Prešov a Košice musia pomáhať viac ako tisícke ľudí bez domova.
Je pekelne horúci deň. Tesne predpoludním prechádzam okolo ubytovne gréckokatolíckej charity na ulici Pod Táborom v prešovskej mestskej časti Sekčov. Pred železnou bránou postáva niekoľko zarastených, chudých, mužov s igelitovými taškami v rukách. Čakajú na pravidelný hodinový interval, kedy sa dvere na pár minút otvoria a oni sa budú môcť ubytovať, umyť, osprchovať alebo si len vyprať veci.
Odbočím doprava za budovu, auto odparkujem na prašnej ceste medzi prísne oploteným areálom charity a blízkym lesíkom. Predtým ako vypnem rádio, zachytím informáciu, že v Benátkach práve začína filmový festival a tento rok bude zastúpené aj Slovensko. Česko-slovensko-ukrajinský film Pomaľované vtáča vznikol podľa kontroverzného knižného bestselleru Poliaka žijúceho v USA Jerzyho Kosinskeho.
Príbeh je o šesťročnom chlapcovi, ktorého pred druhou svetovou vojnou pošlú rodičia na vidiek, aby ho uchránili pred hrôzami vojny. Ďaleko od civilizácie sa chlapec bojujúci o prežitie, stretáva s nepochopiteľnou zaostalosťou, poverčivosťou, zlobou, najobludnejšími formami násilia a prejavmi sexuálnych úchyliek, hlási Slovenský rozhlas.
O niekoľko dní neskôr získa čiernobiela, takmer trojhodinová snímka českého režiséra Václava Marhoula ocenenie Film pre UNICEF za boj za práva detí. Z prvého premietania odíde niekoľko desiatok divákov. Vadí im scéna, v ktorej je jedna z hlavných postáv znásilňovaná sklenenou fľašou, aj časť filmu v ktorej iná postava obcuje s capom.
Keď vypínam autorádio, netuším, že o pár minút a o pár metrov ďalej, budem svedkom podobnej, aj keď nie tak bizarnej scény.
Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, mne ste urobili (Matúš 25)
V článku sa dozvieš:
- Ako skončil nečakaný stret s prešovským sexbiznisom
- Aké sú životné príbehy ľudí bez domova
- Koľko si vyžobrú za deň na Alžbetinej ulici v Košiciach
- Ako sa dá dlhodobo prežiť na ulici v Košiciach
Bezdomovci a milenci
„No poď dnu!“ kývne zriadenec charity na jedného z čakajúcich, keď prichádzam k dverám. Predtým než znova zatvorí, sa stihnem opýtať, kto by mi povedal viac o tom ako fungujú a kde všade v meste sa zdržiavajú bezdomovci.
Klienti sa v prešovskej charite starajú aj o zvieratá, sliepky a kozy
„Vedúci má dovolenku, skúste v piatok po deviatej, to už bude späť,“ odpovedá chlapík a nasmeruje ma do blízkeho lesa v okolí budovy. Aj tam údajne prespávajú a bivakujú niektorí ich bývalí, možno aj budúci klienti.
Prejdem niekoľko desiatok metrov smerom na západ k centru mesta a odbočím doľava, na prvú prístupovú cestu smerom k „lesíku bezdomovcov“. Čoskoro zisťujem, že je to aj „lesík hodinových milencov“ - širokej vekovej a motoristickej kategórie.
Len čo úzko vyšliapaným chodníkom, pomedzi husté krovie a riedke koruny náletových stromov zájdem o niečo hlbšie do lesa, na odbočke, ktorou som prišiel, začujem zvuk motora.
Auto zacúva hlbšie k okraju lesa. Zadné dvere sa prudko otvoria a zo striebornej fiesty vybehne staršia chudá žena. Iba v tielku, šľapkách a nohavičkách. Stiahne si ich na členky, vyčúra sa k zadnému kolesu a rýchlo nasadne späť do auta. Na zemi zostane použitá hygienická vreckovka.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako skončil nečakáný stret s prešovským sexbiznisom
- Kde a ako v Prešove a v Košiciach žijú bezdomovci
- Aké sú životné príbehy ľudí bez domova
- Ako bezdomovcom pomáhajú mestské magistráty, cirkvi a dobrovoľníci
- Koľko si vyžobrú za deň na Alžbetinej ulici v Košiciach
- Ako sa dá dlhodobo prežiť na ulici v Košiciach
- Čo môže a čo nemôže robiť s výtržníkmi bez domova polícia
