Príbehy Rudyarda Kiplinga dostali novú filmovú podobu.
Novú adaptáciu románu Kniha džunglí od Rudyarda Kiplinga nám tentokrát doručil Andy Serkis pod názvom Mowgli: Legend of the Jungle. Serkis je známejší skôr ako herec, ktorý je často prekrytý digitálnymi pixelmi (Vojna o planétu opíc, King Kong, Pán prsteňov).
Okrem toho však minulý rok režijne debutoval, a to dojemným skutočným príbehom Nádych pre lásku s Andrewom Garfieldom a Claire Foy. Tentokrát sa vrhol na slávnu Kiplingovu predlohu a devízou novej adaptácie vraj mala byť hlavne pomerne veľká drsnosť a temnejší tón.
Príbeh zrejme všetci dobre poznajú, ale tak pre poriadok. Hlavným hrdinom je malý chlapec Mowgli (Rohan Chand), ktorého rodičov zabije obávaný tiger Šer Chán (Benedict Cumberbatch).
Chlapca sa teda ujme svorka vlkov a vychová ho ako svojho člena. Okrem toho sú mu na pomoci aj vážny panter Baghíra (Christian Bale) a mrzutý medveď Balú (Andy Serkis). Mowgli však pociťuje, že je iný a začne ho lákať aj svet ľudí. Šer Chán naňho však nezabudol a stále túži po jeho krvi.
Mowgli: Legend of the Jungle je tuctový a klasický dobrodružný film, akých sme videli stovky a akých ešte stovky uvidíme. Pokiaľ čakáš tú proklamovanú temnotu, tak rovno zabudni. Iste, v porovnaní s disneyovskými adaptáciami je Mowgli trochu temnejší, ale jeden-dva krvavé škrabance a trochu blata ešte drsnosť či dospelosť ani zďaleka nerobia.
Pritom nápad poňať Kiplingovu predlohu trochu vážnejšie a pochmúrnejšie sa mi pozdával a mohol byť aj úspešný, svojský a pre divákov atraktívny. Serkis je však príliš bezpečný režisér, a tak nám doručil klasický príbeh bez akejkoľvek pridanej hodnoty navyše.
Scenár je navyše mnohokrát vyslovene hlúpy a zbytočne skratkovitý. Tvorcovia mali možnosť sa trochu viac ponoriť do psychiky Mowgliho a zobraziť na ňom rozorvanosť človeka, ktorý stojí na rozhraní dvoch svetov, ale ani do jedného celkom nepatrí. Skrývalo to veľa potenciálu, ale tento konflikt Serkis takmer vôbec nebuduje, resp. ho buduje nedostatočne.
Samotný Mowgli je navyše pomerne protivná postava, za čo do istej miery môže jeho herecký predstaviteľ Rohan Chand. Dosť často som mu jeho úlohu neveril a rozhodne na mňa nepôsobil, ako chlapec, ktorý prakticky od narodenia žije medzi divokými zvieratami.
Jeho postava je plochá a nezaujímavá, takže pozornosť na seba strháva najmä digitálna fauna, ktorú dabuje celá plejáda slávnych a skvelých hercov. Okrem tých zmienených začuješ napríklad aj Cate Blanchett ako hada Kaa, Petera Mullana ako vodcu vlčej svorky Akelu či Naomie Harris ako Mowgliho adoptívnu vlčiu matku Nishu. Herci odvádzajú klasicky dobrú prácu, ale ani tá nie je schopná vytrhnúť diváka z pocitu znudene odrežírovanej rutiny.
Samotné triky sú pomerne kvalitné, ale nič z čoho by si padol na zadok. Filmu navyše chýba nejaký výraznejší rukopis a atmosféra. Všetky scény pôsobia príliš bezkrvne a sterilne. Akcia nestrhne, emocionálne scény nedojmú (asi aj vďaka miestami veľmi podivnému strihu), pretože nestihnú poriadne vyznieť, prípadne vyznievajú naprázdno, keďže s postavami sme sa nestihli poriadne zoznámiť.
Serkis skrátka (aspoň zatiaľ) nevie vtlačiť látke nejakú svojskú pečať, takže len monotónne seká obrázky za seba a výsledkom je nuda a šedivosť. Režisérsky rutinér je naozaj to posledné, čo táto látka potrebovala.
Počas sledovania Mowgliho som tak premýšľal, pre koho bol vlastne natočený? Kto je cieľovka? Decká zrejme ostanú pri Disneyho verzii, pre dospelých zase snímka ponúka len málo originality a nevyťažený ústredný konflikt.
Možno išlo o srdcovú látku samotného Serkisa? Na to ale filmu chýba akákoľvek iskra či vášeň. Ide len o skrz-naskrz bezzubý a nemastný neslaný patvar. Ten sa síce dá sledovať, ale žeby to bola nejaká veľká zábava... to ani náhodou.
Škoda, Serkis mal šancu látku nasvietiť z trochu iného uhla a vytvoriť zaujímavú alternatívu k rozvernému Disneymu. Zostal však kdesi na pol ceste, presnejšie už niekde v prvej tretine. Jednoznačne mal byť dôraznejší v budovaní konfliktu, v psychologizácii a pritvrdiť v temnote a napätí. Druhú kopírku Disneyho nikto nepotrebuje.
Ale zatiaľ na to jednoducho nemá sily a viac ako päť bodov z desiatich odo mňa jednoducho dostať nemôže. Jeho verzia veľmi rýchlo zapadne prachom a vlastne mi ani nenapadá mnoho dôvodov, prečo by som ju niekomu mal odporúčať.
Mowgli: Legend of the Jungle síce nie je vyslovený prúser, ale neviem si predstaviť, koho by asi tak mohol baviť. Možno zarytých fanúšikov Kiplinga, prípadne nenáročných divákov, ktorí chcú nejakú dobrodružnú jednohubku na víkend, kde nemusia príliš rozmýšľať a len v polospánku sledovať dej.
