O mýtoch a predsudkoch, ktoré dnes hýbu slovenskou spoločnosťou v súvislosti s Rómami, sme sa porozprávali s kultúrnym antropológom Alexandrom Mušinkom.
Päť rokov žil medzi Rómami v obci Svinia pri Prešove. Hovorí, že nie je nič horšie ako keď vám z obce začnú odchádzať Rómovia a že slovenské dediny vyzerali pred sto rokmi ako dnešné rómske osady. Bol poradcom ministerky a splnomocnenca pre Rómske komunity. Je spoluautorom Atlasu rómskych komunít 2019. O mýtoch a predsudkoch o Rómoch, ktoré dnes hýbu slovenskou spoločnosťou, sme sa porozprávali s kultúrnym antropológom z Ústavu rómskych štúdií Prešovskej univerzity Alexandrom Mušinkom (1969).
Ste spoluatorom atlasu rómskych komunít. Bol to vraj prvý atlas v ktorom neboli mapy.
Atlas rómskych komunít vznikol spontánne v rámci projektu Svinia ešte v roku 1998, keď sme začali zbierať údaje o rómskych komunitách v Prešovskom kraji. O tom, kde a v akých podmienkach žijú, koľko ich vlastne je a tak ďalej. V roku 2003 sme sa rozhodli, že vydáme prvý celoslovenský atlas rómskych komunít a vtedy naozaj neobsahoval žiadne mapy.
Aktualizovali sme ho v roku 2012, s mapami vyšiel v roku 2013. Je to jeden zo základných materiálov, ktorý by mal slúžiť vláde, župám a samosprávam na plánovanie aktivít, smerujúcich k Rómom a vôbec, na plánovanie štátnej politiky v rámci rómskej komunity. Teraz, septembri 2019 sme ho aktualizovali znova.
Koľko Rómov žije na Slovensku?
V roku 2013 bol náš kvalifikovaný odhad 402 810 Rómov. V roku 2019, po najnovšej aktualizácii, je tento počet 440 000.
-
Koľko Rómov žilo na Slovensku v roku 2013 a koľko ich tu žije dnes
-
Čo je to atlas rómskych komunít
-
Ako sa dá vyriešiť rómska otázka
-
Ako môžu pomôcť obce a starostovia
-
Prečo Rómovia nežijú a či vôbec môžu žiť rovnako, ako bieli
-
Ako nás vidí high society a ako my vnímame under class
-
Čo sa dnes deje so slovensko strednou triedou
-
Prečo sa Rómovia neboja budúcnosti
Zažívame extrémny nárast rómskej pôrodnosti?
Žiadny rómsky „boom“ sa nekoná. Je to mýtus. Priemerná pôrodnosť Rómov je takmer rovnaká ako u majority, ide tam iba o časový posun. To napríklad znamená, že niektoré najzaostalejšie rómske komunity, kde sa dnes rodí najviac detí, môžu dosiahnuť dnešnú úroveň pôrodnosti majority (bielych) až o dvadsať rokov. V princípe sa ale pôrodnosť nejako extra neodlišuje.
Na Slovensku žije 440-tisíc Rómov, prevažne v osadách. Rómske osady v Zborove (okres Bardejov, ), Gelnici a v Malcove (Bardejov) po požiari v roku 2015
Majú sociálne dávky a politika štátu nejaký vplyv na počet Rómov?
Takmer nulový. Žiadna štátna sociálna politika nemá nikdy podstatný vplyv na zvyšovanie, alebo znižovanie počtu Rómov, ich pôrodnosť a demografiu. To čo reálny dopad má, sú očakávania ľudí - životná istota alebo neistota.
Sú Rómovia na Slovensku ekonomický problém?
Je presne spočítané, že ak by štát nedal Rómom žiadne sociálne dávky, ušetril by iba 0,5 % z rozpočtu, podľa mňa je to ešte oveľa menej. Rómovia absolútne nie sú ekonomický problém. Okrem toho, počet Rómov, ktorí nie sú evidovaní v sociálnom systéme je omnoho väčší ako tých, ktorí poberajú nejaké sociálne dávky. Veľká väčšina sú úplne integrovaní Rómovia, ktorí pracujú, platia dane a žijú normálnym životom.
"Človek môže byť šťastný v akejkoľvek spoločenskej triede, aj v tej najchudobnejšej," hovorí vysokoškolský učiteľ
Ak sa zlepší postavenie a finančná situácia rómskej rodiny, počet narodených detí klesne. Práve najchudobnejšie rodiny vždy mali a majú najviac detí.
Takže nerodia deti kvôli prídavkom a peniazom?
Ďalší mýtus. Ak by ste zrušili všetky prídavky a sociálne dávky, budú rodiť rovnako, dokonca možno ešte viac. Funguje to presne naopak. Ak sa zlepší postavenie, napríklad finančná situácia rómskej rodiny, počet narodených detí klesne. Práve najchudobnejšie rodiny vždy mali a majú najviac detí. To platí v každej spoločnosti či komunite.
Prečo?
Pretože ak máte viac peňazí, zlepší sa vaše sociálne postavenie. V chudobe vyšším počtom detí zvyšujete šancu na úspech, na takzvanú sociálnu mobilitu. Teda na prechod nejakého vášho dieťaťa do vyššej, lepšej, úspešnejšej sociálnej vrstvy. Šancu na lepší život. To čo stojí viac peňazí, je práve vyšší sociálny status rodiny. Nie jej biologický, alebo fyziologický základ. Jedlo pre dve, alebo pre päť detí, vás nestojí dvakrát viac.
Čo vás stojí viac, je druh oblečenia pre strednú triedu, spôsob stravovania strednej triedy, alebo investícia do vzdelania detí v strednej triede. Ľudia vždy najviac investujú do statusových prvkov. Okrem toho im veľmi záleží na tom, čo o nich hovoria iní ľudia. Najefektívnejší spôsob neformálnej spoločenskej kontroly je ohováranie. Ako to okomentujú iní, keď urobím toto, alebo keď neurobím tamto.
Ako by ste riešili rómsky problém?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa dá vyriešiť rómska otázka
- Prečo Rómovia nežijú a či vôbec môžu žiť rovnako, ako bieli
- Ako nás vidí high society a ako my vnímame under class
- Čo sa dnes deje so slovensko strednou triedou
- Prečo sa Rómovia neboja budúcnosti
