Tento ročník konferencie bude online.
Už od 25. septembra sa môžeš zúčastniť ONLINE konferencie o živote bez odpadu Slovakia Going Zero Waste, ktorá bude prebiehať počas troch dní. Bližšie informácie nájdeš v tomto článku.
Jednou z organizátorov konferencie je Martina Novotová, spoluzakladateľka prvého bezobalového obchodu v Trenčíne, ktorá verí, že aj malé každodenné činnosti dokážu priniesť veľké zmeny. Pred niekoľkými rokmi sa rozhodla prestať robiť kompromisy vo svojom pracovnom aj súkromnom živote a spolu so svojim partnerom Martinom sa vydali na svoju udržateľnú cestu. V Trenčíne si otvorili bezobalový obchod BEZOBALiS, ktorému sa spoločne naplno venujú. Na ich sociálnych sieťach nájdeš kopu inšpirácie a užitočných tipov, ako produkovať menej odpadu.
Občas sa pristihnem pri tom, že sa zakuklím do bezpečia svojej eko bubliny a zabudnem na to, koľko ľudí tieto veci stále nerieši.
Čo bude hlavným programom/bodom programu vašej konferencie? Ako už názov prezrádza, celá konferencia sa bude niesť na vlnách myšlienok o ceste za udržateľnosťou a bude najmä o tom, ako ich vniesť aj do každodenného života bežného človeka. Tento ročník sme sa sústredili najmä na rolu jednotlivca v rámci spoločnosti, v ktorej pôsobí – či už je to práca, škola alebo akýkoľvek kolektív, kde trávi väčšinu svojho času.
Nosnou myšlienkou je ukázať, aké zmeny dokáže priniesť a ako tento kolektív dokáže ovplyvniť. Môžete sa tešiť na konkrétne príklady takýchto jednotlivcov – zo školy, medicínskeho, filmárskeho prostredia a dokonca aj z prezidentského paláca.
Ako si myslíš, že sme s problematikou udržateľnosti na Slovensku? Zaujímajú sa ľudia o tieto problémy alebo stále nevedia čo znamená slovo zero-waste? Myslím, že túto tému nie je nutné zužovať len na znalosť pojmu „zero-waste“. Je to síce krásne znejúce pomenovanie myšlienky cesty za znižovaním odpadu, no upínať sa na ňu nie je nutné, dokonca to môže byť kontraproduktívne. Je to dlhodobý proces, ktorý so sebou prináša poznávanie vlastnej zodpovednosti, potrieb, posúvanie vlastných hraníc a aj dôvodom, prečo to vlastne robíme.
Dnes mám pocit, že tak, ako sa pred niekoľkými rokmi tešil tento pojem popularite, dnes sa dostáva do úzadia a nahrádza ho skôr pomenovanie „sustainable“ alebo „udržateľnosť“. A tu máme na Slovensku ešte určite značné rezervy v tom, ako tento koncept uchopiť. Vnímam to z každodenných rozhovorov s našimi zákazníkmi, ale aj rodinou a priateľmi. Zároveň ale musím podotknúť, že záujem o tieto témy určite stúpa, či už z hľadiska jednotlivca alebo systémovo.
V porovnaní s minulosťou sa im tiež venuje viac priestoru, človek si vie omnoho jednoduchšie a rýchlejšie nájsť informácie. Dostávajú sa mu dokonca aj v pasívnej forme, ktorú si možno ani neuvedomuje – pri pozeraní správ alebo počúvaní rádia. A potom je tu klimatická kríza – obrovská téma sama o sebe. Z nedávneho prieskumu vyplynulo, že 50% obyvateľov Slovenska chce, aby naša vláda venovala klimatickej kríze viac pozornosti. Pevne verím, že toto číslo bude už len rásť.
Toto je tretí rok konferencie. Menili ste koncept alebo sa tento ročník bude podobať na predchádzajúce konferencie? Tento rok je vďaka pandémii absolútne výnimočný. Konferenciu sme museli presúvať z apríla na september a nakoniec sme boli nútení zmeniť celý formát vzhľadom na preventívne opatrenia. Keďže povaha online prostredia má svoje špecifiká a v istom zmysle vyžaduje zo strany diváka viac sústredenia, rozhodli sme sa, že na rozdiel od predchádzajúcich dvoch ročníkov nebude jednodňová.
