Festival tento rok opäť neminul ani najlepší kamarát - búrka. Do plynulého chodu podujatia však nijako nezasiahol.
Deviaty ročník piešťanského Grape festivalu je za nami. Spomínaná "deviatka" priniesla hneď niekoľko zmien - od úpravy areálu cez obmenených sponzorov a oddychové zóny až po rôzne zaujímavé inštalácie či vizuály. Aj tieto kroky by sa dali vnímať ako pokus "grejpákov" o znovunájdenie samých seba - ako urobiť festival o niečo lepším.
Podarilo sa. A tak sa prehupnutie z kedysi malého, alternatívneho festivalu do festivalu (na naše pomery) veľkých rozmerov stáva pomaly, ale isto skutočnosťou. Grape je na najlepšej ceste stať sa dospelým festivalom s dvadsiatkou tisíc ľudí na palube. O fotky sa postarali Nicole Lieskovska, Filip Poreba a ja.
Otváračka Grejpu vyzerala tento rok trochu inak než obvykle. Vďaka prerobenému stanovému mestečku s osobitnou bránou sa návštevníci mohli pokojne usalašiť bez toho, aby sa pri vstupe do samotného areálu tvorili obrovské rady - a to už od deviatej rána.
Po desiatej, kedy som dorazil na Grape, sa rozkladalo niekoľko stovák, ba tisíc ľudí, ktorí neskôr netrpezlivo čakali na obed. Vtedy sa totiž otvoril samotný areál festivalu. A hoci som si vôbec nemyslel, že Grape zachová pri zmene stanového mestečka aj jeho "obraz" z vtáčej perspektívy, opak bol pravdou. Tento rok vznikli zo stanov krásne vlny.
Lineup odštartoval od 14:00 Petijee, no po dlhom rozjímaní od doobedňajších hodín som sa dostal nakoniec až k The Ills - tí začali hrať po 17-tej v Orange stane. Ich melancholické gitarové riffy a "smutný metal", ako sa sami The Ills definovali, zvíťazili v mojom rozhodovaní medzi nimi a Bad Karma Boy. Obe kapely začali hrať v rovnakom čase, akurát BKB boli v Suzuki stage. Po ich koncerte som si odskočil na Inkwalla, ktorý to roztočil na Good Point stagei od 18:00 bassovou muzikou a urobil ozaj skvelú beach party. Kto má rád český rap, zatiaľ si určite užil PSH na Grape stagei.
Britskí Oh Wonder fanúšikov po ôsmej večer na Grape stagei veľmi potešili. Po podvečernej diskotéke to bol skôr balzam na dušu - kapela odohrala úplne posledný koncert tohto roku, a tak si ho užili plnými dúškami. Po nej však nasledoval performance, o ktorom si dovolím tvrdiť, že ho tromfne máločo. Vystúpila pôvabná Sevdaliza - tá so svojím triphopom všetkým vyrazila dych. Dopĺňal ju aj jej tanečný partner a jeden by povedal, že sú si na pódiu neuveriteľne blízki. Z Orange stageu si tak odnášam skvelý zážitok a budem naň ešte hodnú chvíľu spomínať.
Posledné tri zaujímavé vystúpenia prvého dňa boli Jungle, Charlotte de Witte a Modeselektor. Fanúšikovia sa riadne odviazali na chytľavých skladbách Jungle a to aj napriek tomu, že všetci zmokli do úplne poslednej nitky. Početná britská kapela odohrala okrem songov z eponymného debutového albumu aj veci, čo sa objavia na druhej štúdiovke - menovite House in LA či Happy Man. Tá vyjde už na jeseň tohto roku.
Horúčku piatkovej noci si mohol každý utĺmiť rôznymi spôsobmi. Zhruba v rovnakých časoch (od 1:40-1:45 v noci) totiž ovládli šapitá predovšetkým elektronické mená - San Holo, Jimmy Pé, Ventolin, Charlotte de Witte či Modeselektor. Za najatraktívnejšie som považoval posledné dve. Hor sa do Suzuki stage.
A či to padlo dobre? Určite. Kým Charlotte de Witte ponorila celý stan do hlbín temného techna, Modeselektor zas vytiahli jeho minimalistickú verziu, ktorú potom vystriedali aj tvrdšie veci. Aj napriek prvotným technickým problémom však zvládli show na výbornú a kým Gernot stál za pultom, Szary bavil ľudí na pódiu - olieval ich pivom či vodou a hypeoval dav. Highlightom pre každého z nás bol asi moment, keď zaznelo Born Slippy od Underworldu. Rovnako zahrial pri srdci aj milovaný Moderat.
