Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Piatok 4. 12. 2020 meniny má Barbora, Barbara

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Zaujímavosti
11
Karin Filkaszova
4. február 2019, 18:37
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín

Zoznam ľudí, ktorí spravili z tohto sveta lepšie miesto pre život.

Karin Filkaszova
4. február 2019, 18:37
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
11
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Vďaka historickým záznamom a knihám všetci poznáme pár zaujímavých ľudí, ktorí mali významný vplyv na ľudstvo. Medzi nimi sú napríklad Martin Luther King Jr., Abraham Lincoln, Rosa Parksová, Gandhi, Ján Pavol II, Oskar Schindler či Bill Gates. 

 

Mená týchto osobností sa často objavujú na školských hodinách a v dejepisných knihách, takže je veľká šanca, že keď sa ťa niekto opýta Kto mal najväčší vplyv na ľudstvo?“ , pravdepodobne vymenuješ jedného z nich. 

 

Avšak, existuje pár ľudí, ktorým sa podarilo spraviť výnimočné veci a nikto si ich poriadne nepamätá. Nielen to, títo ľudia vlastnoručne zmenili množstvo životov k lepšiemu a zaslúžia si, aby niekto rozpovedal ich príbeh. Preto ti teraz prinášame zoznam desiatich inšpiratívnych ľudí, ktorým sa nejakým spôsobom podarilo zachrániť tisíce životov.  

Vasili Arkhipov (1926 - 1998)

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín
Zdroj: National Geographic

 

Počas kubánskej raketovej krízy v roku 1962 kapitán ponorky B-59 stratil kontakt so základňou v Moskve a veril, že vypukla vojna medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. Naznačoval tomu fakt, že americké lode na ponorku útočili, keďže chceli, aby sa vynorila a identifikovala.

 

Kapitán ponorky chcel ako protiútok vypustiť nukleárne torpédo, čo by pravdepodobne viedlo k začiatku tretej svetovej vojny. To, že sa nukleárny útok nikdy nestal, je zásluhou práve Vasilia Arkhipova. Ten odmietol odobriť útok a presvedčil kapitána, nech sa vynoria a vrátia naspäť domov.

 

V roku 2002 bol posmrtne vyznamenaný Thomasom Blantonom, ktorý pracoval v americkom národnom bezpečnostnom archíve. Uznal, že „muž menom Vasili Arkhipov zachránil svet.“

 

 Stanislav Petrov (1939 - súčasnosť)

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín
Zdroj: Queery-54

 

Stanislav Petrov je známy pod prezývkou Muž, čo vlastnoručne zachránil svet pred nukleárnou vojnou". Dňa 23. septembra 1983 sovietske výstražné systémy ohlásili, že Spojené štáty vypustili niekoľko nukleárnych rakiet.

 

Našťastie si Petrov zachoval chladnú hlavu a podrobne preskúmal záznam zo systému. To ho presvedčilo, že výstraha bola len falošný alarm a presne v tomto znení to oznámil svojim nadriadeným.

 

Vyhol sa tak apokalypse, keďže potenciálny spätný nukleárny útok mohol viesť k ďalšej svetovej vojne a spraviť z nášho sveta nukleárnu pustatinu. Petrov ale nebol ocenený za potenciálnu záchranu miliardy životov.

 

Dokonca bol potrestaný za to, že nesprávne vyplnil záznamy a neposlúchol priame rozkazy. V dnešnej dobe však dostal patričný kredit a jeho skutok bol v roku 2014 spracovaný vo filme „Muž, čo zachránil svet.“

 

 Witold Pilecki (1901 - 1948)

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín
Zdroj: T.Bór Komorowski "Armia podziemna" Warsaw 1990

 

V roku 1940 si ľudstvo myslelo, že Osvienčim je len ďalší väzenský tábor a takmer nikto nevedel, čo sa v ňom v skutočnosti deje. Existovali však povery, a preto sa poľský vojak Witold Pilecky dobrovoľne nechal zajať Nemcami, aby bol poslaný do tábora. Tam zorganizoval odporové hnutie a posielal odkazy o nacistických zverstvách západným spojencom, aby sa dozvedeli ako to tam skutočne funguje.

 

Spravil to tak, že si poskladal vlastné rádio, cez ktoré posúval informácie. V tábore strávil 2 a pol roka, počas ktorých nazbieral dostatočne veľa informácií o vyvražďovaní ľudí v tábore. Spoločne s dvoma ďalšími väzňami sa mu podarilo odzbrojiť strážnika a utiecť. 

 

Jeho detailný opis situácie sa stal prvým zrozumiteľným opisom všetkých hororov, ktoré sa v Osvienčime diali. Vďaka nemu sa svet dozvedel, ako nacisti zaobchádzajú so životom miliónov ľudí uväznených v koncentračných táboroch. Doteraz je za svoj čin považovaný za jedného z najväčších vojnových hrdinov všetkých čias. 

