Milovníci hororového žánru si umelca Petra určite ihneď zamilujú.
32-ročný Peter Murín už takmer 11 rokov pracuje na oddelení súdneho lekárstva a patologickej anatómie. Za dlhé obdobie si už na dané pracovné prostredie zvykol, no miestami ho niektoré situácie stále vedia vyviesť z miery.
Popri svojej práci v márnici sa venuje umeleckej tvorbe hororových fotografií a masiek. V rozhovore nám Peter porozprával o rôznych aspektoch psychicky náročného zamestnania, ale taktiež o jeho kreatívnom hobby, ktorým by sa jedného dňa chcel aj živiť.
- Čo Petra na práci v márnici inšpiruje pri tvorbe hororových masiek a či už kvôli psychickému tlaku zvažoval zmenu povolania
- Ako sa Petrova tvorba spája s rapermi Molochom či Torulom
- O nevydarenej mikulášskej maske, ktorú si agentúra neprevzala, pretože by bola pre deti príliš desivá
- Koľko trvá a ako prebieha výroba masky a následné fotografovanie v desivej póze
- O kritike konzervatívnych neprajníkov, ktorí Petra posielali na liečenie a chceli ho „napraviť“ textami z Biblie
Pracujete na oddelení súdneho lekárstva a patologickej anatómie, inak povedané v márnici. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Mám vyštudovanú zdravotnú školu. Po ukončení štúdia som pracoval na oddelení urgentného príjmu. Dopočul som sa, že na súdne hľadajú človeka, tak som si poslal životopis a už je tomu skoro 11 rokov, čo tu pracujem. Mal som 20 rokov, keď som začal pracovať v márnici.
Ako dlho trvalo, kým ste si zvykli, že sa v rámci svojej pracovnej náplne budete pohybovať v blízkosti ľudských tiel?
S tým musí človek viac-menej počítať. Každý, kto tam ide, vie, čo ho čaká, a aká práca ho tam čaká. Ja to robím už dlho, no priznám sa, že sú situácie, ktoré ma dokážu rozhodiť. Násilie páchané na ľuďoch je vo všeobecnosti ťažká vec.
Takáto práca musí byť určite mimoriadne náročná na psychiku. Stretli ste sa s prípadmi, keď ľudia danú robotu práve z tohto dôvodu radšej vzdali?
Ak mám byť úprimný, tak nie. Najdôležitejšie je nájsť a osvojiť si určitú formu odosobnenia sa. Samozrejme, nie vždy je to jednoduché, ale ak by sme to nedokázali, nikto by sme to nerobili. Môj názor je taký, že napríklad detská onkológia je oveľa horšia ako toto.
V čom je podľa vás práca na onkológii náročnejšia?
Je náročnejšia v tom, že vidíte človeka reálne trpieť. Pri mojej práci ku mne príde už telo bez duše. Viem, čo si muselo pretrpieť, ale nevidím to. Jednoducho, už nie som toho súčasťou. Prácu na onkológii by som robiť nevedel a cením si každého, kto to dokáže.
Nezvažovali ste kvôli prostrediu a náročnosti pracovnej náplne zmenu povolania?
Keď som bol malý, tak som chcel byť chirurg. Mňa to vždy tak nejak ťahalo k tomu zdravotníctvu. A čím som bol starší, tým som si viac uvedomoval a mal cieľ skončiť práve na tomto oddelení. Ale zase netvrdím, že je to môj „dream job“.
Prácu snov však vidíte vo svojej umeleckej tvorbe. Koľko si ňou popri stálom zamestnaní dokážete privyrobiť?
Ono je to individuálne. Venujem sa tomu pomerne krátku dobu na to, aby sme sa tu mohli baviť o nejakých horibilných sumách a zárobkoch. Samozrejme, mám aj platené fotenia, predávam svoje obrazy a vyrábam masky na zákazku a na mieru. Ale vyžiť sa z toho momentálne ešte nedá.
Aký pravidelný príjem z tejto činnosti by bol prijateľný na to, aby ste odišli zo súčasnej práce?
To je záludná otázka (smiech). Určite je mojím snom to, aby ma fotenie niekedy živilo. Každý chce byť slávny a bohatý a ja určite nie som výnimkou. Tvrdo na sebe pracujem a vydávam zo seba maximum. Nie je deň, kedy by som niečo neplánoval, nevyrábal alebo nevymýšľal ohľadom mojich fotení a výroby masiek. Určite by to muselo byť aspoň toľko, aby ma neskôr ten odchod zo zamestnania nemrzel.
Kedy ste vytvorili úplne prvú masku?
Pri mojich začiatkoch som sa najskôr venoval make-upu. Vtedy to bol taký „boom“ a postupom času som si uvedomil, že sú v tejto oblasti lepší umelci ako ja, a presadiť sa bude veľmi ťažké. Potreboval som vymyslieť niečo originálne, čo tu ešte nebolo, a čo sa stane mojím podpisom. A tak mi napadlo vyrobiť masku. Bola vytvorená, ako sa hovorí, „na kolene“.
To bolo možno tak pred štyrmi rokmi. Fotenie v maske malo celkom úspech a čím ďalej tým viac som cítil, že práve toto bude cesta. Môj v poradí tretí projekt, ktorý sa volal Kreatúry, bol už skoro celý o maskách a idey zahalenej tváre akokoľvek a čímkoľvek. Môj posledný projekt KarneWall, ktorý momentálne vystavujem, je už celý o mojich maskách. Ide o portréty, na ktorých tie masky krásne vyniknú.
Prezentačné video k projektu KarneWall
Nachádzate inšpiráciu aj pri svojej práci? Robota v márnici znie predsa len pomerne temne.
Klamal by som, ak by som povedal, že nie. Je strašne veľa faktorov, ktoré dokážu ovplyvniť človeka a jeho vnímanie, myslenie, pohľad na svet. V mojom prípade určite zohráva rolu aj prostredie, v ktorom sa pohybujem.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Čo Petra v márnici inšpiruje pri jeho tvorbe
- Koľko trvá výroba masky
- Ako prebieha fotografovanie v desivej póze
- O kritike konzervatívnych neprajníkov, ktorí Petra posielali na liečenie a chceli ho „napraviť“ textami z Biblie
