Umelý mozog je obrovským pokrokom, no prináša množstvo problémov.
Ľudský mozog dokáže spracúvať obrovské množstvo podnetov, no tiež sám spontánne vytvára množstvo elektrickej aktivity. Len vďaka tomu môžeme fungovať, vznikajú tak myšlienky, pamätáme si tak informácie a jednotlivé časti mozgu si takto všetko komunikujú.
Až doteraz sa vedcom nepodarilo vytvoriť mozgové tkanivo, ktoré by spontánne vytváralo elektrické impulzy, no tímu v University of California sa to podarilo. Ich pokus o umelý mozog je najbližšou vecou podobnou reálnemu funkčnému mozgu a aktuálne mozgovou aktivitou pripomína príliš včas narodené dieťa.
Každý zjednodušený orgán vytvorený v labáku sa nazýva organoid a v prvom rade sa používajú na testovanie, napríklad baktérií, drog, vývoja buniek a mnohých ďalších vplyvov. Vytvoriť mozgový organoid je však mimoriadne náročné a výroba jedného zaberie aj desať mesiacov a predovšetkým, mnoho pokazených pokusov.
Úspešné organoidy mozgu dokážu vytvoriť obdivuhodné množstvo mozgovej aktivity, keďže sa na ich výrobu používajú tie najlepšie gény. V mnohých ľuďoch však začína iskriť znepokojenie. Oblasť vývinu vedomia v bábätkách nie je preskúmaná a pokojne môže byť možné, že tieto umelé mozgy o sebe vedia alebo čoskoro budú vedieť a súčasná veda ich používa na testovanie a vývin.
Aktivita organoidov zďaleka nepripomína tú u dospelých ľudí, no momentálne nedokážeme s istotou povedať, či sa v umelých mozgoch (ktoré poväčšinou predčia tie ľudské na rovnakej úrovni) vedomie naozaj netvorí – aj keď analýzy ukazujú, že mozgová aktivita umelých mozgov nie je koordinovaná a ide skôr o náhodné výboje.
Ďalšie znepokojenie pochádza od samotných vedcov – čoskoro dokážeme vyvíjať mozgy tak efektívne, že sa zmestia do väčšej skúmavky. Vedomie obsiahnuté v tak malom priestore, ktoré by v budúcnosti mohlo zvládať ľudské úlohy – to už je poriadne desivá predstava.
