Zavraždil muža a jeho partnerku. Z akého dôvodu takto konal a prečo si za vraždu ženy pýtal od sudcu doživotie?
43-ročný Marián Šturdík je dvojnásobným vrahom, ktorého v minulosti odsúdili na 15 rokov väzenia. Známy pre verejnosť je okrem iného aj tým, že pod prezývkou L.U.G.E.R vydal rapovú skladbu Oko vraha, kde opisoval vraždu svojich obetí Antona a Patrície.
Nič ma nezlomilo až do chvíle, kedy som na stole zbadal fotografie ich dvoch mŕtvych tiel. A uvedomil som si, že tie jej oči sa na mňa neustále pozerajú.
- Ako reagujú ľudia, keď zistia, že komunikujú s vrahom
- O Mariánovom vzťahu s rodinami obetí
- Ako vníma jeho súčasné svedomie skutočnosť, že zabil dvoch ľudí
- Z akého dôvodu sa odhodlal k vražde a kto uniesol a znásilnil jeho ženu
- Aké pocity v sebe zažíval pri vražde, a či by dnes konal rovnako
- O jeho vzťahu k mafiánovi Mikulášovi Černákovi a k nájomnému vrahovi Jozefovi Roháčovi
- Prečo ho kontaktujú mladé dievčatá a chlapci, ktorí sa vyžívajú v násilí
Ako ľudia reagujú, keď zistia, že ťa odsúdili za dvojnásobnú vraždu – majú z teba prirodzený strach?
Áno, majú. Myslím si, že to je pochopiteľné. Je to taký pud sebazáchovy každého človeka, respektíve nepríjemný stret s niečím, čo nie je úplne prirodzené – a teda s násilím hrubého zrna. Môžem pôsobiť akýmkoľvek milým dojmom, ale keď sa niekto dozvie, že mám za sebou takúto minulosť, začne cítiť strach. Stretávam sa s tým od doby, kedy ma odsúdili.
Zvykol si si na to, že sa ťa ľudia spočiatku boja?
Tvárim sa, že si to nevšímam. To je moja ochranná reakcia. Je to už tak bežné, že sa to jednoducho snažím ignorovať.
Muž, ktorého som zabil, mal zločineckú skupinu špecializujúcu sa na únosy, predaj a obchod so ženami.
Aký máš vzťah s príbuznými zavraždených? Prosil si ich o odpustenie?
Zo strany Patrície mi to neprepáčili. Bol som príliš zbabelý na to, aby som išiel za nimi po odchode z výkonu trestu. Neskôr som sa však chcel s nimi stretnúť na ranči. Prišla jej mama, brat so ženou a s dieťaťom. Nakoniec ale odišli preč, nechceli sa so mnou ani baviť.
Ako si na ich odchod reagoval?
Chápal som to, nemal som im to za zlé. Skôr mi je ich ľúto, pretože keď nedokážu odpustiť, nebudú nikdy v pokoji spať. Ťažko však takto mudrovať, keď sa mi to nestalo a ktovie, ako by som konal ja. Ale keď človek neodpustí, je vo väzení úplnej zloby. A to je to hlavné nešťastie. Tým ubližujú sebe, nie mne. Ale ako vravím, je to pochopiteľné.
Po vražde Patrície si bol plný výčitiek, ako jej smrť vníma tvoje svedomie v roku 2019?
Neviem si to odpustiť, je to menej intenzívne ako predtým, ale niekoľkokrát mesačne tomu prepadnem. A nie je to príjemný pocit. V živote som zažil mnoho vrahov, ale skôr či neskôr sa človeku otvorí svedomie a každý jeden časom spadne na hubu.
Poďme teda priamo k veci. Prečo si zabil dvoch ľudí?
Toto je veľmi zložitá otázka. Ak by som začal od začiatku, žil som v pomerne hektickej a divokej dobe 90. rokov. Muž, ktorého som zabil, mal zločineckú skupinu špecializujúcu sa na únosy, predaj a obchod so ženami. V tejto organizácii bol v podstate hlava na Slovensku a išlo o silné prepojenie medzi Českom, Nemeckom, Belgickom a podobne. No a moja bývala manželka sa s týmto človekom kamarátila. On už mal ale dopredu pripravený plán, že unesú aj ju.
Bolo viacero spôsobov, ako sa k dievčatám dostať. A jeden spôsob bol aj cez kamarátske vzťahy. Takže sa najprv s dievčatami snažil spoznať, a potom ich pozval nakupovať do Nemecka. Jeho skupina už mala pripraveného colníka na oboch stranách, a tak dokázali previezť dievčatá, ktoré boli uspané rohypnolmi. V Mníchove následne dievčatá predávali Albáncom, Turkom a iným. A moja bývalá manželka bola jedna z tých obetí.
Konkrétne v danom konvoji išlo 11 dievčat, z toho som poznal 7. Bývalú manželku predali Albáncom. Hneď po prebudení ju znásilnili a zbili. A keďže nebola panna, tak nebola pre nich až tak zaujímavá, preto skončila na ulici iba v spodnom prádle. Jeden bezdomovec jej pomohol dostať sa na kriminálku a neskôr sa dostala naspäť do Levíc. Najväčšia ujma však bola to, že ešte predtým musela týždeň šľapať, aby mala na cestu domov.
Povedal mi, že tam sa neberie ohľad na osobu a pokojne ublížia našej rodine a dieťaťu.
Toto je iba tvoja verzia únosu a znásilnenia bývalej manželky alebo daný prípad bol aj riadne prešetrený?
