Milovníci hororového žánru si umelca Petra určite ihneď zamilujú.
32-ročný Peter Murín už takmer 11 rokov pracuje na oddelení súdneho lekárstva a patologickej anatómie. Za dlhé obdobie si už na dané pracovné prostredie zvykol, no miestami ho niektoré situácie stále vedia vyviesť z miery.
Popri svojej práci v márnici sa venuje umeleckej tvorbe hororových fotografií a masiek. V rozhovore nám Peter porozprával o rôznych aspektoch psychicky náročného zamestnania, ale taktiež o jeho kreatívnom hobby, ktorým by sa jedného dňa chcel aj živiť.
- Čo Petra na práci v márnici inšpiruje pri tvorbe hororových masiek a či už kvôli psychickému tlaku zvažoval zmenu povolania
- Ako sa Petrova tvorba spája s rapermi Molochom či Torulom
- O nevydarenej mikulášskej maske, ktorú si agentúra neprevzala, pretože by bola pre deti príliš desivá
- Koľko trvá a ako prebieha výroba masky a následné fotografovanie v desivej póze
- O kritike konzervatívnych neprajníkov, ktorí Petra posielali na liečenie a chceli ho „napraviť“ textami z Biblie
Pracujete na oddelení súdneho lekárstva a patologickej anatómie, inak povedané v márnici. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Mám vyštudovanú zdravotnú školu. Po ukončení štúdia som pracoval na oddelení urgentného príjmu. Dopočul som sa, že na súdne hľadajú človeka, tak som si poslal životopis a už je tomu skoro 11 rokov, čo tu pracujem. Mal som 20 rokov, keď som začal pracovať v márnici.
Ako dlho trvalo, kým ste si zvykli, že sa v rámci svojej pracovnej náplne budete pohybovať v blízkosti ľudských tiel?
S tým musí človek viac-menej počítať. Každý, kto tam ide, vie, čo ho čaká, a aká práca ho tam čaká. Ja to robím už dlho, no priznám sa, že sú situácie, ktoré ma dokážu rozhodiť. Násilie páchané na ľuďoch je vo všeobecnosti ťažká vec.
Takáto práca musí byť určite mimoriadne náročná na psychiku. Stretli ste sa s prípadmi, keď ľudia danú robotu práve z tohto dôvodu radšej vzdali?
Ak mám byť úprimný, tak nie. Najdôležitejšie je nájsť a osvojiť si určitú formu odosobnenia sa. Samozrejme, nie vždy je to jednoduché, ale ak by sme to nedokázali, nikto by sme to nerobili. Môj názor je taký, že napríklad detská onkológia je oveľa horšia ako toto.
V čom je podľa vás práca na onkológii náročnejšia?
Je náročnejšia v tom, že vidíte človeka reálne trpieť. Pri mojej práci ku mne príde už telo bez duše. Viem, čo si muselo pretrpieť, ale nevidím to. Jednoducho, už nie som toho súčasťou. Prácu na onkológii by som robiť nevedel a cením si každého, kto to dokáže.
Nezvažovali ste kvôli prostrediu a náročnosti pracovnej náplne zmenu povolania?
Keď som bol malý, tak som chcel byť chirurg. Mňa to vždy tak nejak ťahalo k tomu zdravotníctvu. A čím som bol starší, tým som si viac uvedomoval a mal cieľ skončiť práve na tomto oddelení. Ale zase netvrdím, že je to môj „dream job“.
Prácu snov však vidíte vo svojej umeleckej tvorbe. Koľko si ňou popri stálom zamestnaní dokážete privyrobiť?
Ono je to individuálne. Venujem sa tomu pomerne krátku dobu na to, aby sme sa tu mohli baviť o nejakých horibilných sumách a zárobkoch. Samozrejme, mám aj platené fotenia, predávam svoje obrazy a vyrábam masky na zákazku a na mieru. Ale vyžiť sa z toho momentálne ešte nedá.
Aký pravidelný príjem z tejto činnosti by bol prijateľný na to, aby ste odišli zo súčasnej práce?
To je záludná otázka (smiech). Určite je mojím snom to, aby ma fotenie niekedy živilo. Každý chce byť slávny a bohatý a ja určite nie som výnimkou. Tvrdo na sebe pracujem a vydávam zo seba maximum. Nie je deň, kedy by som niečo neplánoval, nevyrábal alebo nevymýšľal ohľadom mojich fotení a výroby masiek. Určite by to muselo byť aspoň toľko, aby ma neskôr ten odchod zo zamestnania nemrzel.
