Ako vníma bývalý slovenský vojak s 21-ročnými skúsenosťami s ozbrojenými silami konflikt medzi USA a Iránom a ako sa pozerá na pôsobenie slovenských vojakov v zahraničí?
46-ročný Miloslav Balogh je bývalým poddôstojníkom, ktorý si v Ozbrojených silách Slovenskej republiky odslúžil 21 rokov. Vojenského veterána sme sa spýtali na jeho skúsenosti so zahraničnými misiami v Iraku a v Afganistane, na rizikové situácie a od nich sa odvíjajúci plat a v neposlednom rade sme rozobrali aktuálny konflikt USA a Iránu.
„Keď sa napríklad nachádzate vo vojenskom kempe a idete na obed, či do posilňovne, to ešte neznamená, že práve vtedy vaším smerom nepriletí raketa a nezabije všetkých ľudí. Čo sa aj niekoľkokrát stalo. A po takýchto udalostiach človek pochopí, že nie je na Slovensku, kde by sa nachádzal stále v relatívnom bezpečí,“ nechal sa počuť Balogh.
- O priebehu zahraničných misií a výbere vojakov
- O rizikových faktoroch, kvôli ktorým dostávajú vojaci príplatky
- Akou výzbrojou disponujú slovenskí vojaci oproti spojeneckým vojskám
- Ako Balogh vníma Trumpov útok na Solejmániho a čo si myslí o osobe zabitého generála
- Prečo by bolo podľa neho stiahnutie našich vojakov z Iraku na Slovensko nezmyslom
- Či by si Irán mohol dovoliť otvorený boj s USA
Kedy ste sa rozhodli odísť z ozbrojených síl?
Aktuálne som mimo ozbrojených síl už piaty rok a odslúžil som 21 rokov.
Počas celkovo 365 dní strávených v misiách som zažil viac ako 100 raketometných alebo mínometných útokov, vrátane troch pozemných. Bohužiaľ, nie všetci, čo so mnou odleteli na misiu, alebo so mnou slúžili spoločne v jednom kempe, sa aj vrátili domov ku svojim rodinám.
Čo vás motivovalo k tomu, aby ste boli vojakom z povolania?
Vtedy bola trochu iná doba, ako dnes. Vzhľadom na to, kde som vtedy býval, išlo o rozumnú prácu s viac-menej normálnymi podmienkami. Takže to bol taký ten základ. Patrím do generácie ľudí, ktorí boli na základnej službe. 90 % z tých, ktorí zažili základnú vojenskú službu, však následne nemali záujem o to, aby slúžili v ozbrojených silách.
Na akých zahraničných misiách ste sa ako vojak stihli zúčastniť?
Strávil som 6 mesiacov v Iraku v rámci operácie Iraqi Freedom a ďalších 6 mesiacov som bol v Afganistane v operácii ISAF.
Podľa čoho prebieha výber jednotlivcov na zahraničné misie?
Tam je obrovský rozdiel v tom, či sa bavíme o mužstve, alebo poddôstojníkoch, dôstojníkoch či vyšších dôstojníkoch. Ak sa hľadal napríklad taký ženista – míner (poznámka redakcie – vojak pracujúci s mínami), tak v danom prípade nebol problém, pretože ich bolo na útvare ženijného práporu dostatok. V rámci ozbrojených síl tvoria väčšinu mužstva hodnosti vojak a slobodník. Je ich zákonite viac než samotných dôstojníkov, teda veliteľov. Preto sú väčšinou velitelia opakovane vysielaní na jednotlivé misie. A tam už ani nejde o to, že by sa ich niekto pýtal, ale skrátka dostanú rozkaz, lebo nie je z čoho vyberať.
Aká bola vaša hodnosť?
V závere mojej profesionálnej kariéry som pôsobil na pozícii veliaci poddôstojník útvaru Vojenskej polície Bratislava v hodnosti nadrotmajster.
Čo bolo na zahraničných misiách vašou úlohou?
V Iraku som bol členom nižšieho velenia a v Afganistane som mal na starosti družstvo, ktoré odmínovalo určité územie. Tam som riadil v podstate tím ľudí, ktorý na tom pracoval a zároveň som plnil úlohu pyrotechnika. V oboch misiách som bol príslušníkom ženijnej roty.
Určite ste museli podstupovať aj veľké riziko.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či vojaci dokážu akceptovať riziká spájané so zahraničnými misiami
- Aký príplatok dostanú za toto riziko
- Akú výzbroj majú slovenskí vojaci v porovnaní so spojencami
- Z akého dôvodu vníma povolanie vojaka ako prácu a nie ako poslanie
- V čom vidí bývalý vojenský veterán podobnosť medzi Putinom a Trumpom
- Čo si myslí o spájaní konfliktu Iránu a USA s treťou svetovou vojnou
