Pixar všetkým divákom zas a znova ukázal, kto je kráľom animovaných filmov.
Toy Story, Hľadá sa Nemo, Ratatouille... máme pokračovať? Hádam ani netreba. Pixar je jednoducho rokmi overenou značkou, vďaka ktorej sme do dnešného dňa mohli vidieť obrovské kvantum nádherných animákov. Začiatkom roku 2018 sa však do slovenských kín dostala aj ich dlho očakávaná novinka Coco a s nemalým nadšením vám môžeme oznámiť, že naše predbežne pozitívne očakávania boli vo veľkej miere naplnené.
Z množstva ukážok sme už vopred tušili, že sa môžeme tešiť na odzbrojujúci vizuál a kopu zábavných scén, ale že sa štúdio pochlapí aj srdcervúcim príbehom, citlivo prehovárajúcim k malým i veľkým, v ktorom navyše nechýba absolútne nečakaný plot-twist? Dojmy sú jednoducho viac než nadpriemerné, no na druhej strane by sa taktiež filmárom dalo vytknúť aj niekoľko menších chýb.
Úvodný rozbeh do hlavného diania vám možno príde zbytočne naťahovaný. Pokiaľ ste pred premietaním filmu jednoducho neodolali (takých nás je asi viac) a museli ste si pozrieť niekoľko lákavých ukážok, pravdepodobne ste už tušili, že väčšia časť snímky sa bude odohrávať v nezameniteľnej krajine pozostalých. Kým sa však do tohto bájneho miesta s hlavným hrdinom Miguelom a jeho verným spoločníkom, túlavým psom Dantem vôbec dostaneme, ubehne zbytočne veľké množstvo času.
Po prechode cez most mŕtvych ale Coco naberie výrazný druhý dych a tá pravá originálna zábava sa môže konečne začať. Behom niekoľkých okamihov spoznávame Miguelových predkov a exotickú krajinu, kde nenájdeme ani jedinú živú ľudskú bytosť (no jedna by sa predsa našla) a dostávame sa do kolobehu udalostí, pri ktorých nás čaká množstvo humorných situácií.
Pravda, väčšina gagov je úplne z klasického cesta - inak povedané, svojou kreativitou vás nijako neohúria, ale určite sa nad nimi pousmejete a miestami aj úprimne zasmejete. Veľkou výhodou tohto animáku je však jeho výnimočný príbeh. Mladý Miguel aj napriek zákazu svojej rodiny túži po kariére hudobníka, čo ho neskôr privádza pravé do spomínanej ríše mŕtvych. V nej sa musí dostať k pradávnemu predkovi, uznávanému hudobníkovi Ernestovi de la Cruzovi, pretože len ten mu podľa jeho názoru môže dať "to pravé požehnanie".
Cesta mladého mexického chlapca je skutočne pútavou jazdou a ako sa časom ukáže, má v sebe aj akúsi hĺbku. Okrem bežného záverečného ponaučenia, ktoré sa zameriava na rodinné hodnoty a silu lásky, sa diváci dočkajú aj pozoruhodného plot-twistu. Ten popravde ocení najmä staršia časť publika a z lineárne pôsobiacej cesty z bodu A (svet živých) do bodu B (Miguelovi predkovia) a následne do bodu C (Ernesto de la Cruz) sa ku koncu stane skutočne zaujímavo rozohraná partia šachu.
Coco je naozaj vynikajúco natočeným animákom a dokonca aj v prípade, že vám tento žáner veľa nehovorí, návštevu kina určite nebudete ľutovať. Pokiaľ dokážete prehryznúť nevýraznú úvodnú časť, ktorá z celkového dojmu predsa len strháva nejaké tie body, mali by ste byť v konečnom dôsledku nadmieru spokojní. Čaká vás mimoriadne pôsobivá vizuálna stránka, dobre vystavaný príbeh, dobrodružná zábava a pozoruhodné rozuzlenie. 8,5/10
P.S: Neradi by sme tvrdili, že slovenský dabing je v prípade Coco nejakým veľkým negatívom, ale predsa len, pokiaľ máte možnosť zájsť na pôvodné znenie s titulkami, využite túto možnosť. Mexické hlasy by animáku Coco skrátka pristali omnoho viac.