Kedy ste vytvorili úplne prvú masku?
Pri mojich začiatkoch som sa najskôr venoval make-upu. Vtedy to bol taký „boom“ a postupom času som si uvedomil, že sú v tejto oblasti lepší umelci ako ja, a presadiť sa bude veľmi ťažké. Potreboval som vymyslieť niečo originálne, čo tu ešte nebolo, a čo sa stane mojím podpisom. A tak mi napadlo vyrobiť masku. Bola vytvorená, ako sa hovorí, „na kolene“.
To bolo možno tak pred štyrmi rokmi. Fotenie v maske malo celkom úspech a čím ďalej tým viac som cítil, že práve toto bude cesta. Môj v poradí tretí projekt, ktorý sa volal Kreatúry, bol už skoro celý o maskách a idey zahalenej tváre akokoľvek a čímkoľvek. Môj posledný projekt KarneWall, ktorý momentálne vystavujem, je už celý o mojich maskách. Ide o portréty, na ktorých tie masky krásne vyniknú.
Prezentačné video k projektu KarneWall
Nachádzate inšpiráciu aj pri svojej práci? Robota v márnici znie predsa len pomerne temne.
Klamal by som, ak by som povedal, že nie. Je strašne veľa faktorov, ktoré dokážu ovplyvniť človeka a jeho vnímanie, myslenie, pohľad na svet. V mojom prípade určite zohráva rolu aj prostredie, v ktorom sa pohybujem.
Čo také vás napríklad pri práci inšpirovalo?
Inšpirovala ma určite aj samotná smrť a veci s ňou súvisiace. To tajomstvo okolo nej. Určite je to istým zdrojom mojej kreatívnej tvorby.
Vytvárate taktiež masky podľa známych hororových postáv alebo ide o úplne originálne výrobky?
Skôr by som povedal, že som bol ovplyvnený hororovými postavami. Som veľký fanúšik hororových filmov a hlavne slasherov z 80. a 90. rokov. Takže filmy, ako Halloween, Vreskot, Texaský masaker motorovou pílou a mnoho iných, sú v určitej miere zodpovedné za to, že vyrábam masky. No snažím sa byť originálny a jedinečný v tom, čo robím, takže väčšinou ide o mnou navrhnutý originál.
Vaše masky sa mali objaviť aj v klipe rapového producenta. O koho išlo?
Ja by som začal tým, že ako prvý ma oslovil Mark E. Pocha, ktorý je spisovateľom a autorom mnohých hororových kníh a zároveň aj mojím kamarátom. Spýtal sa ma, či by som vedel zapožičať masky do jedného pripravovaného hororového klipu istej rapovej formácie L.I.N.K.A. Celé to má na starosti producent Vladimír Fendens, ktorý, ako som sa neskôr dozvedel, spolupracoval aj s Molochom, Ivanom Verešom a Torulom. Ja sa do rapu síce veľmi nevyznám, ale Molocha poznám (smiech).
Ktorú z vašich masiek považujete za najdesivejšiu alebo za najväčší unikát?
Tento rok sa mi podarilo vyrobiť masku, ktorú som nazval Mr. Rogers. Považujem ju za mimoriadne „creepy“ vec, ktorá znázorňuje strašidlo spod postele. Bola vyrobená z látky a tvrdená matným eko lakom. Dorábal som na ňu chrup a doplnil som ju cylindrom. S výsledným efektom som bol nadmieru spokojný. U ľudí vyvolal dosť rozporuplné reakcie a priznám sa, že pri jej výrobe som mal sem tam taký blbý pocit (smiech).
Mr. Rogers
Aká vám naopak vôbec nevyšla?
Raz som dostal zákazku robiť mikulášsku hlavu v nadmernej veľkosti, ktorá mala byť umiestnená na nejakom námestí. Tým, že sa orientujem skôr na horor, mi tá maska príliš nevyšla a agentúra si ju ani neprebrala z dôvodu, že sa jej deti budú báť (smiech).
Koľko trvá výroba masky a jej následné odfotografovanie do umeleckej formy?