 

Alexei Ananenko, Valeri Bezpalov a Boris Baranov

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Bėnjÿ (@benjy_michel_),

 

 

Nie je to síce len jedna osoba, ale všetci traja muži si zaslúžia zmienku v tomto zozname. Zlé bezpečnostné štandardy mali v roku 1986 na svedomí tragédiu v Černobyle. Výpadok prúdu v jadrovej elektrárni spôsobil výbuch jedného z reaktorov, ktorý sa nasledovne začal taviť a rádioaktívny odpad bol vypúšťaný na ukrajinský vidiek.

 

Časť reaktora sa prehriala na 1200 stupňov Celzia a hrozilo, že sa spodok reaktora roztaví. Obsah reaktora by sa tak dostal do bazéna s vodou, čo by spôsobilo obrovský výbuch, ktorým by sa dostalo oveľa viac rádioaktívneho odpadu do ovzdušia.

 

Ananenko, Bezpalov a Baranov sa dobrovoľne prihlásili na samovražednú misiu, pri ktorej uvoľnili uzáver v bazéne, nech sa z neho vypustí voda. Takto sa vystavili veľkému množstvu radiácie, tisíckrát väčšiemu, než môže ľudské telo tolerovať. Vďaka ich činu bola černobylská katastrofa obmedzená iba na územie Ukrajiny a okolitých krajín.

 

Zabránili preto rádioaktívnemu oblaku, ktorý by zasiahol oveľa väčšiu časť Európy. I keď počiatočné správy o ich hrdinskom čine tvrdili, že všetci traja na následky rádioaktivity zomreli, v skutočnosti už nežije iba Baranov. 

 

James Harrison (1936 - súčasnosť)

 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Agoo Magazine (@agoo_magazine),

 

Austrálčan James Harrison, prezývaný aj „Muž so zlatým ramenom“zachránil život viac ako dvom miliónom bábätkám tým, že jednoducho daroval svoju krv. Harrison má extrémne vzácnu krv, ktorá obsahuje protilátku, čo zabraňuje, aby novorodenci umierali na hemolytickú chorobu.

 

Tá spôsobuje, že imunitný systém tehotných žien napáda krvné bunky nenarodených detí, čo môže zapríčiniť spontánny potrat, ťažké mozgové poškodenie či dokonca smrť novorodenca.

 

Počas svojho života Harrison daroval krv viac presne 1173-krát a jeho krvná plazma bola použitá na vytvorenie Anti-D očkovania, ktoré dnes dokáže toto ochorenie liečiť. V máji 2018 daroval svoju krv naposledy, keďže austrálske zákony ju zakazujú darovať ľuďom nad 81 rokov.

 

Henri Dunant (1828 - 1910)

NAČÍTAŤ ČLÁNOK BEZPLATNE
Predplať si REFRESHER+ a získaj ďalšie výhody

Tento článok dočítaš bezplatne, no s predplatným REFRESHER+ získaš prístup ku viac ako 1468 zamknutým článkom a dostaneš ďalšie benefity.

VIAC O PREDPLATNOM
Kedykoľvek ho jednoducho zrušíš
Už od 1.99 € mesačne
S REFRESHER+ môžeš čitať aj tieto články
Šéf Oktagonu Ondřej Novotný: Súboj Vémola vs. Mikulášek bude najsledovanejším zápasom roka 2020 (Rozhovor) Šéf Oktagonu Ondřej Novotný: Súboj Vémola vs. Mikulášek bude najsledovanejším zápasom roka 2020 (Rozhovor)
Dobrodruh Tomáš: Stopom som sa dostal zo Slovenska až do Afriky a takmer som sa tam zasnúbilDobrodruh Tomáš: Stopom som sa dostal zo Slovenska až do Afriky a takmer som sa tam zasnúbil
Objav jarné trendy a ovládni módny svet!Objav jarné trendy a ovládni módny svet!
VIAC

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín
Zdroj: ICRC

 

Henri Dunant je zakladateľ Červeného kríža a prvý držiteľ Nobelovej ceny mieru. Počas obchodného stretnutia v roku 1859, sa Dunant stal svedkom bitky pri Solferine. Z okna vlaku uvidel 38-tisíc tiel vojakov, ktorí boli mŕtvi alebo umierali popri ceste a nikto im neposkytol zdravotnú pomoc.

 

Dunant preto pretransformoval celé mesto na obrovskú nemocnicu, kde všetci lokálni obyvatelia pomáhali zraneným vojakom. O svojich skúsenostiach zo Solferina napísal knihu a na jej základe bola založená organizácia Červený kríž, vedená Dunantom. Do dnešného dňa táto organizácia zachránila život nespočetnému množstvu ľudí.

