Bývalý policajný prezident sa v prešovskej väznici pokúsil o samovraždu, potvrdilo ministerstvo spravodlivosti. Jeho zdravotný stav prešetrovali odborníci, ktorí samovražedné sklony nekonštatovali.
Ministerstvo spravodlivosti potvrdilo, že sa obvinený policajný exprezident Milan Lučanský pokúsil vo väzbe o samovraždu. Stalo sa tak len pár hodín po tom, čo ho navštívil psychológ s 24-ročnou praxou, ktorý konštatoval, že nemá samovraždené sklony, vyhlásila na tlačovej konferencii ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
„V psychológii nemôžete nič vylúčiť, toto je potrebné si navždy zapamätať. Musíme pracovať s pravdepodobnosťou a s materiálom, ktorý sa vyvíja v čase,“ povedal pre Refresher psychológ a súdny znalec Dušan Kešický. Podľa jeho názoru nie je možné zo záverov posudku psychológa vyvrátiť, že sa dotyčný neskôr pokúsi o samovraždu.
Médiá dnes majú k dispozícii len stanovisko ministerstva spravodlivosti a vyjadrenie odchádzajúceho riaditeľa ZVJS, ktorý vyhlásil, že psychologické ani psychiatrické vyšetrenia nepotvrdili u Milana Lučanského samovražedné sklony.
Takéto konštatovanie podľa Dušana Kešického nie je správne. Otázkou je, akým spôsobom vyšetrovali Milana Lučanského v deň, keď pokus o samovraždu uskutočnil.
- Ako vyzerajú postupy, ktorými sa sklony k samovražde skúmajú
- Prečo môžu médiami ale aj medzi kompetentnými kolovať skreslené informácie, na základe ktorých robia rozhodnutia
- Či mohol Milan Lučanský vďaka skúsenostiam operatívca „oklamať“ psychológa v súvislosti s jeho duševným stavom
- Prečo psychológia vždy pracuje s pravdepodobnosťou a nie je stopercentne možné určiť, či niekto chce spáchať samovraždu.
Ako ste vnímali pôvodné informácie ešte pred dvomi týždňami, keď médiá prišli s informáciou, že si chcel Lučanský siahnuť na život?
Ako psychológ pracujem s neistotou, pretože psychológia nie je exaktná veda, ale pracuje na pravdepodobnostnom princípe. To znamená, že vždy sa pýtam, do akej miery je niečo pravdou. Druhá otázka je, či sú aj iné možnosti. Keď som sa stretol s touto informáciou, tak som si povedal, že to môže byť takto, ale aj inak. Vynorilo sa mi 5 ďalších dôvodov, ktoré som si nechal pre seba. Takto s tým pracujeme aj v psychológii a forenznej psychológii. Nezavrhol som žiadnu z možností.
Keď ide už len o to, že je podozrenie v súvislosti so samovraždou, netreba to poriadne prešetriť?
Medzi tým, kto bol priamo pri tej udalosti v Prešove a nami, ktorí čítame noviny, bola veľmi dlhá cesta. Tá je vždy rizikom skreslenia. Je to niečo podobné, ako keď si ľudia predávajú informáciu bez toho, že by chceli niečo zámerne skresliť.
Rozumiem, takže predpokladáme, že to kompetentní prešetrili do miery, aká vážna informácia sa k ním dostala. Ako často si väzni alebo väzobne stíhané osoby siahnu na život?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako vyzerajú postupy, ktorými sa sklony k samovražde skúmajú
- Prečo môžu médiami ale aj medzi kompetentnými kolovať skreslené informácie, na základe ktorých robia rozhodnutia
- Či mohol Milan Lučanský vďaka skúsenostiam operatívca „oklamať“ psychológa v súvislosti s jeho duševným stavom
- Prečo psychológia vždy pracuje s pravdepodobnosťou a nie je stopercentne možné určiť, či niekto chce spáchať samovraždu.