Vybrali sme pre teba štyri zaujímavé „dušičkovské“ tradície zo zahraničia.
Návšteva hrobov s kvetmi a sviečkami a modlitby za zosnulých sú stredoeurópskou tradíciou. Na Filipínach ľudia navštevujú počas Pamiatky zosnulých hroby svojich príbuzných, vyčistia ich a často pri nich strávia aj celú noc. Prinesú si so sebou aj jedlo, podobne ako v Ekvádore. „Na hroby“ chodia aj v Španielsku, v Bangladéši či v Bolívii.
Smútok a vzťah k zosnulým nie je teda len o vzťahoch jednotlivcov. Mnohé národy majú prepracované, starodávne tradície, ktoré dodržiava celá rodina či región. Zatiaľ čo na Slovensku sa uchytila Pamiatka zosnulých so silne kresťanským podtónom, v zahraničí naozaj platí „iný kraj, iný mrav“.
Zisťovali sme preto, ako sa slávia „dušičky“ v zahraničí. Niektoré národy miesto zármutku strávia Deň zosnulých s úsmevom na tvári a s veselými spomienkami. Chystajú jedlo, tancujú či spievajú, dokonca sa svojich mŕtvych aj dotýkajú alebo vytvárajú kostýmy, ktoré ich pripomínajú. Veria v duchov, veľa sa modlia, a hoci sa kostýmy, jedlá a iné zvyklosti menia, všetkých spája jedno: viera v posmrtný život.
- Čo nám povedali dve Mexičanky o známom Dni mŕtvych, ktorý poznáš aj vďaka rozprávke Coco
- Prečo na Madagaskare tancujú s mŕtvolami a v deň sviatku sa radujú, podľa rodenej Madagaskarčanky
- V akých duchov veria Čínania a prečo sa im snažia zavďačiť
- Prečo chystajú Turci pre zosnulých sladké koláče
- Ako sa so smrťou vyrovnávajú v Španielsku
Mexický Deň mŕtvych poznáme vďaka Disney, je však rozprávka hodnoverná?
„Smrť je niečo, čomu sa nevyhneme. My Mexičania sa radi smejeme, bavíme sa, nemá význam byť smutný,“ povedala pre Refresher Claudia Díaz, Mexičanka, ktorá momentálne žije vo Fínsku. O mexickom sviatku zosnulých vie každý správny fanúšik animákov od Disney. Dojímavá rozprávka Coco nám priblížila históriu tohto sviatku a aj podľa Claudie ide o najpresnejšiu disneyovskú rozprávku vôbec.
„Keď sme sa v Mexiku dopočuli, že pripravujú Coco, ľudia to dali Disney vyžrať. Preto vyslali tímy do Oaxaca a Michoaca, štátov, kde sú najväčšie slávnosti,“ povedala. Día de los muertos, teda Deň mŕtvych, je od roku 2008 zaradený aj na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Ide o mix aztéckej a kresťanskej kultúry a tradície, ktoré dodnes dodržiavajú, sa formovali dlhé roky.
Hoci sú zvyčajne najväčšie slávnosti počas prvých dvoch novembrových dní, v Mexiku si zosnulých pripomínajú dlhšie. „27. októbra spomíname na domácich miláčikov, 28. október je venovaný tým, ktorí zomreli na spontánnu smrť, 29. októbra spomíname na ľudí, ktorí sa utopili, 30. októbra zase na ľudí, na ktorých sa zabudlo alebo už nemajú rodinu. Posledný októbrový deň je patrí nenarodeným deťom, 1. novembra spomíname na deti a 2. novembra na ostatných dospelých,“ vysvetlila nám Claudia.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- O tom, prečo si Claudia postavila oltár pre zosnulých aj v Európe
- Čo nám povedala Nouriah z Madagaskaru o ich pohrebných tradíciách
- Čo znamená sviatok Famadihana a prečo pri ňom vyťahujú mŕtvole z hrobov
- Prečo sa Číňania usilujú zavďačiť ľuďom a pália dokonca aj (falošné) peniaze
- Ako Japonci svietia dušiam mŕtvych na cestu
