Čo je psychológia osobnej pohody a samotná osobná pohoda?
V minulosti psychológovia nevenovali dostatočnú pozornosť pozitívnym stránkam života. Zameriavali sa viac na negatívne javy, ktoré súvisia s psychickým životom človeka.
Bolo to spôsobené tým, že psychológia je vedný odbor, ktorého cieľom je pomôcť ľuďom, preto sa obracala k témam, ktoré sú najmä bolestné (poruchy či choroby). Psychológovia sa snažili pochopiť, aké sú zdroje a príčiny osobnej nepohody a ako tieto javy zvládať.
Zmena nastala koncom minulého storočia, kedy sa začalo so systematickým výskumom pozitívnych stavov a osobnej pohody. Vďaka tomu v tomto období vznikla nová oblasť psychológie, a to psychológia osobnej pohody, ktorá sa venuje a snaží sa porozumieť pozitívnym silám človeka.
Ako hovorí český profesor psychológie Marek Blatný: „Postupne sa tak napĺňa definícia zdravia zverejnená Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v roku 1948, podľa ktorej je zdravie chápané nielen ako neprítomnosť choroby či poruchy, ale tiež ako stav úplnej telesnej, duševnej a spoločenskej pohody (well- beingu).“
Ide teda o dlhodobý emočný stav, v ktorom sa odzrkadľuje celková spokojnosť človeka s vlastným životom.
Zložky osobnej pohody
Osobná pohoda sa skladá z dvoch zložiek, kognitívnej a emocionálnej. Kognitívna zložka predstavuje vedomé hodnotenie vlastného života.
Patrí sem spokojnosť, a to globálna životná spokojnosť (som spokojný so svojím celkovým životom, aký je) a tiež spokojnosť v subjektívne významných oblastiach života (som spokojný s rodinou, priateľmi, prácou, postavením v spoločnosti...).
Neoddeliteľnou súčasťou osobnej pohody je aj sebahodnotenie (to, ako vnímam seba samého, ako vnímam svoju hodnotu), ktoré je tiež súčasťou kognitívnej zložky. Hlavnou časťou emočnej zložky sú dlhodobé emočné stavy, ktoré sa delia na pozitívne a negatívne a sú súhrnom pozitívnych či negatívnych afektov, emócií a nálad.
Do emočnej zložky tiež patrí šťastie, ktoré môžeme definovať ako prevahu pozitívnych emócií nad negatívnymi alebo ako protiklad depresie.
Vývin osobnej pohody počas života
Psychológovia sa snažili zistiť, či sa osobná pohoda nejako mení počas života človeka, avšak bolo zistené, že úroveň osobnej pohody sa výrazne nemení, čo sa však mení, sú jej zdroje.
K takémuto zisteniu psychológovia dospeli porovnávaním rôznych vekových kategórií a ich prežívania osobnej pohody, ale najmä dlhodobé sledovanie skupiny ľudí poskytlo dôležitý dôkaz o tom, že ľudia si celoživotne udržujú určitú stálu úroveň osobnej pohody.
Môžeme teda povedať, že človek sa môže cítiť celý život šťastný, len to, čo ho robilo šťastným v mladosti, ho už nemusí robiť šťastným v neskoršom veku.
U mladých ľudí má osobná pohoda expresívnu podobu a odvíja sa od množstva a intenzity emocionálnych zážitkov, zatiaľ čo pri starších ľuďoch má osobná pohoda skôr racionálnu podobu a zahŕňa globálne hodnotenie svojho života.
Osobnosť a osobná pohoda
Jedným z faktorov, ktorý ovplyvňuje osobnú pohodu človeka, je samozrejme aj jeho osobnosť. Klinický psychiater Seligman upozornil na zvyšujúci sa výskyt depresie vo vyspelých krajinách. Jej výskyt desaťnásobne stúpol od roku 1960 a zmenil sa aj vek, v ktorom sa začína vyskytovať.
Priemerný vek jej výskytu výrazne klesol, keďže v roku 1960 bol priemer na úrovni 29,5 roka, zatiaľ čo dnes sa pohybuje na úrovni 14,5 roka.
Paradoxne je tomu tak aj napriek faktu, že objektívny ukazovateľ psychickej a fyzickej pohody stúpa (napr. úroveň vzdelania, výživa), avšak všetky ukazovatele subjektívnej pohody klesajú.
Seligman to vysvetľuje tým, že ľudia sa uchyľujú ku „skratkám ku šťastiu“, ktorými sú napríklad drogy, sex bez lásky, konzumácia čokolády, alkohol a iné, ktoré človeku navodia len dočasný pocit pohody a šťastia, a po jeho doznení človek znovu pocíti úzkosť a zažíva depresívne stavy.
V súvislosti s depresiami sa tiež prišlo na ich spojitosť s tým, či je človek optimista alebo pesimista. Depresiám prepadávajú až 8-krát častejšie pesimisti. Okrem depresií pesimisti majú horšie výsledky v škole, v práci, v športe, majú horšie medziľudské vzťahy, majú viac zdravotných problémov a tiež sa dožívajú nižšieho veku.
Naopak optimisti majú menej zdravotných problémov, majú lepší imunitný systém, nižší krvný tlak a majú menšiu šancu, že sa stanú počas života invalidmi. Pozitívne zmýšľajúci ľudia majú tiež vyššiu sebadôveru.
