Čo podľa historikov stojí za nárastom extrémizmu v Európe?
Pred 80. rokmi, 1. septembra 1939, sa začala najhoršia vojna v dejinách ľudstva, druhá svetová vojna. Nacistické Nemecko napadlo Poľsko (17. septembra sa k útoku pridal aj Sovietsky zväz) a uvrhlo svet do šiestich rokov zabíjania a útrap, ktoré stáli život 50 až 80 miliónov ľudí. Priniesla aj jeden, dovtedy nepoznaný, hrôzostrašný výplod ľudskej nenávisti, vyhladzovacie koncentračné tábory, v ktorých nacisti a ich spojenci vyvraždili milióny ľudí, predovšetkým židov. Najväčším z nich bol nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz, neďaleko poľského Osvienčimu. V tejto továrni na smrť prišlo o život viac ako milión ľudí.
Návšteva Osvienčimu sa automaticky u väčšiny ľudí spája s návštevou neslávne známeho koncentračného tábora, v ktorom Hitler roky likvidoval ľudí len pre ich pôvod, náboženstvo, rasu, či presvedčenie. Pri prehliadke mesta a najmä miestnych múzeí vám však budú Osvienčim prezentovať ako okresné mesto s osobitou históriou, ktoré síce nezabúda na svoju temnú minulosť, ale zároveň sa snaží ísť napriek tomu ďalej.
Osvienčim má dnes viac ako 40 000 obyvateľov. Väčšina turistov ale nejaví záujem o pôvodnú históriu mesta siahajúcu do 12. storočia, ale lákajú ich predovšetkým hrôzy spájajúce sa s vraždením nacistov.
- O prvom masovom transporte do Auschwitzu
- O pravidlách v nacistickom vyhladzovacom tábore
- O hierarchii väzňov a hrdinovi, ktorý sa infiltroval do tábora
- O povahe nacistických dôstojníkov v domácnosti
- O táborom rozdelení väzňov podľa farieb trojuholníkov
- O náraste extrémizmu v Európe
Novinár a sprievodca Paweł Sawicki objasňuje
základné pravidlá, ktoré treba pri prehliadke Auschwitzu dodržiavať
Hudobníci z táborového orchestra požívali mnohé výhody
Koncentračným táborom našu skupinu, ktorú zastrešoval Viasat World, sprevádzal Paweł Sawicki, poľský novinár a odborník na vyhladzovací tábor Auschwitz. Na Pawełovi bolo vidno, že nerád návštevníkov poučuje a slová mu išli z úst len ťažko. Nečudo, na mieste, kde prišli o život státisíce ľudí, len kvôli ľudskej nenávisti, ťažko čokoľvek povedať.
Náš sprievodca hneď na začiatku všetkých upozornil, aby dbali na zásady slušného správania. Len pred nedávnou dobou sa totiž trojica turistov v priestoroch tábora rozhodla na miestne budovy vyryť svoje mená a podobné incidenty nie sú bohužiaľ žiadnou výnimkou.
S príchodom do tábora sme sa dozvedeli, že väzňov v minulosti v rámci pochodu sprevádzal táborový orchester. Ten slúžil napríklad aj k tomu, aby urýchlil príchody zajatcov. Mnohí z nich išli z vlaku rovno na smrť, do plynu. Hudobníci z orchestra boli za svoje služby odmeňovaní okrem iného aj lepšou stravou, takže ich šance na prežitie oproti ostatným trpiacim väzňom boli o niečo vyššie.
Niektoré mestá, z ktorých pochádzali obete
Pocity prvých zajatcov počas transportu
Napriek tomu, že turisti vedia, čo všetko ich v koncentračnom tábore čaká, mnohí nedokážu skryť svoje emócie, a mnohí sa neubránia slzám. Čo však zažívali ľudia, ktorí prišli do Osvienčimu úplne prvým transportom?
„Najjednoduchším spôsobom, ako na túto otázku odpovedať, je to, že išli do neznáma. Nikto nevedel, čo sa z tohto miesta stane,“ povedala na konferencii Viasat Worldu v Krakove poľská historička Alina Nowobilska, odborníčka na prvý masový transport politických väzňov do tábora Auschwitz a na Varšavské povstanie z roku 1944.
Historička Nowobilska sa zamerala na dve historické skutočnosti vychádzajúce z toho istého dátumu. 14. júna 1940, kedy sa odohral prvý masový transport do Osvienčimu, zároveň nacisti obsadili Paríž. V prvom transporte sa nachádzali najmä politickí väzni, ktorých nacisti prevážali z väzenia v Tarnove.
„Prišli do Krakova a zrazu všade okolo seba videli nacistické vlajky a nápisy‚ ‘obsadili sme Paríž‘. Do toho hrala vojenská hudba, Nemci si vykračovali a tľapkali sa po chrbte. Tvárili sa arogantne, pretože práve získali Paríž. Ďalej sa v ich ceste nachádzal Londýn. A takmer každý väzeň si v tej chvíli uvedomil desivosť celej situácie a začal byť zúfalý,“ dodala.