nejak nezakladala. Už tam ani netrávim veľa času a naozaj pridávam viac-menej fotky len z povinnosti, alebo fotky z môjho prostredia a súkromia, ktoré by ľudí mohli zaujímať.
Kedysi som ten Instagram hrotila, ale čo sa týka môjho mentálneho zdravia, už som nastúpila na správnu cestu. Mám pocit, že dnešným influencerom z Instagramu pomaly prepína a do tej fázy sa nechcem dostať.
Stále som profesionálny športovec, ktorý sa nemusí sociálnym sieťam venovať toľko, ako influenceri, ktorých živobytie záleží len na tom. A počas koronavírusu sa bulvárne médiá často nemali čoho chytiť, lebo sa nehrali žiadne zápasy ani turnaje, tak sa chytali akýchkoľvek hovadín z môjho súkromia.
Bývalá tenistka Klaudia Malenovská viackrát povedala, že tenistky okolo 200. miesta v rebríčku celý čas zažívajú naháňanie z lietadla do lietadla, pôsobenie v európskych ligách a večnú samotu. Máš takéto skúsenosti aj ty?
Jasné, že je ten život o samote. Mám šťastie, že som momentálne členkou Národného tenisového centra a poskytujú mi trénera, ale zažila som si aj tieto obdobia. Aj tento rok budú turnaje, na ktoré budem musieť ísť sama a tréner zostane doma, takže vtedy je to pre hráčky veľmi ťažké. Môj partner so mnou nemôže cestovať, lebo sa pripravuje na olympiádu, takže sa často budem musieť o všetko postarať sama, aby som podala 100-percentný výkon. Nie je to ľahký job.
Vieš si na turnaji vytvoriť takú pohodu či zrelaxovať sa, keď si sama? Nedolieha na teba, že sa nemáš na koho obrátiť?
Keď som sama, mám skôr čas uvedomiť si niektoré veci, na ktoré si s trénerom nespomeniem. Na druhej strane, musím dávať na všetko pozor, dopredu sa pripraviť, aby sa náhodou nestalo, že tesne pred zápasom vynechám tréning, lebo si nemám s kým zahrať. Na všetky zápasy si musím bez trénera vymyslieť sama taktiku a pozrieť videá zo súperkinej hry. Na niečo je to určite dobré, ale preferujem turnaje s trénerom, kde môžem mentálne viac vypnúť.
Kvalifikáciu na Australian Open aj nasledujúci turnaj si odohrala v Dubaji. Ako tráviš čas v tomto exotickom meste? Mohla si napriek koronavírusu vybehnúť do ulíc?
Dubaj bol uvoľnenejší v tom, že bolo všetko otvorené. V podstate tam ale platia všetky obmedzenia ako rúška, odstupy a dezinfekcie, a oni to aj skutočne dodržiavajú. Zrejme preto majú taký nízky počet prípadov, lebo sa nariadenia rešpektujú. Keby som vedela, že sa nedodržiavajú, tak si z hotela nedovolím ísť nikam.
My ako tenisti sme boli nepretržite testovaní, takže keby som sa mohla vystaviť najmenšiemu riziku, tak radšej zostanem vnútri. Jeden deň sme stihli pozrieť najväčšie nákupné centrum Dubai Mall, a potom sme strávili deň na pláži, inak sme neustále trénovali. Tréningy prebiehali 15 dní vkuse a teraz popri rozhovore si užívam prvý deň voľna.
Klaudia Malenovská hovorila aj o francúzskych prize money turnajoch, ktoré podľa nej občas hraničia s prostitúciou, lebo hráčky musia prespávať u sponzorov či agentov.
Sú také hráčky, ktoré robia aj toto. Možno na to majú výzor a môžu si to dovoliť, ale ja konkrétne som žiadny takýto návrh nedostala, ani som nemala potrebu to vyhľadávať. Osobnú skúsenosť nemám, ale vzdialene poznám pár prípadov hráčok, ktoré takto skončili.