Áno, ten muž a jeho komplici za to aj dokonca sedeli. Ale iba krátko. Bola totiž iná doba. Najhoršie, čo mohla moja žena spraviť bolo, že vypovedala na polícii. Ale keď som jej vravel, nech to nerobí, tak ma nepočúvala, bola zranená, mala zničené ego. Naivne si myslela, že jej polícia a súdy pomôžu. Po troch týždňoch ich prepustili a on sa všetkým smial a prehlásil, že ho to stálo 900-tisíc korún.
Ako spomínaní muži reagovali na ženy, ktoré proti nim svedčili na polícii?
Samozrejme, vedeli mená svedkýň a moja bývalá žena bola tretia najhlavnejšia svedkyňa. Najhoršie bolo, že okrem Slovákov vypovedali aj proti Albáncom. Žena však už nechcela vypovedať, a preto neskôr tvrdila, že si nič nepamätá. Vyšetrovatelia ju naďalej nútili a po psychickom nátlaku povedala veci, ktoré povedať nemala. Začali nám chodiť listy, anonymné telefonáty cez pevnú linku a začali sa vyhrážať, že nám zabijú dieťa.
Ona to nezvládla, vrátila sa na kriminálku a rozoberala to ešte viac než doposiaľ. Potom už pred našim panelákom stávali autá a vtedy som vedel, že je zle. Dohodol som sa teda na stretnutí s týmto Slovákom ako hlavou danej organizovanej skupiny. Chcel som sa s ním dohodnúť, že vymyslíme verziu, podľa ktorej si to bývalá celé vymyslela. Vtedy by ale taktiež partnerka skončila vo väzení.
V aute sa začal vysmievať nielen mojej bývalej manželke, ale aj ostatným dievčatám, ktoré som poznal. V tej chvíli som ho chcel skrátka iba umlčať.
Súhlasila tvoja bývalá manželka s tým, že sa prizná ku krivej výpovedi?
Chvíľu áno, ale potom začala vravieť, že prečo by mala ísť do väzenia, keď práve ona je obeť. Ešte pred súdom som sa s tým mužom znova stretol. Obaja sme hrávali ruletu, tak som mu navrhol, že si spravíme výlet a niečo vymyslíme. Nechcel som však, aby s nami išla jeho vtedajšia priateľka Patrícia. Nakoniec si to vynútila, lebo mala pocit, že pôjdeme za ženami. Tak som si povedal, že ona bude v aute a my sa porozprávame v herni. Cestou v aute mi povedal, že sa ten prípad netýka už iba jeho, ale aj Albáncov a Turkov. Povedal mi, že tam sa neberie ohľad na osobu a pokojne ublížia našej rodine a dieťaťu. V tom momente som mal pri sebe aj nelegálne držanú zbraň.
Načo si vôbec potreboval zbraň?
Bol som totiž zlatník a často som so sebou nosil množstvo zlata. Vedeli to aj niektorí ľudia, preto som ju nosil pri sebe. Zobral som si ju so sebou, pretože tento muž sa nebál nikoho, ale mal veľký strach zo zbraní. V aute sa začal vysmievať nielen mojej bývalej manželke, ale aj ostatným dievčatám, ktoré som poznal. V tej chvíli som ho chcel skrátka iba umlčať. Vytiahol som zbraň a najprv som poprosil jeho priateľku, aby zastavila auto, že chcem ísť močiť.
Ona ale nezastavovala a vtedy Anton povedal, že múdrym patrí svet a sprostým ako ty a tvoja žena patrí lopata. Ja som mu povedal, že to máš síce pravdu, ale sprostý zostáva a múdry odchádza. A to boli posledné slová predtým, ako som ho strelil do hlavy.
Čo sa dialo po tom, ako si ho strelil?
Keďže zbraň nebola určená na zabitie, výstrel prežil. Aj odborníci povedali, že to nie je zbraň na zabitie človeka. Ona si myslela, že niečo buchlo, a že išlo o defekt. Vtedy som už ale uvažoval ako kriminálnik a videl som v Patrícii nežiaduceho svedka. Strelil som do nej prvýkrát a nasledovala rana istoty.
Zabil si Patríciu a následne Antona. Mal si už vtedy výčitky svedomia?
Čo v danom momente cíti vrah? Motívov na vraždu je skutočne veľa a na margo toho, čo sa vo mne pestovalo dlhú dobu, som cítil hnev a neuveriteľnú nespravodlivosť zo strany súdov, polície. Neexistovala ochrana svedkov a ten, kto sa snažil vypovedať, dopadol najhoršie. Mal som v sebe akýsi falošný pocit pokoja a vedel som, že si s ním môžem robiť čokoľvek si zmyslím. Bolo to prekombinované aj tými únosmi žien z Česka a zo Slovenska.
Vytiahol som ho na zem a začal som po ňom prechádzať autom od členkov až po hlavu. Stále žil a počas toho som sa ho pýtal, že kde je Marcela, kde je Patrícia – to bola ďalšia z unesených. Prešiel som ho dokopy 26-krát. A cítil som len chlad, ktorý ma napĺňal. Cítil som sa byť sudcom, ktorý koná správne.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké pocity v sebe zažíval pri vražde za akých podmienok by aj dnes dokázal zabiť človeka
- Ako ho zmenilo väzenie a prečo žiadal, aby dostal doživotie
- O jeho vzťahu k mafiánovi Mikulášovi Černákovi a k nájomnému vrahovi Jozefovi Roháčovi
- O tom, ako si so svojou sestrou v detstve zažil tvrdé násilie
- Čo mu prekáža na súčasnej rapovej scéne
- Prečo ho kontaktujú mladé dievčatá a chlapci, ktorí sa vyžívajú v násilí
- O prípade, kedy jeho skladba zachránila 3 životy
