Konflikt eskaluje a experti odhadujú, čo by Blízky východ mohol po zabití kľúčovej postavy Iránu spraviť.
Konflikt medzi Iránom a Spojenými štátmi sa po včerajšom raketovom útoku ešte viac vyhrotil. Americký prezident Donald Trump totiž nariadil zabitie prominentného iránskeho generála Solejmáního.
Spojené štáty tvrdia, že jeho zabitím odvrátili hrozbu útoku na svojich ľudí na Blízkom východe. Solejmání stál za najvplyvnejšími vojenskými jednotkami a bol hlavným autorom vojenskej politiky Iránu v regióne a v očiach iránskeho obyvateľstva jedným z najpopulárnejších predstaviteľov.
Kým zvyšok sveta, vrátane najvyšších predstaviteľov európskych štátov, vyzýva k uvoľneniu napätia, najvyšší vodca Iránu Alí Chameneí sľúbil, že tých, ktorí môžu za smrť jeho priameho podriadeného, čaká „krutá odplata.“ Pridal sa k nemu aj premiér susedného Iraku, kde k útoku došlo. Ten označil konanie Trumpa za agresiu, ktorá „vyvolá pustošivú vojnu.“
Mal byť odstránený už dávno, tvrdí Trump
Donald Trump krátko po útoku na svoj oficiálny účet na Twitter pridal americkú vlajku, ku ktorej nepripojil žiadny ďalší komentár. Neskôr prišlo aj oficiálne vyjadrenie, v ktorom opísal dôvod nariadenia leteckého útoku na Solejmání auto pri letisku v Bagdade.
Trump na sociálnej sieti napísal, že iránsky generál zabil alebo vážne zranil tisíce Američanov a chystal sa zabiť ďalších. „Mal byť odstránený už pred mnohými rokmi,“ dodal s výkričníkom. Podľa neho obyvatelia Iránu nie sú zo smrti generála takí zarmútení ako tvrdí vedenie.
....of PROTESTERS killed in Iran itself. While Iran will never be able to properly admit it, Soleimani was both hated and feared within the country. They are not nearly as saddened as the leaders will let the outside world believe. He should have been taken out many years ago!
— Donald J. Trump (@realDonaldTrump) 3. januára 2020
Čo hovoria experti?
Vo všeobecnosti sa experti zhodujú, že nie je otázkou, či Irán odpovie, otázkou skôr je, ako to spraví. Český analytik Josef Kraus však nepredpokladá, že by mohlo dojsť k priamej vojne, už len kvôli vybavenosti iránskych vojsk, ktoré nie sú na stret s Američanmi pripravené. „Priamy vojenský stret považujem za veľmi nepravdepodobný, ani jedna strana vojnu skutočne nechce. Iránci však sľúbili pomstu za Sulejmáního smrť a nemôžu si politicky dovoliť tento sľub nedodržať,“ povedal odborník pre Denník N.
Pre CNN sa vyjadrilo viacero expertov a medzi nimi aj analytik a vyjednávač Aaron David Miller. Podľa neho Solejmáního zabitie nemusí vyriešiť ohrozenie Američanov. Útok vidí ako „najvýznamnejšie usmrtenie za posledné desaťročia na Blízkom východe.“ Podľa neho prídu závažné regionálne dôsledky, ktoré budú siahať ešte ďalej ako zabitie ako vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina alebo Abu Bakra al-Bagdadiho – vodcu Islamského štátu.
Aké má Irán možnosti?
Útoky na americké ciele na Blízkom východe. „Viem si veľmi reálne predstaviť priame a nepriame zapojenie iránskych vojenských síl do útoku na americké ciele prakticky po celej oblasti Blízkeho a Stredného východu. Možné je aj využitie najrôznejších neštátnych ozbrojených aktérov v zahraničí, ktorí sú na Irán napojení alebo priamo Iránom riadení,“ hovorí Josef Kraus – vedúci odboru bezpečnostných a strategických štúdií na katedre politológie Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne podľa Denníka N.
Vytlačenie USA z regiónu. „Očakávam, že príde veľký tlak na prítomnosť amerických vojsk v Iraku,“ hovorí Alex Vatanka z Inštitútu Blízkeho východu so sídlom vo Washingtone. Dodáva, že by to bolo veľkou strategickou stratou pre Spojené štáty na tomto území.
Kybernetický útok. Nenápadnejším krokom by bol iránsky útok prostredníctvom počítačov. Zahraniční odborníci registrujú vybudovanie akejsi kybernetickej armády. Podľa šéfa informatickej bezpečnosti vo Francúzsku Loica Guezoa by mohli hackeri zaútočiť na priemyselné ciele, akými sú elektrárne alebo priehrady. Môžu spôsobiť výpadky energie, úniky plynu, kolaps dopravy alebo chaos v nemocniciach, informuje Yahoo.
Útok na tankery v Perzskom zálive. „Irán dokázal, že vie ničiť a blokovať lode,“ hovorí vedúci Centra pre analýzu terorizmu vo Francúzsku podľa France 24. „Bude však blokáda realizovateľná?“ opýtal sa. Pravdou ostáva, že Irán môže skúsiť blokovať dopravu v Hormuzskom prielive – jednom z najviac preťažených tranzitných miest na svete, kade musia preplávať všetky ropné tankery z Perzského zálivu. To môže mať aj výrazný vplyv na celosvetové ceny ropy.
Vojenský útok. Ten však podľa odborníkov do úvahy nepripadá, pretože ho ani jedna strana nechce. „Vojna USA s Iránom by bola krvavá,“ predpovedá Josef Kraus podľa Denníka N.