Na konte máš viacero turnajových titulov. Ktorý si vážiš najviac?
Najväčší turnaj, ktorý som kedy vyhrala, bol ten 100-tisícový vo francúzskom Biarritzi. Myslím si, že v tenisovej kariére by si mal hráč vážiť každé víťazstvo, či je na malom alebo veľkom turnaji, lebo každé víťazstvo vie človeku posunúť sebavedomie a sebadôveru vyššie. Čím sú vyššie, tým tie zápasy idú ľahšie.
Dominika Cibulková vo svojej knihe napísala, že keď vyhrala turnaj majsteriek, tak práve v tom čase trpela možno najhoršou depresiou vôbec. Ako sa ty vyrovnáš s tlakom na výhry či prípadnými prehrami?
Každý hráč má podľa mňa depresie. Tenis je naozaj veľmi náročný šport na psychiku, ale zhodou okolností mám teraz rovnakého mentálneho trénera ako kedysi Dominika. Ja som najväčšími depresiami prechádzala, keď som bola zranená, a keď potom po zranení prišli ťažké zápasy. Ja celkovo ťažko znášam každú prehru, ale nemyslím si, že som depresiám až tak prepadla. Predsa len, nie som taká mega hviezda ako Dominika, takže s veľkými úspechmi občas prichádzajú aj veľké pády.
Koronavírus rozhodne narušil priebeh tenisovej sezóny. Vieš už teraz, čo ťa čaká tento rok?
Od minulého marca máme stopnuté rebríčky, takže nám nepadajú žiadne body z turnajov. Uvidíme, či budú turnaje a rebríčky normálne pokračovať od marca, lebo teraz nám dali k dispozícii len niekoľko turnajov, ktoré sú neskutočne silne obsadené. Všetky dievčatá sa už tešia na návrat a chcú hrať, čím sa zvyšuje konkurencia.
Musíme si počkať, ako sa celý tenisový svet rozbehne, lebo nikto nevie, čo príde a ako sa budú prepočítavať doteraz získané body. Vôbec neviem povedať, ako to bude, tak sa snažím hrať všetky dostupné turnaje. Treba si nahrať zápasy a dostať sa naspäť do kolotoča.
Keď sa vrátiš na začiatok pandémie, ako si ju prežívala?
Väčšinu pandémie som strávila doma v Bratislave alebo v Komárne u priateľa. Stihli sme len jednu dovolenku v Tatrách a jednu v Rakúsku, takže pomimo sme nonstop trénovali. Keď sa v marci začala pandémia, tak sme možno tri týždne nehrali, ale potom sme mali výnimky a mohli sme trénovať, tak sa všetko pomaly znovu rozbehlo.
Ak raz zavesíš raketu na klinec, vieš si predstaviť, čomu sa budeš venovať? Máš Instagram profil, kde sa venuješ úprave tenisiek. Je to tvoje hobby?
Úprava tenisiek ma veľmi baví, inak by som to ani nerobila, ale mám v tom projekte dvoch spoločníkov, takže svoj voľný čas tomu nevenujem do takej miery, ako by som možno mala. Je to pre mňa side hobby, ale nepočítam s tým do budúcnosti. Chcem sa sústrediť hlavne na tenis a po skončení kariéry si viem predstaviť, že by som pracovala ako trénerka alebo sparing partner pre hráčov. Možno by som premýšľala nad kurzom fyzioterapie.
Vieš si predstaviť, že sa chopíš úlohy komentátorky?
Ako Daniela Hantuchová? Tak Daniela podľa mňa nezobrala vôbec ľahký job, aj keď si sama viem predstaviť, že by som sa do komentovania pustila. Ale keby som bola ako Dominika Cibulková, tak si radšej založím rodinu ako behať po svete a komentovať zápasy. Komentovať si viem predstaviť, keby som bola single a nemala žiadnu trénerskú ponuku.
