Prírodný turizmus je vo svetových národných parkoch štandardom. Príjmy z cestovného ruchu sú pri ochrane chránených území a lesov prvoradé. Na Slovensku majú však stále navrch ťažiari, poľovníci a developeri. Zmeniť to chce Asociácia prírodného turizmu.
Po štyroch dňoch v teréne a mesiaci premýšľania o slovenských lesoch a o ľuďoch, pre ktorých sú božstvom, klenotom a vášňou zároveň, sedím vo vlaku z Kysaku do Bratislavy. Do notebooku opatrne ťukám prvé vety reportáže o prírodnom turizme. Veľmi opatrne.
Pretože táto téma si zaslúži rešpekt. A rešpekt je práve ten pocit, ktorý bol najintenzívnejší, keď som sa s profesionálnymi sprievodcami túlal po najdivokejších lesoch slovenskej prírody.
- Kde všade do divokých pralesov sme sa vybrali so sprievodcami a filmármi
- Čo je to prírodný turizmus a čo všetko môžete zažiť s profesionálnymi sprievodcami v národných parkoch
- Koľko je u nás medveďov, či sú nebezpečné a ako sa správať ak ich stretneš
- Kde a s kým sme zažili vrchol jelenej ruje na pravé poludnie
- Kde všade sa u nás zachovali pralesy a ich zvyšky a koľko ich máme
- Ako to funguje v národných parkoch vo svete, prečo sa u nás ťažia vzácne ochranné lesy a aké riešenie majú ochranári
- Že pobyt v divočine je vynikajúci digitálny a manažérsky detox a reset
- Prečo treba do prírody vstupovať s pozitívnou mysľou
Za oknom v polovici októbra stále beží farebná, slnečná jeseň. Tento rok je naozaj nádherná. Po pravej strane mám Vysoké, po ľavej Nízke Tatry. Podľa filmára divočiny Karola Kaliského sa v nich naša krajina dopustila genocídy ochranných lesov, tak dôležitých pre zachovanie všetkých ostatných slovenských lesných ekosystémov.
Západ slnka vo Volovských vrchoch
Príroda, na rozdiel od človeka, svoje zákony neporušuje.“ (Leonardo Da Vinci, taliansky renesančný mudrc)
Kúsok za Nízkymi Tatrami je prírodná rezervácia Muránska planina. Zoológ svetovej ochranárskej organizácie WWF (World Wide Foundation - Svetový fond na ochranu prírody) Jerguš Tesák hovorí, že kvôli ťažbe dreva tu dramaticky klesá populácia vzácneho tetrova hlucháňa.
Tam hore
Neviem, či poznáš hlucháňa. Či si niekedy videl jeho kĺzavý let, keď sa ako čierny, trochu nemotorný diamant, vznáša nad rozprávkovým zlatisto zeleným údolím, pristáva na vrcholkoch starých borovíc a toká.
Neviem, či si niekedy spal pod hviezdami na hrebeni slovenských hôr. Netuším, či si niekedy mal možnosť zhlboka sa nadýchnuť v jednom z pozostatkov tisíce rokov starých slovenských pralesov alebo ich zvyškov.
Prírodná rezervácia a vrch Kloptáň v Slovenskom rudohorí.
Cítiť vôňu dažďom nasiaknutej zeme a tvoriaceho sa humusu, pikantne tlejúcu vlhkosť starého dreva. Stratiť sa medzi desiatkami jazvečích nôr na strmom brehu, porastenom papraďami väčšími ako ty. Tam, kde sa ich vrcholky dotýkajú veľkého osieho hniezda na konári starého duba.
Oddýchnuť si pod dvestoročnou jedľou, pri obrovskej baranej hlave, vedľa ktorej sa na hnijúcom, ale ešte dosť pevnom bukovom vývrate, niekoľko hodín predtým obtieral najprv rys, potom aj medveď.
Vystúpiť podvečer na jesenný hrebeň, pod ktorým práve vrcholí jelenia ruja. Vidieť mohutné samce s košiskami parohov ako magicky sa pohybujú. Ako bežia a naháňajú jelenice. Och, a ako len bežia.