Prebiehať bude počas troch dní. Tie budú naplnené pôvodným programom tak, aby divák necítil pretlak informácií, aby mal kapacitu všetky vstrebať a mohol si oddýchnuť. Každý účastník bude mať prístup do rôznych virtuálnych stanovíšť, stageov, kaviarní, bude mať možnosť zapájať sa, diskutovať a spoznávať. Snažili sme sa vykompenzovať atmosféru z offline podujatia v čo najväčšej možnej miere a urobili sme všetko pre to, aby si každý odniesol skvelý zážitok.
Na koho sa môžeme tešiť? Ktorý zaujímavý blok by sme si nemali podľa teba nechať ujsť? Program sme rozdelili do štyroch tematických blokov – každý sa bude zameriavať na inú tému: na to, ako problém s odpadom vyzerá globálne, aké sú vízie do budúcna a čo s tým (1), na nové a inovatívne riešenia, ktoré už fungujú, na to ako môžeme zmeniť systém a využiť nové technológie v prospech obmedzenia odpadu (2), na konkrétne príklady z praxe (3). Štvrtý blok bude venovaný nášmu zahraničnému speakrovi z Holadska – Bert van Sonovi, ktorý založil udržateľnú značku oblečenia. Medzi týmito blokmi bude tiež množstvo zaujímavých diskusií, do ktorých sa diváci môžu zapojiť.
Obsah celej konferencie bude veľmi kvalitný a vyskladaný tak, že na svoje si prípade naozaj každý – človek, ktorý sa týmto témam venuje už dlhšie, ale aj ten, ktorý ich možno nepovažuje za dôležité. Možno práve vďaka tomu, čo sa počas týchto dní niečo nové dozvie, urobí dôležité rozhodnutie alebo začne konať. A tiež chceme osloviť snáď najdôležitejšiu skupinu ľudí – tých, ktorí váhajú, majú pocit, že ich činy sú zbytočné, podceňujú sa. Práve tým chceme ukázať silu každého z nás práve na krásnych príkladoch toho, čo sa už podarilo dosiahnuť jednotlivcovi.
View this post on Instagram
So svojim partnerom vlastnite bezobalový obchod v Trenčíne. Kedy prišiel impulz, že toto nie je dosť a rozhodli ste sa spolupracovať na konferencii?Tento pocit bol vždy. Od začiatku sme boli nastavení tak, že naše fungovanie nebude „len“ o obchode. Ten je totiž riešením pre ľudí, ktorí si problém už uvedomili alebo sú na ceste k nemu. Avšak stále je omnoho viac tých, ktorých treba vzdelávať, s ktorými sa treba rozprávať, ukazovať im, vysvetľovať , ísť príkladom. Práve preto sa od začiatku venujeme aj osvete. V rámci nej otvárame témy udržateľnosti, životného prostredia, odpadov a klimatickej krízy.
Dnes je to dokonca tak, že väčšinu svojho času nevenujeme obchodu, ale pracujeme na tom, aby sme často komplikované a pre mnohých vzdialené informácie spracovali a posúvali ďalej zrozumiteľným jazykom – cez prednášky, články alebo prostredníctvom našich sociálnych sietí.
Myšlienka konferencie – prepájať verejnosť s odborníkmi a ukázať, že v tom človek nie je sám - nám bola sympatická už od prvého ročníka. Na ňom sme sa zúčastnili ako predajný stánok, na druhom ročníku sme mali už aj vstup a tento rok sme mali možnosť zažiť aj z pohľadu členov organizačného tímu. Vzniklo to úplne prirodzene a my sme za túto možnosť veľmi vďační.
Čo si myslíš, že patrí medzi najväčšie chyby ktoré ako jednotlivci a spoločnosť robíme v otázke odpadov?1. Už len to, že to voláme odpad. Automaticky ho totiž ponížime na niečo, čoho sa chceme zbaviť. Pritom je to mnohokrát stále hodnotný materiál, s ktorým sa dá ešte pracovať.
2. Tiež si neuvedomujeme, že to je to čo sme si sami zaobstarali a že je to náš majetok, za ktorý sme zodpovední, aj keď ho už nechceme. (Takže nie, nie je v poriadku nechať starý matrac opretý pri smetiaku.)
