Zahradnictví: Dezertér opäť nedokázalo zasiahnuť cieľ, no na rozdiel od jednotky vás aspoň čiastočne zabaví.
V priebehu júna do kín dorazila vysoko očakávaná tuzemská záležitosť. Prvý diel prequelovej trilógie Záhradníctví s podtitulom Rodinný přítel dokonca ani nemusel príliš veľa sľubovať. Stála za ním dvojka Hřebejk - Jarchovský a vedeli sme, že pôjde o predchodcu k jednému z ich z najlepších porevolučných filmov s názvom Pelíšky. Spomínaná snímka však príliš neoslnila. Rozvláčna melodráma s pomalým tempom, minimom pamätných scén a bez stôp trefného humoru divákov rozhodne nepotešila a k jej pokračovaniu som sa sám staval celkom skepticky. Prišiel však koniec septembra a na pláne bol ďalší zárez, tentokrát nazvaný Dezertér.
Opäť sa pozeráme na životy ľudí v pohnutej dobe, ktorá nikomu nič nedarovala. Zahrali si Klára Melíšková, Gabriela Míčová a Aňa Geislerová, pričom im asistuje Martin Finger ako Jindřich známy z Pelíškov (kde ho zosobnil Jiří Kodet) a Jiří Macháček. Práve posledný menovaný je hlavným hnacím motorom filmu. Celý dej sa totiž točí okolo neho, konkrétnejšie okolo kaderníckeho salóna, ktorý sa po návrate z vojny snažil vlastnými rukami vybudovať na vážený a populárny podnik. Nacizmus sa však z krajiny vytráca a diktátorská mašinéria vymieňa svoj kabát. To spôsobuje, že rodina je tak znova konfrontovaná s kľukatými cestami osudu, ktoré nemôže ovplyvniť.
Hneď na začiatok by som veľmi rád podotkol, že Dezertér skvelo zachytáva atmosféru zobrazených rokov. Narozdiel od Rodinného priateľa značne ťaží z prostredia okolo postáv a spoločnosť tu už nezohráva iba rolu nemej a tajomnej entity, ale priamo zasahuje do deja a ovplyvňuje charakter postáv. Nemôžem však chváliť príliš. Atmosféra síce skvelo korešponduje s ich chovaním, no dej ako taký im nedáva príliš veľa priestoru pre osobnostnú hĺbku, čo prináša množstvo hektických momentov, v ktorých ich správaniu dozaista nebudete príliš rozumieť. Rozhodnutia sú rýchle, rázne, no najmä scenáristicky odfláknuté a vy sa tak v poslednej tretine budete iba domnievať, prečo urobil dotyčný to, čo urobil. Dezertér sa taktiež potýka s rozvláčnym dejom, v ktorom sa toho defakto udeje príliš málo na to, aby dokázal využiť takmer dvojhodinovú stopáž bez prázdnych momentov.
Nemôžem však hovoriť o nude. Snímka prináša niekoľko dobre situovaných momentov, pri ktorých sa budete od srdca smiať (prehnane groteskná, no milá scéna v kaderníctve či začiatok Jindřichových zatrpknutých výlevov voči svojmu „komunistickému susedovi"). Ich počet je síce skromný, no dávkovanie je príjemné, a to vo vás prebudí aspoň zahmlenú spomienku na to, že snímka, ktorú práve sledujete, je vlastne prequelom ku geniálnym a nenahraditeľným Pelíškom, ktoré aj po takmer 20 rokoch nestratili nič zo svojho šarmu.
A to je opäť veľkým problémom. Zatiaľ čo originálny produkt, na ktorý tvorcovia odkazujú, poľahky získal kultový status, trilógii Zahradnictví sa to (asi to môžem s istotou povedať) nikdy nepodarí. Zatiaľ čo na prvú časť by som radšej zabudol, druhá ako samostatný film iba o stupienok navyše vykukuje z československého filmového priemeru. Nie je na nej prakticky nič, k čomu by ste sa dokázali vrátiť a stále je z nej cítiť až prehnanú a krívajúcu snahu priblížiť sa originálu. Pokrok oproti prvému filmu tu však rozhodne je. Dezertér skvelo vykreslil atmosféru vtedajších rokov a rozpoltenie vtedajšej spoločnosti, pričom do seba zakomponoval aj pár naozaj zábavných momentov či pekných scén. V celkovom výsledku to však nestačí. 6/10