Po najstarších a najstrmších svahoch malinísk a čučoriedkovísk, plávajú tieto lesné bytosti ako nohaté delfíny. Plavne, ľahučko, dokonale. Keď okolo teba tancujú a počuješ ich dych, prikrčíš sa k zemi, ani nedýchaš. Iba ich pozoruješ. Máš dojem, ako by boli v inom časopriestore.
Uvedomíš si, že už je to veľmi dlho, čo nie sme súčasťou ich sveta. A príde ti ľúto, keď ťa zavetria, spozorujú a rozvážne utečú. Neviem, čo cítia hnedozelení muži s puškami tesne predtým, než stlačia spúšť. Verím, že niečo podobné. A nerozumiem tomu. Nikdy nebudem.
Po zotmení ležíš na hrebeni pod širákom a oni stále trúbia. Cítiš ich pach. Pozeráš na svetlo hviezd, ktoré po miliónoch rokov preletelo galaxiami k nám. Si sám so sebou, stávaš sa samým sebou.
V tôni lesa sa skrýva jeleň.
Rozmýšľaš o všeličom, pýtaš sa otázky. Tam hore spíš tvrdými, krátkymi, výdatnými spánkami. Vo sne sa meníš na zviera, tvoja duša sa prebúdza a prúdi. Dostávaš odpovede, ale ráno si ešte sny nepamätáš.
Si si však istý, že sa už niečo pohlo. Že sa to hýbe. A už neprestane. Stačí tak málo. Vyjsť zo svojej komfortnej zóny do blízkej divočiny. Na pár chvíľ s ňou splynúť.
Hýbe sa aj slnko. Ráno vylezieš zo spacáka a len tak bosý, ideš v oblakoch pár metrov ďalej na vyhliadku. Tam to konečne uvidíš. Krajinu pod tebou. Nočnú hmlu mäkko rozpúšťajú ostýchavé ranné lúče. Mizne a rýchlo ustupuje.
Chilloutové čajové zátišie po noci v oblakoch. V závetrí rozhľadne na vrchu Kloptáň.
Z mora oblakov sa začínajú vynárať oblúky kopcov. Za nimi sú ďalšie kopce a potom ešte iné, väčšie aj menšie kopce. Žiješ v krajine kopcov. Doteraz si to nevedel. Nikdy si sa neodvážil s pokorou zdvihnúť pohľad a poďakovať, že si tohto všetkého súčasťou.
V dolinách sa pomaly zobúdzajú ľudia. Matky, otcovia, bratia a sestry. Struhy riek, ciest a striech medzi kopcami sa matne lesknú. Je to lepšie ako sen. Si hore, v nekonečnej prírode, nad ľudským svetom. Medzi stáročnými stromami, lesmi, lúkami, kopcami a dolinami. Niekde na polceste medzi vami.
Späť do divočiny
Môžeme tomu hovoriť hocijako. Stále to bude o pravdivom a poctivom vzťahu človeka a divokej prírody. Túry, pobyt v lese, ekoturizmus, zážitková turistika, prírodný turizmus. Pre jednoduchosť skúsme zostať pri poslednom názve – „prírodný turizmus“. Vysvetlím.
V júni tohto roku, ako alternatíva k takzvanému masovému turizmu, k ťažbe dreva a iným dnešným činnostiam, ktoré dosť poškodzujú prírodné prostredie, hlavne v chránených územiach, zakladá skupinka nadšencov, ochranárov, zoológov a sprievodcov Asociáciu prírodného turizmu.
V centre ich pozornosti je divoká príroda. Autentický, dobrodružný a naozajstný zážitok z nej. A potenciál poznať a porozumieť. Rastlinám, zvieratám, lesom, procesom, krajine, prírodným javom, atmosfére, ekológii, miestnym komunitám, ich kultúre.
Medvedicu v Tatrách chráni a doprevádza statný medveď.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako chcú profesionálni sprievodcovia sprístupniť divočinu tak, aby ju chránili
- Ako v lese hospodáriť tak, aby nevznikali plošné holoruby
- Či sme stretli medveďa
- Ako vyzerá jelenia ruja
- Prečo si slovenskí ochranári nerozumejú s lesníkmi
- Prečo Poliacia ťažia z cestovného ruchu viac ako my na Slovensku
