Cesta vlakom zo západu Ruska na východ je snom každého cestovateľa. Prečítaj si, čo všetko som zažil počas druhej polovici putovania.
V predchádzajúcej časti sme sa po troch dňoch dostali vlakom do Irkutska. Tak ďaleko od všetkého, že najbližším väčším mestom je už len mongolský Ulánbátar. A čo viac, vonku je ešte aj pomerne sychravo. Kvapká, obloha je posiata hustými mrakmi a len sem-tam sa objaví priamy slnečný svit. Na preskúmanie mesta máme k dispozícii len jeden deň.
Vychádzam von, no od miestnych sa s mojimi parťákmi výrazne odlišujeme. Ľudia nosia bundy, čapice a dlhé nohavice. My sme nahodení skôr do leta, akoby sme prišli na Bajkal do dovolenkového rezortu. A tak prechádzame rozkopanými ulicami. Nie sú pokryté len hlbokými výtlkmi, ale aj chodníky sú plné dier a mlák. A to úplne všade. A čo viac, aj sem sa dostal trend zakrývania polorozpadnutých a opustených budov veľkorozmernými plagátmi.
-
Ako vyzerá bežné sibírske mesto, v našom prípade Irkutsk
-
Priblížime ti druhú triedu (kupé) v ruských vlakoch
-
Ako to vyzerá, keď ti už „šibe“ z príliš veľa času stráveného vo vlaku
-
Pozri sa na koniec, resp. začiatok Transsibírskej magistrály vo Vladivostoku
-
Predstavíme ti ruský vidiek ďaleko na východe
Po ceste bočnými uličkami smerujeme do centra. To tvorí veľké a otvorené námestie, v strede ktorého sa rozprestiera park, kde ešte ráno bola akási slávnosť. Je však poobede a po zhromaždení takmer ani stopy. Fotíme, obzeráme a kocháme sa. Na jednej z najväčších budov v zornom poli priam „svieti“ nápis „Banka ZSSR“. Úplne zapadá do panorámy mesta. To vyzerá akoby sa zaseklo na konci osemdesiatych rokov. A práve preto má svoje jedinečné „sovietske čaro“ ako väčšina ruských miest.
Pohľad na jednu z dominánt námestia - Banku Zväzu sovietskych socialistických republík
Keď sa blížime k rieke na severe, opäť sa nám potvrdzuje jedna vec. A to fakt, že Rusi sa o svoje pamätníky starajú veľmi dobre. Hoci je vonku škaredo, stojíme pred večným ohňom vyzdobeným najrôznejšími kyticami, nápismi a trikolórami. Dvaja pracovníci v tomto nečase upravujú chodníky navôkol. V pozadí sú už len schody a za nimi voda. Akoby nestačilo, studený vietor nám ešte viac ovieva naše chabo odeté telá a v diaľke sa blíži veľký lejak.
Naša cesta Transsibírskou magistrálou pokračuje. V prvej časti sme písali o polovici trasy zvýraznenej červenou farbou. Teraz sa budeme sústrediť na modrú.
Trať prekonáva 8 časových pásiem
Vlaky prechádzajú 87 mestami a 16 riekami
5. deň - jazda popri hlbokom a starom Bajkale
„Tak a je to tu, druhá polovica cesty čaká na svoje zdolanie!“ škodoradostne pripomínam mojej partičke. Vstávame ťažko, je niečo po siedmej a stále sme rozladení. Všetky časti tela mi dávajú na známosť, že sa ešte stále riadim stredoeurópskym časom. A k tomu všetkému začínam akosi pokašliavať.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Či sa našim cestovateľom podarilo oklamať systém a mať kupé len pre seba
- Ako vyzerá najväčšie jazero na svete z vlaku
- Prečo vo vlaku takmer nespali
- Po pobreží akého mora ide vlak pred koncom Transsibírskej železnice
- Čo ich prekvapilo v kedysi neprístupnom meste Vladivostok
