Včera nás opustil jeden z najdôležitejších komiksových tvorcov histórie.
„Vždy som mal dojem, že to, čo robím, nie je veľmi dôležité. Ľudia budujú mosty a pracujú na medicínskom výskume, a potom som tu ja a píšem príbehy o neexistujúcich ľuďoch, ktorí robia neuveriteľné, šialené veci a nosia kostýmy.
Ale myslím, že som si časom uvedomil, že zábava ako taká je pre ľudí dôležitá. Bez nej by mohli dopadnúť veľmi zle. Myslím, že pokiaľ dokážete baviť ľudí, robíte dobrú vec.“
Pre fanúšikov komiksu nastal včera smutný deň. Opustil nás totiž jeden z najdôležitejších komiksových tvorcov histórie. Stan Lee včera naposledy vydýchol vo veku 95 rokov. Prakticky celý Hollywood za Stanom trúchli, vrátane režisérov a hercov z marvelovského filmového univerza.
Stan Lee sa narodil ako Stanley Martin Lieber 28. decembra 1922 do rodiny rumunských židovských emigrantov. Jeho mladší brat Larry Lieber (narodený v roku 1931) sa tiež venuje komiksom. Už od malička miloval filmy (v láske mal najmä snímky s Errolom Flynnom) a knihy. Podľa svojich slov čítal doslova všetko, čo mu prišlo pod ruku.
„Jednoduchšie by možno bolo vymenovať to, čo som neprečítal,“ poznamenal neskôr. Obľuboval príbehy s Tarzanom, veľký vplyv naňho mali aj autori, ako Jules Verne, Charles Dickens, Mark Twain, Sir Arthur Conan Doyle, Edgar Allan Poe a H. G. Welles. Pôvodne sa sám chcel stať spisovateľom a túžil po napísaní „veľkého a epického amerického románu“.
Vyrastal v chudobnom prostredí a jeho rodina na vlastnej koži zakúsila veľkú hospodársku krízu, takže sa od mladosti musel otáčať v rôznych príležitostných zamestnaniach (pracoval napríklad v centre pre výskum tuberkulózy).
Je zaujímavé, že ku komiksu sa dostal viac-menej náhodou. Jeho strýko Robbie Solomon totiž pracoval vo vydavateľstve Timely Comics, a práve vďaka nemu tu získal Stan pozíciu asistenta. Pôsobil najmä ako korektor a pomáhal redaktorom, a to nielen pri samotnej tvorbe. Spomínal, že im často chodil aj kupovať obed či kávu.
Za túto prácu dostával 8 dolárov týždenne. Mal vtedy len 17 rokov a myslel si, že pôjde len o dočasné zamestnanie (tak ako mnohokrát predtým), napokon sa však práca na komiksoch stala jeho hlavnou životnou náplňou.
V roku 1941 dostal prvýkrát možnosť napísať vlastný príbeh. Výsledkom bola dvojstranová poviedka The Traitor's Revenge!, v ktorej hral hlavnú rolu Captain America. Bolo to tiež prvýkrát, čo použil svoj pseudonym Stan Lee. Ako neskôr priznával, svoje pravé meno si šetril na moment, kedy napíše vyššie menovaný epický román.
Krátko po publikovaní The Traitor's Revenge! sa Lee podpísal pod vôbec prvú originálnu postavu zo svojej dielne. Spoločne s Jackom Binderom a Alexom Schomburgom vytvoril Destroyera, ktorý sa stal na dlhý čas jeho najpopulárnejšou postavou. Okrem toho sa podieľal aj na vzniku Jacka Frosta a Father Timea.
Jeho sľubne rozbehnutú kariéru prerušila druhá svetová vojna. Lee narukoval do armády v roku 1942 a vytváral pre ňu manuály, slogany a podieľal sa na dokumentárnych filmoch. Tu sa zoznámil napríklad s režisérom Frankom Caprom, spisovateľom Williamom Saroyanom a Theodorom „Dr. Seuss“ Geiselom.
Stan Lee v armáde
Dva roky po skončení druhej svetovej vojny sa oženil s Joan Clayton Boocock. V 50. rokoch sa Lee venoval rôznym komiksovým príbehom pre svoje domovské vydavateľstvo Timely Comics, ktoré však v tom čase bolo premenované na Atlas Comics a napokon v roku 1961 na Marvel Comics. Tá pravá komiksová revolúcia na Leeho ešte len čakala.