 

Jesus Garcia Corona (1881 - 1907)

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín
Zdroj: Sonora State Government Archive

 

Jesus Garcia obetoval svoj vlastný život, aby zachránil obyvateľov mexického baníckeho mesta Nacozari. V osudný deň 7. novembra 1907 pracoval na železničnej stanici, keď si zrazu všimol, že strecha prichádzajúceho vlaku horí. Ten bol naložený dynamitom a Garcia vedel, že ak niečo neurobí, výbuch vlaku by si vyžiadal stovky životov.

 

Naskočil preto do vlaku a plnou rýchlosťou ho nasmeroval preč z mesta. Vlak vybuchol 6 kilometrov za mestom a jediná obeť tragédie bol práve Jesus Garcia. Zachránil však mnoho životov a v meste ho vyhlásili za národného hrdinu. Na jeho počesť dokonca premenovali mesto na Nacozari de Garcia. Dodnes sa po celom Mexiku nachádzajú ulice, školy a štadióny po ňom pomenované.

 

Norman Borlaug (1914 - 2009)

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín
Zdroj: Ben Zinner, USAID

 

Prezývaný aj ako Otec zelenej revolúcie, Norman Borlaug zachránil miliardu životov pred vyhladovaním. Borlaug sa v mladosti začal venovať poľnohospodárskemu výskumu v Mexiku, kde vyvinul rôzne druhy pšenice odolnej voči chorobám. 

 

V polovici 20. storočia Borlaug priniesol tieto odrody spoločne s modernou technológiou poľnohospodárskej výroby do Mexika, Pakistanu a Indie. Malo to za následok, že sa Mexiko v roku 1963 zaradilo medzi krajiny, ktoré exportujú pšenicu.

 

Počas rokov 1965 a 1970 sa pšeničné polia v Pakistane a Indii takmer zdvojnásobili, nespočetné množstvo ľudí dostalo prístup k potrave a neumrelo od hladu. Za svoju celoživotnú prácu a prínos mu bola udelená Nobelova cena mieru.  

 

 Ryan Hreljack (1991 - súčasnosť)

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín
Zdroj: Hurljack

 

Keď mal iba 6 rokov, Ryan sa dozvedel, že deti v Afrike umierajú kvôli nedostatku čistej vody. Napriek jeho nízkemu veku túžil proti tomu niečo urobiť a tak sa rozhodol, že začne zarábať peniaze upratovaním. Všetko, čo zarobil, chcel použiť na výstavbu studne v Afrike.

 

Jeho roztomilá kampaň sa čoskoro dostala na verejnosť a počas jedného roku nazbieral dostatok peňazí, aby mohol zaobstarať všetok materiál na výkop studne. Toto Ryanovi nestačilo, a tak so svojou iniciatívou pokračoval a počas nasledujúcich dvoch sa mu podarilo vyzbierať 61-tisíc dolárov.

 

Keď sa kanadská medzinárodná rozvojová agentúra dozvedela o jeho snahe, prispela mu 2 doláre ku každému doláru, čo vyzbieral. V roku 2001 bola založená Ryanova nadácia na výstavbu studní a odvtedy sa jej podarilo dokončiť vyše tisíc projektov, ktoré pomohli miliónom ľudí v Afrike. Ryan sa v roku 2015 stal projektovým manažérom a obaja jeho rodičia teraz pracujú na plný úväzok pre Ryanovu nadáciu. 

  

 Henrietta Lacks (1920 - 1951)

Títo ľudia zachránili svet a pravdepodobne si o nich nikdy nepočul. 10 zabudnutých hrdinov, ktorí bez povšimnutia zmizli z dejín
Zdroj: Oregon State University

 

Henrietta je výnimočný prípad na tomto zozname, pretože ľudstvu pomohla až po jej smrti v roku 1951, keď podľahla rakovine vo veku 31 rokov.  Ako mŕtva však spravila pre medicínsky výskum viac, než veľa výskumníkov stihne počas celého života.

 

V odobratých bunkách z jej tela bolo odhalené, že sú unikátne, keďže sa cez proces bunkového delenia obnovovali bez toho, aby odumreli. Bolo to prvýkrát, čo vedci došli k takémuto odhaleniu, lebo predtým dokázali udržať bunky nažive len pár dní, lekársky výskum bol v minulosti takmer nemožný.

 

Bunky dostali meno HeLa na jej počesť a hrali významnú rolu v biomedicínskom výskume. Na ich základe bolo dokonca objavené aj očkovanie proti detskej obrne. Toto očkovanie doteraz zachránilo milióny životov. Jej bunky pomohli vedcom zlepšiť vedomosti ohľadom rôznych chorôb, vrátane AIDS či rakoviny a využívajú sa až do dnešného dňa.

 

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Pridaj sa k tým, ktorí nás podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
92
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.