Špičkový ruský vedec sa v 51 rokoch obesil.
Viedol tím vedcov zachraňujúcich Európu pre Černobyľu, no kvôli tlaku Sovietskeho zväzu spáchal samovraždu. V snahe pomôcť zabezpečiť zvyšné jadrové reaktory v štáte sa musel Valerij Legasov odvážiť k ničivému rozhodnutiu a zradil svoj vlastný štát.
Vo Viedni povedal nepríjemnú a odvážnu pravdu o nekvalitnej a lacnej výstavbe reaktorov, ktorá spôsobila katastrofu v Černobyle. To sa mu vypomstilo nepríjemnou dávkou pozornosti od KGB, sovietskej tajnej služby.
Legasov dva roky na výročie černobyľskej havárie vytvoril kazetové nahrávky s jeho výpoveďou toho, čo sa skutočne stalo v Černobyle a kto je za to zodpovedný. Keďže tesne na to špičkový a uznávaný vedec spáchal samovraždu, jeho odkaz sa nedal ignorovať a pravda o katastrofe ukrajinskej jadrovej elektrárni vyšla na povrch.
Valerij Legasov bol od začiatku presvedčeným komunistom, aj keď na konci skončil ako nepriateľ sovietskeho štátu. Aj napriek tomu, že ho seriál od HBO vykresľuje najmä ako jadrového fyzika, Legasov bol chemik a poslušne slúžil Sovietskeho zväzu.
Jeho oddaná komunistická myseľ mu zabezpečila rýchly kariérny rast v Kurčatovovom inštitúte, kde bol zamestnaný ako vedec. Bránil v postupe židovských vedcov na vyššie funkcie a keď bol povolaný do komisie krízového manažmentu černobyľskej katastrofy, považoval to za službu vede, štátu aj ľudstvu.
Legasov sa o samotnej katastrofe nedozvedel telefonátom od štátnika Borisa Ščerbinu, ako vykresľuje miniseriál, jednoducho to počul. Tu sa však informácie zahmlievajú – jedna časť zdrojov tvrdí, že Legasov novinku počul v rádiu, druhé správy zasa tvrdia, že mu ju pošepkal kolega.
Ani vedúci prevádzky v Černobyle si však nepripúšťali, že skutočne došlo k explózii reaktoru a aj Valerij Legasov bol spočiatku v tom, že išlo len o akúsi nehodu menších rozmerov. Napríklad požiar na streche. O dve hodiny na to bol povolaný do krízového manažmentu a okamžite mu z prvých správ bolo jasné, že nejde len o bezvýznamný incident.
Príbeh Legasova poznáš zo seriálu. Vedec musel najprv presvedčiť ľudí o tom, že reaktor skutočne vybuchol. Následne stál na čele tímu vedcov a riadil väčšinu krízových operácií, od zasypávania reaktoru až po hĺbenie tunela pod reaktor na inštaláciu chladiacej nádrže (nakoniec sa neumiestnila).
Postupom času však Legasov strácal vieru v komunistický systém nastolený v sovietskom režime. KGB sa totiž zo začiatku snažila všetko ututlať, a to nielen pred obyvateľmi, ale aj pred celým svetom. Legasov však zastával názor, že by sa svet mal dozvedieť pravdu. Vyše desiatka sovietskych reaktorov totiž trpela tou istou závadou, ktorou aj Černobyľ. Nebezpečenstvo číhalo z každej strany.
Černobyľ je výsledkom a obrazom všetkého zla v riadení sovietskej ekonomiky a toho, ako to bolo za posledné desaťročia.
V auguste 1986 bol Legasov povolaný do Viedne, do Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Nepovedal však úplnú pravdu. Síce uviedol, že za Černobyľ môže ľudský faktor aj chybný dizajn reaktorov, nehodu však prisúdil predovšetkým ľuďom.
Legasov vo Viedni
Aj napriek tomu však išlo o nesmierne odvážny krok. Valerij Legasov ostal pri Černobyle až do úplného zabezpečenia situácie. Aj napriek tomu, že mu celý čas na krk dýchala KGB s hrozbou smrti či pracovného tábora, dokázal zachrániť Európu pred hroznou jadrovou katastrofou.
Nakoniec sa postavil samotnému Sovietskemu zväzu, na čo mal odvahu naozaj málokto. Nie je však prekvapením, že ho následne na to vylúčili z Kurčatovovho inštitútu, prišiel o svoje vedecké postavenie a bol nútený utiahnuť sa do súkromia.
A svetu daroval ešte jednu obeť – všetci pracovníci sa v Černobyle striedali, aby sa vyhli chorobe z ožiarenia. Legasov to odmietol a pri vybuchnutom reaktore ostal celý čas. Nedostala ho však samotná radiácia, no jeho vlastné rozhodnutie, 26. apríla 1988.