Kľúčovým obdobím bol začiatok 60. rokov, kedy Marvel Comics oslabila veľká vlna konkurencie, najmä od spoločnosti DC. Čitatelia hltali príbehy superhrdinského tímu Justice League of America, čo bol vôbec prvý moderný superhrdinský tím. O jeho oživenie a vrátenie do módy sa postaral Julius Schwartz.
V Marvel si uvedomili, že potrebujú niečo podobné, niečo, čím by nalákali svojich čitateľov naspäť a zároveň nabrali nových fanúšikov. Hlavným autorom, ktorý sa o to mal postarať, bol práve Stan Lee.
Zaujímavé je, že v tomto období Lee uvažoval, že svet komiksu nechá za sebou a presunie sa k niečomu inému. Tento fakt mu dodal určitú slobodu a na radu svojej manželky sa rozhodol, že skúsi s postavami trochu zaexperimentovať.
Je treba mať na pamäti, že dovtedy komiksy cielili výhradne na deti, preto boli príbehy často infantilné a hrdinovia až prehnane dokonalí. Lee im vtlačil nezameniteľnú pečať ľudskosti a urobil z nich postavy s problémami či rovno negatívnymi vlastnosťami.
Vôbec prvým superhrdinským tímom z Leeho dielne bola Fantastická štvorka (označovaná aj ako prvá Marvel Family), ktorá získala obrovskú popularitu a Lee vďaka tomuto úspechu získal prakticky voľnú ruku.
Stan Lee však chcel vytvoriť superhrdinu, s ktorým by sa mohli tínedžeri veľmi ľahko identifikovať. Veľkou inšpiráciou bola postava bojovníka so zločinom menom Spider, ktorý bol hlavný hrdina rovnomenného kriminálneho magazínu.
Keď nad konceptom Spider-Mana Lee uvažoval, zmienil, že nápad o tom, že by mohol mať hlavný hrdina pavúčie schopnosti prišiel vtedy, keď pozoroval pavúka lezúceho po stene. Vtedajší tínedžerskí superhrdinovia mali väčšinou príponu "boy" a nie "man", avšak Lee sa napokon rozhodol pre druhú variantu.
Podľa svojich slov nechcel tú postavu limitovať, pretože časom mohla dospieť a nechcel tiež, aby vyznela oproti ostatným superhrdinom menejcenne. Vydavateľ Martin Goodman pôvodne v Spider-Manovi nevidel veľký potenciál a zdráhal sa dať mu zelenú.
Doslova povedal, že „má 1 000 dôvodov, prečo Spider-Man nikdy nebude fungovať“. Jeho meno znie podobne ako Superman, pavúkov nemá nikto rád a tínedžer proste nemôže byť superhrdinom. Lee Goodmanovi odvetil, že Spider-Mana chce urobiť veľmi realistickou postavou, ako niekoho, kto robí chyby a v civile je skôr priemerný chalan. Goodman Leemu povedal, že je šialenec a že niečo také nikdy nebude mať úspech.
Napokon sa však predsa len podarilo tohto hrdinu predstaviť, a aj to len z toho dôvodu, že magazín Amazing Fantasy, kde sa objavil, mal čoskoro skončiť. Goodman teda nemal čo stratiť. Spidey si odbil svoju premiéru v auguste 1962 a stretol sa s veľkým komerčným úspechom.
Spider-Mana síce Lee zobrazil na jednej strane ako hrdinu, ale v civile bol Peter Parker vykreslený ako introvertný mladík, ktorý rieši typické stredoškolské problémy, a to najmä s dievčatami. Mnoho mladých mužov po celej Amerike sa s takýmto hrdinom dokázalo bez problémov identifikovať a jeho príbehy šli na dračku.
Vznik takých X-Men sa datuje približne rok po Spider-Manovi, teda do roku 1963. Po úspechu Spideyho, ale aj ďalších superhrdinov z Leeho dielne, ako Hulk, Thor či Iron Man, chcel Stan vytvoriť celú skupinu hrdinov. Tentokrát ale nechcel vysvetľovať, ako k svojim schopnostiam prišli.