To je individuálne. Záleží od toho, aký materiál použijem. Keď robím látkové masky, ktoré napríklad šijem alebo lakujem, tak je to najkratší proces. Naopak, keď robím masku z keraplastu, prvá vrstva musí schnúť dva dni. Potom sa nanáša ďalšia a nakoniec sa brúsi, lakuje a maľuje. Je to zdĺhavejší proces, ale výsledný efekt stojí za to. No a najťažšie sú rôzne konštrukcie a nákrčníky.
Tým, že sú viac-menej z kovu, je ich príprava najnáročnejšia. Samozrejme, okrem masiek si sám vyrábam pozadia na fotenie a všetky rekvizity. Na celkovom obraze fotky sa s modelkou či modelom dohodnem zväčša vopred. Takže samotné fotenie trvá pár hodín. Rád mám všetko dopredu pripravené. Postprodukcia je už záležitosťou niekoľkých hodín. Ale stalo sa mi, že som niektoré fotky upravoval aj zopár dní. Stále som mal potrebu sa k nim vracať a niečo prerobiť. Tým, že nie som zástancom prehnaného photoshopu, je tá konečná úprava asi najrýchlejšia fáza celého fotografického procesu.
Stretli ste sa s kritikou ortodoxných veriacich Slovákov, ktorí na vaše dielo nazerali, ako na niečo skazené a bezbožné?
Raz mi jedna slečna písala na facebook nejaké verše z Biblie. Hovorila mi, že som zblúdilá ovečka, ale stále mám nádej na svetlo. Proste niečo v tom zmysle (smiech). Ale určite som nemal negatívnu odozvu iba od veriacich. Pri mojich začiatkoch, keď som svoju tvorbu začal propagovať, boli reakcie ľudí vo všeobecnosti rôzne. Je pochopiteľné, že keď človek príde na trh s niečím, čo tu nebolo, zosype sa na neho vrece hejtu (smiech).
Hlavne teda, keď ide o hororovú, temnú tematiku. Niektorí mi odporúčali, aby som predal foťák, aby som sa dal liečiť a podobné veci. Dokonca mi vyčítali, že ako taký človek môže byť otcom. Samozrejme, že to zamrzí, a sú chvíle, kedy som o sebe pochyboval. No tým, že som na sebe tvrdo makal, posúval svoju tvorbu stále vpred, získaval som aj viac fanúšikov. Momentálne som nastavený tak, že takéto veci už vôbec neriešim a sústredím sa na svoj plán a cieľ.
Majú vaši rodičia, blízki a manželka pochopenie pre tvorbu, ktorá môže na niektorých ľudí pôsobiť hrozivo?
Ja mám úplne skvelú a tolerantnú manželku. Vo všetkom ma podporuje a stále je mi oporou. Nenechala si ujsť ani jednu moju výstavu a ja si to vlastne bez nej už ani neviem predstaviť. Stará sa o celkový management c39art a môžem sa na ňu vo všetkom spoľahnúť. Otec už, bohužiaľ, nie je medzi nami, ale aj on fotil. Dokonca mal aj tmavú komoru, všetky potrebné chemikálie a sám si vyvolával fotky. Takže som možno niečo podedil aj po ňom. Mamina bola na mojich dvoch domovských výstavách a tvárila sa hrdo. Tak neviem (smiech). Ja som už vo veku, kedy si vyberám, s kým budem tráviť svoj čas, a preto sa obklopujem ľuďmi, ktorí ma podporujú a rešpektujú takého, aký som.
Keby som mal záujem o vyrobenie vlastnej masky a následnú fotografiu, na koľko by ma to približne vyšlo?
Keď ma niekto osloví s takouto požiadavkou, je veľmi dôležitá komunikácia pred zahájením samotného procesu výroby a následného fotografovania. To znamená, že si musíme presne určiť, čo sa bude fotiť, a teda nejakú konkrétnejšiu predstavu, z ktorej budem vychádzať. Ďalej je veľmi dôležité, z čoho budem vyrábať masku a aký materiál použijem. Tak isto kostým.
Následne viem určiť, koľko času mi zaberie celková príprava a výrobný proces. Od toho sa určuje cena, ktorú si vopred povieme a dohodneme sa na nej. Okrem fotenia viem zabezpečiť aj výsledný efekt zvečnený formou obrazu napríklad na plátno alebo PVC dosku. V každom prípade sa snažím o to, aby v konečnom dôsledku boli obidve strany spokojné.
