Niektorí ľudia si ešte stále nedokážu vážiť našu prírodu. Používajú ju ako odpadkový kôš.
Bratislava je podľa rebríčka cestovnej kancelárie TravelBird tretím najzelenším mestom na svete. Našou obrovskou výhodou oproti iným metropolám je veľký počet lesnatých plôch. Prírodná zeleň je pre ekosystém veľmi dôležitá a mali by sme sa snažiť ju čo najviac chrániť a zveľaďovať.
Môžeme byť iba hrdí na to, že v časoch takej veľkej urbanizácie, aká vládne dnes, si stále vieme uchovať veľký kus prírody a nie sme odkázaní iba na umelo vytvorené parky či záhrady. Avšak mnohí si toto veľké pozitívum Bratislavy zjavne nevedia ceniť a les si mýlia s odpadkovým košom.
Vybrali sme sa na prechádzku do lesa, konkrétne na Železnú studničku. Jeden z najstarších lesoparkov v hlavnom meste zažil svoju zlatú éru v 19. storočí, kedy slúžil ako kúpele. Posledná kúpeľná budova na tomto území schátrala v 60. rokoch minulého storočia a dnes sem obyvatelia Bratislavy chodia hlavne za oddychom a rekreáciou.
Okrem toho, že Železná studnička ponúka veľké množstvo turistických lesných chodníčkov, ktorými sa dostaneš na Kolibu, do Lamača, do Rače či na Klepáč, vychutnať si tu môžeš aj super opekačku a prevetrať pritom aj bicykel na nenáročnej cyklotrase.
Ak máš počas prechádzky oči otvorené, okrem krásnej prírody na teba však čaká aj veľa smutných pohľadov na špinu váľajúcu sa popri chodníku, v lese a hlavne pri stanovištiach určených na opekanie. Hoci na Železnej naozaj nie je ťažké nájsť kôš, nie všetci sú ochotní prejsť pár metrov a vyhodiť sem plastové poháre či tašky a radšej ich nechávajú povaľovať sa v tráve.
Za pár hodín sme prechádzkovým tempom iba na Železnej studničke nazbierali plné vrece odpadkov, ktoré tam po sebe ponechávali bezohľadní turisti. Je až zarážajúce, ako dokážeme byť leniví a neporiadni.
Vieme si napríklad pomýliť peň s odpadkovým košom.
Tomuto plastovému poháru by v prírode trvalo rozložiť sa aj 500 rokov. Plasty sú veľmi škodlivé materiály, ktoré v žiadnom prípade do lesa nepatria. Cigaretový ohorok v ňom obsahuje látku acetát celulózy, z ktorej sa vyrábajú filtre a trvá im dekády, kým sa rozložia.
Na ďalšie plastové poháre sme narazili za zastávkou linky číslo 43 a ako sme vchádzali hlbšie do lesa, čakali na nás aj iné prekvapenia.
Napríklad v podobe tejto dômyselne ukrytej plechovky v lístí. Plechovky sú vyrobené z hliníku a tomuto materiálu trvá 20 až 100 rokov, kým sa rozloží. Nehovoriac o tom, že počas štádia rozkladu, môže predstavovať nebezpečenstvo pre rôzne živočíchy.
PET fľaše sa boli na každom kroku. Rozkladajú sa celé storočia
Úplne najhoršia však bola situácia pri ohniskách, hoci koše sú blízko každého z nich. Vyzerá to tak, že mnoho ľudí hádže odpadky priamo pod lavičky, na ktorých sedia alebo hneď vedľa pahreby, aby sa nemuseli prejsť pár metrov ku smetiaku.
To, že miesto špekačky si dáš na obed šalát,
ťa ešte neoprávňuje k tomu, že si ho môžeš zahodiť pod nohy.
Obal od chipsov tiež nenašiel cestu do koša sám a tak zostal ležať vedľa ohniska
Okrem toho sme narazili na sklenené fľaše, ktorým trvá neuveriteľných 4-tisíc rokov rozložiť sa. Môžu predstavovať tiež veľké riziko poranenia a ohrozujú nielen prírodu aj ale aj zdravie okoloidúcich.
Potrhané zvyšky polystyrénu sme videli ležať v tráve neďaleko bunkru z prvej svetovej vojny. Ten sa rozkladá tiež poriadne dlho a to tisíc rokov. Bezohľadného turistu teda jeho špina prežije približne o 14 životov.
Sáčky, obaly, papieriky či použité lístky z MHD sú úplne bežnou realitou na lesnatých chodníčkoch, kde ich nikto nezbiera. Za pár hodín práce sa nám podarilo vyzbierať plné vrece odpadkov a to hlavne plastov. Zdá sa, že aj napriek všetkým tým rečiam o ich škodlivosti, ľudia nemajú záujem o ich recykláciou či obmedzenie používania.