„Nemohol som každého nechať uhryznúť rádioaktívnym pavúkom, alebo ho vystaviť nejakému žiareniu,“ zavtipkoval v roku 2004. „Takže som si vymyslel zbabelú únikovú cestu. Pomyslel som si: Prečo proste nepoviem, že sú mutanti? Skrátka sa tak narodili.“
Lee tiež podotkol, že príbehy X-Men v sebe nesú silný protidiskriminačný apel, a preto patria k jeho obľúbeným: „Mám rád X-Men. Jeden z dôvodov, prečo som ich vymyslel, bolo, aby som nenásilnou formou dal čitateľovi na vedomie, že neexistuje niekto, kto je zlý len preto, že sa v niečom odlišuje.
Vždy som X-Men vnímal tak, že ich príbehy sa dotýkajú tematiky rasizmu a nerovnosti. Potom sa táto téma dostala aj do ďalších titulov. Zároveň nikdy nesmieme žiadny názor pretláčať násilne. Musí to byť zvládnuté dôkladne a inteligentne.“
Okrem spomenutých hrdinov sa Stan Lee podieľal aj na vzniku Doctora Strangea, Daredevila, Black Panthera či Ant-Mana. Komiksoví historici neskôr podotkli, že DC bol v 60. rokoch niečo ako klasický Hollywood, zatiaľ čo Marvel predstavoval ekvivalent francúzskej novej vlny. Priniesol nové spôsoby rozprávania príbehu, vážnejšie témy a dokázal nimi zaujať nielen tínedžerov, ale aj dospelých.
Lee sa stal mimoriadne populárnym autorom a okrem scenáristiky sa venoval aj redaktorskej práci. Pravidelne písal svoj stĺpček Stan's Soapbox, ktorý ukončoval svojím mottom „Excelsior!“ Niektorí spisovatelia sa mu však spočiatku vyhýbali, keď zistili, že si na živobytie zarába komiksami.
„Skoro ako keby som mal nejakú chorobu. Teraz je to už však iné,“ podotkol pred niekoľkými rokmi. Aj v tomto prípade však existovali výnimky. Lee napríklad rád spomínal na stretnutie so slávnym režisérom Federicom Fellinim, ktorý ho navštívil v New Yorku a chcel sa baviť len o Spider-Manovi.
V 70. rokoch zohral Lee dôležitú úlohu pri uvoľnení cenzúry v komiksovom médiu. Odrazu sa teda v príbehoch mohli spomínať drogy, ale aj kritika americkej spoločnosti. Práve Lee bol tým autorom, ktorý prvýkrát vložil silný proti-drogový apel do jedného zo svojich príbehov so Spider-Manom.
Cenzúrna organizácia Comics Code Authority však nepripúšťala, aby sa drogy vôbec spomínali (hoci aj ako výstraha) a odmietla dielu udeliť schválenie na vydanie. Lee ho napokon vydal svojpomocne a až jeho obrovský úspech viedol k modernizácii štruktúr Comics Code Authority a uvoľneniu tém.
Stan Lee najčastejšie spolupracoval s výtvarníkmi Jackom Kirbym a Steveom Ditkom. Hoci Lee ich vzájomný vzťah charakterizoval ako výborný, nebola medzi nimi aj núdza o hádky. Tie prepukali kvôli kreatívnym nezhodám, ale aj vtedy, keď prišla reč na autorstvo jednotlivých postáv.
„Nechcem, aby si ľudia mysleli, že som bol k Ditkovi a Kirbymu neférový," povedal Lee v roku 2014. „Myslím, že sme mali úžasný vzťah. Ich talent bol neuveriteľný. Ale veci, ktoré požadovali, som im nebol schopný dať.“
S Ditkom sa údajne poriadne pohádali ohľadom čísla Spider-Mana, kde mal prvýkrát svoju identitu odhaliť Green Goblin. Lee nástojil, aby bol pod maskou otec Harryho Osborna. Ditkovi sa tento nápad vôbec nepáčil a presadzoval skôr to, aby bola pod maskou doteraz neznáma a nevidená postava.