3. Ešte stále príliš veľa ľudí odpad netriedi.
4. Z tých, ktorí ho triedia, mnohí nestláčajú fľaše a krabice. Znie to možno nepodstatne, ale je to veľmi dôležité.
View this post on Instagram
Myslíš si, že je na Slovensku dostatočná edukácia detí o ekologických problémoch? Nie je. V tomto smere je určite potrebná systémová zmena, je nutné vytvoriť týmto témam viac priestoru. Nemôžeme sa spoliehať na iniciatívu konkrétneho učiteľa/riaditeľa, prípadne kolektívu, proaktívneho rodiča a na poobedný eko-krúžok, ktorý bude dobrovoľný. Ruka v ruke s tým je tu však aj potreba podporovať školy a projekty, ktoré sa týmto témam venujú intenzívne už teraz.
Jednou z nich je napríklad škola Brilliant Stars, ktorej riaditeľka zabudovala rešpekt, lásku k prírode a ochranu životného prostredia priamo do učebných osnov. Bude o tom hovoriť aj na konferencii. Veľmi si prajem, aby ďalšia generácia detí mala možnosť chodiť do školy, kde bude celoročný predmet o klimatickej kríze, o ekológii a našej zodpovednosti.
Ako ľudia vnímajú nakupovanie v bezobalovom obchode? Stretávate sa s pochopením alebo je to naozaj ťažké prezentovať takýto spôsob nakupovania? Záleží, s kým sa rozprávame. Sú ľudia, ktorí nerozumejú dôvodom, prečo by mali takto nakupovať. S tými sa snažíme rozprávať a vysvetľovať. Pochváliť, keď sa na takýto nákup odhodlajú, povzbudzovať ich a tešiť sa s nimi, keď nám s nadšením prídu povedať, o čo pomalšie sa im doma plní odpadkový kôš. To sú nádherné momenty, ktoré si nekonečne užívame. Drvivej väčšine ľudí, ktorí k nám chodia, to však vysvetľovať netreba. Chápu to, k uvedomeniu prišli sami a my sme tu pre nich ako jedno z riešení, ako znížiť svoju odpadovú stopu.
Na Trenčanov sme veľmi hrdí, od úplne prvého dňa chodí väčšina z nich s vlastnými nádobkami. No a potom je tú aj staršia generácia, ktorá u nás nakupuje preto, lebo im to pripomína niekdajší spôsob nakupovania. S nepriazňou sme sa za takmer tri roky nestreli ani jediný raz. Snáď aj to hovorí niečo o smere, ktorým sa naša spoločnosť začína uberať.
Čo bolo najťažšie pri otvorení si obchodu takéhoto druhu?Zapojiť svetlá do elektriny! Žartujem, samozrejme. Myslím, že je to rovnaké, ako pri každom druhu podnikania: treba sa zoznámiť s prostredím, v ktorom chcem podnikať, naštudovať si, čo všetko potrebujem splniť, pripraviť si plán s rôznymi scenármi (teraz už napríklad aj so scenárom s názvom pandémia), stanoviť si ciele a začať plávať vo vodách, ktoré si človek vyberie sám.
Väčšinou by si možno dostala odpoveď, že najťažšia je byrokracia, my to však považujeme za absolútnu nutnosť, ktorú treba jednoducho splniť a neplytvať čas sťažovaním sa. Myslím, že najťažšie nie je takýto obchod otvoriť, ale udržať ho. Či už sa to týka ekonomického hľadiska alebo hodnôt, na ktorých stavia od začiatku a za ktorými by si človek mal stáť. Ťažké pre mnohé obchody je zažiť bod, kedy eufóriu z otvorenia obchodu vystrieda realita v podobe menšej premávky zákazníkov alebo každodenných vecí, ktoré treba riešiť. Každých pár týždňov máme u nás návštevu z rôznych kútov Slovenska.
Sú to ľudia, ktorí sa do otvorenia obchodu buď chcú pustiť alebo sa pustili a nedopadlo to podľa ich predstáv. Ono to totiž nie je len o pekných atmosférických fotkách, na ktorých to vyzerá tak jednoducho. Je to aj o veľkej drine, únave, omyloch. Nie každému to za to stojí. Nám napríklad áno a ani raz sme neoľutovali, že sme do toho šli.
...kde by peniaze neznamenali cestu k ďalšiemu konzumu, ale spôsob, ako sa opäť o niečo zlepšiť. Svet, kde by sme si nemuseli spomínať na to, akým človekom sme boli, pretože by sme ním boli stále. Aby som však zostala pri zemi, úplne by mi stačilo, keby sme si vedeli uvedomiť svoj potenciál a svoju silu niečo zmeniť.
