Dvaja mladí Ukrajinci zabili za necelý mesiac 21 ľudí. Na video si natočili, ako obetiam skrutkovačom bodali do mozgu

Ani jeden z nich nebol príliš vysoký, dominantný či populárny. Skamarátili sa a spojili svoje sily, aby sa ochránili pred ostatnými a šikanou. V siedmej triede zrejme netušili, že o niekoľko rokov bude celá Ukrajina sledovať ako sedia na trestnej lavici počas súdneho pojednávania. Čelili obvineniam z 21 ohavných vrážd.

Odporúčané

Jeden Bitcoin za 500-tisíc dolárov? Možné to je, ale stále sa hráme v malom rybníčku, hovorí expert na kryptomeny (Rozhovor) 14. decembra 2020, 14:30

Spáchali ich obzvlášť brutálnymi spôsobmi za pomoci kladiva, skrutkovača či nožíka. Svoje nič netušiace obete si napokon Viktor Sajenko a Igor Suprunjuk natočili na videokameru počas toho, ako im skrutkovač zapichli cez lebku až do mozgu. 

Alebo sa s úsmevom natáčali počas čakania na okraji cesty, kým sa spoza horizontu vynorí chorľavý muž, žena či dieťa, ktoré by mohli zabiť. Takéto video priamo z vraždenia nielenže prokurátor ukázal na súde, ale neskôr uniklo na internet, kde koluje dodnes.  Na súdnom pojednávaní sa však objavila aj teória obhajoby, podľa ktorej bola celá séria vrážd spáchaná niekým úplne iným a všetko to Ukrajina na týchto mladíkov len narafičila.

Nie nadarmo dostali Sajenko a Suprunjuk prezývku Dnepropetrovskí maniaci. Tento prípad vyše 20 vrážd sa odohral za necelý mesiac. Nebolo by to až tak nezvyčajné, ak sa viacero dní po sebe objavovali nové a nové telá, ale dvaja 19-roční vrahovia nakoniec doplatili na svoju chamtivosť.

Pes obesený na strome, hákový kríž z jeho krvi

Strach Igora a Viktora z toho, že sa v škole stanú obeťami šikany, postupne prerástol do kamarátstva. Aj keď Viktor tvrdil, že sa Igora od siedmej triedy bál, ani jeden z nich nepatril medzi hviezdy triedy, po ktorých by dychtili baby a chalani by sa k nim chceli pridať do partie. A tak sa rozhodli spojiť sily, píše Casefile.

Postupne sa oťukávali a vzťah prerástol do kamarátskeho, keď mali približne 14 rokov. V tom čase mali pocit, že svojim obavám a nedostatkom musia čeliť, inak sa z nich nikdy nedostanú. „Ja aj Igor sme sa obaja báli výšok a toho, že nás zbijú a budú šikanovať,“ objasňoval na súde Viktor Sajenko svoje detstvo a pubertu.

Odporúčané

Odrezal si kus nohy, pozval 10 kamarátov a spolu ju zjedli. Nechutila ako kuracie mäso, skonštatovala partia nových kanibalov 21. decembra 2020, 9:30

Zvláštny zážitok mali chlapci zo svojho boja proti strachu z výšok, keď vraj niekoľko hodín stáli za zábradlím balkóna v byte jedného z nich. Chceli sa takto so strachom vyrovnať a Sajenko pripustil, že mu vraj takáto neortodoxná terapia pomohla. Ako to býva zvykom, spojenie v nesprávnej partii môže vyústiť do nesprávnych životných rozhodnutí.

Na vlastnej koži sa o tom presvedčil tretí chlapec, ktorého napokon v súvislosti s vraždami odsúdili. Ako uvádza ukrajinská Gazeta, Alexander Hanzha síce nikoho nezavraždil, ale stál na samotnom počiatku plánov, ktoré vyvrcholili sériou tragických úmrtí. A v detstve sa bál skoro všetkého. Mal vraj doma mačiatko, ale bál sa, že ho pri sprchovaní nechtiac zabije, a dobre mu nerobila ani krv.

Sajenko pritom na súde svedčil, že Suprunjuk v puberte navrhol, aby aplikovali svoj prístup v boji so strachom z výšok aj na Hanzhove obavy z krvi. Ako píše Segondja, Suprunjuk rozmýšľal, ako by sa mohli dostať ku krvi a napadla mu činnosť, ktorú z mnohých dokumentárnych seriálov poznáš ako jednu z prvých indícií, že človeku treba pomôcť, lebo z neho možno vyrastie vrah. Trojica tak začala vraždiť psy a mačky.

Prvý pach krvi nevinnej ženy

Opis všetkých vrážd Dnepropetrovských maniakov by vydal na dlhšiu knihu. Zdá sa až neuveriteľné, že dvaja 19-roční chlapci za menej ako mesiac od júna do júla 2007 zavraždili 21 nevinných ľudí na Ukrajine. Všetky pochybnosti však odplávajú, keď sa človek bližšie pozrieť na štýl, akým vraždy vykonávali.

Takmer v žiadnom prípade nešlo o precízne naplánované úkladné vraždy, ale ledabolo zmrzačené telá. Ako uvádza Zavtra, samotní vrahovia na súde priznali, že v mnohých prípadoch si svoje obete vybrali nielen preto, že už vopred vyzerali slabo a nemali by dostatočnú silu vzdorovať, ale chceli si aj finančne prilepšiť.

Odporúčané

Uniesol ju ako 10-ročnú a roky znásilňoval len 15 km od Slovenska. Natascha však dnes vlastní dom, kde ju únosca zneužíval 2. novembra 2020, 9:30

Nečudo, že prstene, zlaté zuby či mobilné telefóny zo zakrvavených tiel ponechaných napospas osudu končili v záložniach po celej Dnepropetrovskej oblasti. V tom čase si mobil stále nemohol dovoliť každý, a tak vraj bola vrahom každá hrivna dobrá. Človeka však až mrazí, keď si uvedomí, že brutálna séria vrážd započala v slnečný večer 25. júna 2007 jedným švihom kladiva.

Sajenko a Suprunjuk kráčali po chodníku, keď míňali 33-ročnú Jekaterinu Ilčenko. Mladá žena sa vracala domov od kamarátky, keď sa zrazu Suprunjuk zastavil, prudko otočil a kladivom sa zahnal po jej hlave, opisuje Zavtra detaily prvej vraždy. Znecitlivení svojimi bohatými skúsenosťami s týraním a vraždením psov či mačiek, akoby sa v nich prvou vraždou nič nepohlo ani nezlomilo. O necelú hodinu vraždili znovu.

Kladivom rozmliaždená tvár, ktorú nemožno identifikovať

Už z prvých vrážd bolo jasné, koho Sajenko a Suprunjuk považujú za ideálne obete. Najskôr zavraždili nič netušiacu ženu, keď prešla okolo, a potom zmrzačili Romana Tatareviča ležiaceho na lavičke v rovnakom parku. Tatarevič zrejme zostal bez domova, a tak prespával vonku, lenže keď si na lavičku ľahol 25. júna, nemohol vedieť, že tak urobil naposledy.