Ak by pravé kiahne niekto premenil na prášok, stačilo by na rušnom mieste rozsypať 200 gramov a zmenil by chod ľudstva.
Sú považované za najničivejšie ochorenie v dejinách ľudstva. Azda žiadna iná choroba nezapríčinila toľko vyhasnutých životov a utrpenia. Vírus nezaujímal veľkosť vášho majetku. Umierali na ne tak chudobní, ako aj bohatí. Anglická kráľovná Mária I., jej manžel William II., kráľovná Mária II., Ľudovít I. Španielsky, francúzsky kráľ Ľudovít XV., tí všetci mali údajne zomrieť na najsmrteľnejší vírus v našich dejinách.
Nakazili sa nimi aj George Washington či Abraham Lincoln. Reč je o pravých kiahňach. Nie, nemyslíme ovčie kiahne, ktorými si v detstve úspešne prešla väčšina z nás. Nebezpečnosť pravých kiahní sa nedá s ovčími ani len porovnávať.
Ochorenie spôsobuje orthopoxvírus variola, ktorá sa radí do rodu vírusov poxviridea. Radia sa medzi najväčšie vírusy, aké poznáme, preto sú pod mikroskopom dobre pozorovateľné. Na porovnanie, genóm HIV obsahuje len 10 génov, genóm Eboly má len 7 génov, no genóm pravých kiahní tvorí až 200 génov.
Toto puzdro s dvojreťazovou DNA je mimo hostiteľskú bunku, teda človeka, úplne nečinné a neškodné. Akonáhle sa však dostane do ľudského organizmu, úplne ho ovládne a začne sa nekontrolovateľne replikovať. Infekčný potenciál vírusu je extrémne vysoký. Nakaziť sa ním dá aj pri obyčajnom styku s infikovanou osobou. Stačí, ak si kýchne, zakašle či pri rozprávaní na vás dopadne jediná kvapôčka, ktorú vdýchnete a v nasledujúcich týždňoch sa u vás môže rozvinúť vírus so smrteľnými následkami.
Pri infikovaní človek prvé dva týždne nepozoruje žiadne zmeny, no potom začne telesná teplota stúpať a na koži sa začnú tvoriť červené vyrážky. Tie sa postupne menia na bolestivé pupence a pľuzgiere. Počet vyrážok závisí od intenzity ochorenia.
Pri miernych prejavoch sa ich na tele vyskytuje len asi tucet, no v ťažkých stavoch pokryjú celé telo. V takýchto prípadoch sa ľudia vyhýbajú akémukoľvek pohybu, či už ide len o prevalenie sa na druhý bok, pohyby sú tak bolestivé, až sa stávajú nemožnými.
Pupence môžu navyše ľahko začať krvácať, nakazení v minulosti preto zväčša len nehybne ležali. Vírus však nevytvára vyrážky len na povrchu tela, podobne posiate sú aj vnútorné orgány, najmä pľúca, pažerák, žalúdok a črevá. A keďže pred desiatkami rokov neexistovala protilátka, dali sa iba zmierniť bolesti. Úmrtnosť sa pohybovala na úrovni 20 až 50 %. Pravé kiahne usmrtili viac ľudí ako všetky vojny na svete dokopy. Počet obetí sa iba v 20. storočí šplhal k 500 miliónom.
Našťastie, vďaka Svetovej zdravotníckej organizácii a jej vedcom prišlo v roku 1980 k ich úplnému vyhubeniu vo voľnej prírode. Posledný prípad nakazenia kiahní bol zaznamenaný 26. októbra v roku 1977. Ako prví prišli s nápadom vyhubenia vírusu Rusi na zdravotníckom zhromaždení v roku 1958. Akonáhle bol návrh schválený, začala sa jedna z najväčších svetových kampaní. Za riaditeľa celého programu eradikácie kiahní bol zvolený Donald Henderson, o ktorom sme vám priniesli článok už minulosti.