Ako sa koronakríza dotkla vášho podnikania?Ako som spomínala, toto je situácia, s ktorou sme v rámci plánovania naozaj nepočítali. Pocítili sme ju v celku intenzívne, pretože sa zrušili všetky trhy aj prednášky, ktoré tvoria nemalú časť nášho príjmu. Ulice boli prázdne a tak sme prišli o všetky spontánne nákupy, ktoré tiež tvoria značnú časť našich tržieb. Našťastie sme ako potraviny ale nemuseli byť zatvorení, flexibilne sme sa prispôsobili situácii a robili sme rozvoz po Trenčíne a okolí. Ľudia to využívali, no ani zďaleka nám to nevykompenzovalo bežné dni.
Zároveň sme však mali priestor venovať sa iným veciam, spomaliť a po dlhej dobe opäť zistiť, čo znamená mať čas. Pripomenuli sme si, čo je dôležité a v konečnom dôsledku nás to posunulo ďalej.
Demotivujú ťa iní ľudia, ktorí sa nesnažia žiť tak ako vy? Mala si chuť sa niekedy na všetko vykašľať? Nedemotivujú, práve naopak – vďaka nim si uvedomujem, koľko práce je ešte pred nami. Občas sa totiž pristihnem pri tom, že sa zakuklím do bezpečia svojej eko bubliny a zabudnem na to, koľko ľudí tieto veci stále nerieši. Byť v každodennom kontakte s tými, ktorí sa o udržateľnosť zaujímajú znamená, že si na to musím dávať veľký pozor. Potom sa stáva, že ma prekvapí ak niekto nevie niečo, čo považujem za úplnú samozrejmosť. Aj preto som sa rozhodla, že sa budem o týchto témach rozprávať viac aj s ľuďmi mimo svojej bubliny.
Chcem sa dozvedieť, ako vnímajú aktuálnu situáciu, ako sú nastavení, čo by im pomohlo. Nie je to demotivujúce, je to veľmi obohacujúce. Ak by som však mala definovať nejaký negatívny pocit, je to klimatická úzkosť, ktorú občas pociťujem. To je však už iná téma.
View this post on Instagram
Čo sa nachádza vo vašom odpadkovom koši? V koši so zmesovým komunálnym odpadom, ktorý putuje do čiernych kontajnerov (a odtiaľ v prípade Trenčína na skládku), tak tam dávame už len to, čo naozaj nedokážeme vytriediť: platíčka od liekov, etikety a nálepky z obchodov, bločky z nákupov a pod. Na konci roka si chceme náš kôš vysypať na zem a urobiť si takú domácu analýzu. Keďže sme ho zatiaľ tento rok nevyniesli ani raz, bude to prierez celého roka a obraz našej domácnosti.
Ostatný odpad samozrejme triedime: v plastoch sa vyskytujú najmä kelímky od gréckych jogurtov – to je náš guilty pleasure, ktorého sa zatiaľ nevieme vzdať.
Čo nevieš nakúpiť bez obalu a používaš to? Grécky jogurt, mozzarela, tofu a väčšinou aj brokolica – tú nájsť bez fólie je naozaj ťažké. Nech nad tým rozmýšľam akokoľvek, je to z takých bežných vecí asi naozaj všetko.
Ako by vyzeral tvoj ideálny svet?Ďakujem ti za túto otázku, ešte nikdy mi ju nikto nepoložil. Ak by som sa mohla zasnívať, bol by to svet, kde ľudia navzájom rešpektujú svoju inakosť. To, že majú rôzne potreby, záujmy, túžby. To, že inak vyzerajú, že majú iné ciele a sny. Svet, kde by nebolo hanbou priznať si chybu. Kde by nemať veľa neznamenalo nemodernosť, ale modernou by bola zodpovednosť a dobrovoľná skromnosť. Kde by peniaze neznamenali cestu k ďalšiemu konzumu, ale spôsob, ako sa opäť o niečo zlepšiť. Svet, kde by sme si nemuseli spomínať na to, akým človekom sme boli, pretože by sme ním boli stále. Aby som však zostala pri zemi, úplne by mi stačilo, keby sme si vedeli uvedomiť svoj potenciál a svoju silu niečo zmeniť.