Ditko argumentoval, že v skutočnom živote by sa niečo také nikdy nestalo. Lee mu na to odpovedal, že v skutočnom živote nikto ako Green Goblin nemôže existovať. Ditko napokon kapituloval, keďže Lee bol hlavným redaktorom a jeho slovo malo väčšiu váhu.
Skutočné práva na všetky Leeho postavy a príbehy odjakživa patria práve Marvelu, čo je jeden z dôvodov, prečo nebol Stan Lee nikdy tak bohatý, ako si možno niektorí fanúšikovia mysleli. Hoci Marvel vykazoval miliardové zisky, odhaduje sa, že samotný Stan Lee mal majetok "len" v hodnote 50-70 miliónov dolárov.
V roku 1981 sa Lee presťahoval do Los Angeles, aby založil štúdio animovaných filmov a tiež získal kontakty na Hollywood. Ešte predtým, než si jeho postavy našli cestu na plátna kín, sa tak objavili v televízii. Animovaný Spider-Man sa vysielal v rokoch 1967-1970 a v rokoch 1977-1982 ho nasledoval The Incredible Hulk.
Začiatkom 90. rokov sa začal vysielať aj animák X-Men: The Animated Series a samotný Spider-Man sa dočkal ešte mnohých ďalších verzií. Stan Lee k mnohým epizódam napísal scenáre a podieľal sa na nich ako producent.
Do 80. rokov siaha aj jeho obľuba v cameo rolách. Najprv sa objavoval len ako rozprávač, neskôr už vystupoval v jasne zapamätateľných malých úlohách. Stan Lee sa postupom času stal nezmazateľnou tvárou Marvelu a na čele vydavateľstva pôsobil mnoho rokov.
Medzi jeho trademarky odjakživa patrili napríklad slnečné okuliare, ktoré nosil všade (aj v interiéri) a dôkladne zastrihnuté fúzy. Veľmi rád sa stretával s fanúšikmi a začínajúcimi autormi, ktorých povzbudzoval a radil im.
V prvých rokoch 21. storočia vôbec prvýkrát spolupracoval s DC Comics (hoci v roku 1989 prispel do ich časopisu Detectice Comics) na DC Comics Presents: Superman (2004). Neskôr si vzal do parády aj ďalšie obľúbené postavy tejto značky, a síce Aquamana, Batmana, Wonder Woman či Flasha.
V roku 2008 mu vtedajší prezident George W. Bush udelil Národnú medailu umení. Aj napriek pokročilému veku sa stále objavoval na rôznych Conoch, neustále sa stretával s fanúšikmi a objavoval sa v cameo rolách filmových či seriálových marveloviek.
Minulý rok bol preňho ťažký, keďže mu zomrela jeho milovaná manželka, s ktorou strávil 69 rokov života. Na jar tohto roku sa na internet dostali informácie, že sa stal obeťou násilia zo strany svojho manažéra Keya Morgana, ktorý sa ho snažil obrať o peniaze.
V tejto náročnej situácii ponúkol Leemu pomocnú ruku jeho dlhoročný priateľ, režisér Kevin Smith (Lee si zahral v jeho filmoch Mallrats a Yoga Hosers) a ponúkol mu, že pokojne môže bývať v jeho dome. Súd napokon Morganovi nariadil trojročný zákaz približovať sa k Leemu a jeho rodine.
V deň svojej smrti bol Lee odvezený na pohotovosť, pretože jeho zdravotný stav sa nečakane zhoršil. Trápili ho mnohé choroby a mal problémy so zrakom. Stan Lee zomrel 12. novembra (listopad) 2018 na komplikáciu spojenú so zápalom pľúc.
Vždy keď zomrie niekto, koho sme mali radi, zavládne smútok a žiaľ. To je pravdaže prirodzená reakcia. V prípade Stana Leeho však nemusíme prepadať prílišnej trúchlivosti. Koniec-koncov, dožil sa mimoriadneho veku a zanechal za sebou ohromné dielo a odkaz, ktorý bude inšpirovať a nadchýnať ešte mnohé roky. Nech odpočíva v pokoji.
,,Po celé roky sa ma deti pýtali, aká je najlepšia schopnosť.
Vždy hovorím, že je to šťastie. Ak máte šťastie, všetko funguje. A ja som šťastie mal.“
