Do roku 2050 už bude drvivá väčšina mesta úplne pod vodou.
Jakarta je obrovskou ázijskou metropolou. V samotnom meste žije 10 miliónov ľudí a jeho aglomeráciu tvorí až 30 miliónov. Je hlavným mestom štátu Indonézia a nachádza sa na sverozápade ostrova Jáva.
Mesto sa rozprestiera na ploche vo veľkej miere tvorenej močiarmi v blízkosti Jávskeho mora. Vedci tvrdia, že Jakarta je najrýchlejšie potápajúcim sa mestom na svete a do roku 2050 skončí až 95 % jeho povrchu pod morskou hladinou. Obrovské mesto doslova mizne.
Už teraz trápia Jakartu časté povodne, ktoré spôsobuje bezprostredná blízkosť mora a veľký počet riek v oblasti. Mestom preteká až 13 riek. Podľa expertov sú však povodne z roka na rok horšie a ich stav sa nebude zlepšovať.
"Možnosť toho, že sa Jakarta potopí, nie je na smiech," upozornil Heri Andreas, ktorý študoval pôdu v oblasti pre portál BBC. Už teraz môžeme badať prvé náznaky toho, že sa s mestom niečo deje. Severná Jakarta sa za 10 rokov potopila o 2,5 metra a v niektorých oblastiach klesá aj o 25 centimetrov ročne.
V priemere sa mesto znižuje o 1 až 15 cm každý rok a momentálne sa až polovica mesta nachádza pod hladinou mora. Trpia najmä obyvatelia severnej Jakarty.
Mestská štvrť Muara Baru je takmer úplne vyľudnená, pretože časté záplavy narušili statiku budov. Okrem toho sa kvôli extrémnej vlhkosti zvlnili chodníky a hrozí vážne nebezpečenstvo úrazu.
V časti sa dokonca drží voda priamo v budovách. Kancelárie na prvom poschodí by mohli zamestnanci využívať skôr ako bazén než ako pracovné priestory. Budovy sa kvôli mäkkej močiarovitej pôde potápajú stále nižšie do zeme a voda z nich nemá kam odísť.
Čo spôsobuje také rýchle miznutie mesta?
Sčasti za to môže výstavba. Developeri akoby odmietali pochopiť, že osud Jakarty visí na vlásku a preťaženú pôdu ničia novými bytovkami. Mrakodrapy stoja na základoch z papiera a zem sa pod ich tiahou prepadáva stále hlbšie.
Ďalším faktorom je aj globálne otepľovanie. Dvíhajúca sa hladina oceánov spôsobuje problémy aj iným ostrovným a pobrežným štátom a mestám. Ohrozené sú napríklad aj Miami, New Orleans, Tokyo či Benátky.
Na Jakarte sa každým rokom zvyšuje príliv až o 5 centimetrov.
Problémom je aj úbytok podzemnej vody. Tú využívajú miestni ako zdroj pitnej aj úžitkovej vody a hoci na území platí určitá regulácia, stále sa jej míňa až príliš veľa. Aj to spôsobuje klesanie povrchu.
Obyvatelia mesta momentálne vkladajú najväčšie nádeje do stavby veľkého múru, ktorý by mal vodu zadržať a takisto do vybudovania malých umelých ostrovov. S plánom záchrany Jakarty sa rozhodli pomôcť aj Holanďania, ktorí Indonéziu z veľkej časti finančne odbremenili.
Na mieste by mala vzniknúť lagúna, kde budú vypúšťaním a napúštaním vody regulovať jej hladinu.
Okrem tejto možnosti sa však Indonézania môžu pokúsiť aj umelo doplniť podzemnú vodu. Toto riešenie je však oveľa drahšie ako 40 miliardová lagúna a bez prísnej regulácie spotreby by nemalo žiaden efekt.