Druhý deň Grapeu začal až o 12-tej - nuž, dlhú noc trebalo nejako dospať. Mazagrande stage hostil dance battle, moderoval ho Otec Mirec a ja som si zatiaľ odbehol do foodcourtu, kde sa robili pochúťky všetkého druhu - od palaciniek cez pho bo až po falafely či burgre. Po výdatnom phočku nasledoval presun ku 365.bank stage - nenápadný stage ukrytý na samom konci areálu, neďaleko Refresher zóny, kde hral Paradiso Rhythm výdatný set plný houseovej hudby.
Refresher Zóna. Náš domovský stánok hostil dve hudobné akcie - v prvý večer to bol Dalybov DJ set, v druhý večer zas zahral Pil C svoj set. Okrem iného tam však diskutovali aj Kamil Aujesky, Martin Kuxo Kukoľ a Daniel Feranec alias Čoje o práci v reklame a marketingu. Denisa z Freshfemu zasa vyspovedala organizátora Grapeu Juraja Podmanického. Posledná diskusia v Zóne bola na tému "Koľko zarobí influencer?" a hosťami bol Šimon Snopek, Barbora Bakošová a Soňa Skoncová. Neďaleko sa však mihli aj slečny s elegantnými outfitmi, ktoré sa nevyhli objektívu Filipa Porebu.
Zdalo sa ti, že našu Zónu obklopujú rastliny? To vďaka But Evergreen Garden. Ľubomír Bút, majiteľ But Evergreen Garden a skúsený zakladateľ stredomorských a hardy tropicals záhrad, vyselektoval desiatky spoľahlivých druhov a krížencov, ktoré možno bez obáv importovať do našich podmienok - preto sme si ich priniesli aj do Zóny.
Festival mal tento rok zaujímavé umelecké inštalácie. Spomeniem napríklad sprchy z fakulty architektúry STU v rozložení 3x3. Tie púšťali vodu na ľudí náhodným spôsobom - stačilo, že niekto stlačil spúšť pri svojej sprche a tá následne vyšplechla vodu na niekoho úplne iného. Okrem príjemného osvieženie v letnej horúčave sa popritom človek aj zabavil.
Radosť ľuďom robili neďaleko aj hasiči s cisternou, striekajúc vodu na ľudí. Kto teda nemal čas či náladu na srandu, aspoň sa rýchlo osviežil. Neďaleko od spŕch STU sa však nachádzala Ambientna Galéria od Mateja Kréna. Zaujímavá kompozícia zrkadiel, naukladaná pri divom poraste letiska, tvorila pri pohľade na ne rôzne ilúzie a znásobené pohľady.
Taký koncert Wolf Alice sa podvečer zmenil skôr na posedenie. Ich vystúpenie bolo trochu nemastné-neslané, a tak som radšej podstúpil nekonečné čakanie na Nicka Murphyho. Práve on naplnil Suzuki stage pred desiatou večer do posledného voľného miesta. Elegantný Nick sa na pódiu odviazal ladnými pohybmi, no jeho vystúpenie bolo taktiež vlažné - nebolo to nič, čo by ohúrilo, ale o sklamaní sa tiež nedá hovoriť. Vzhľadom na to, že alt-J som už videl predtým, som na ich koncerte čiastočne absentoval a sledoval ho z nabíjačkárne obďaleč.
Mazagrande stage pred polnocou roztancovali Multipla selektors, teda duo v zložení Matej Ruman (bubeník Billy Barman) a Andreas Imrich (spevák Talkshow), ktorí priniesli indie party z bratislavských klubov na Grape. Posledné dve zastávky v druhý deň boli Wilkinson a FVLCRVM. Prvý menovaný z nich prišiel so živou kapelou a na hlavnom stagei urobil poriadnu drum and bassovú párty.
Po každej odohratej skladbe sa tak ozýval riadne hlasný feedback fanúšikov. Pišta alias FVLCRVM potom zavŕšil program Grapeu svojím perfektným DJ setom o pol piatej ráno, kedy všetci odchádzali postupne do stanov z posledných síl, no najmä vytancovaní a šťastní.
Grape tento rok zvolil dresscode s témou kúpeľov. Niektorí návštevníci ho poňali vkusne, iní sa zas predviedli v oblečení, ktoré nie je až natoľko typické pre festivaly, a tak sa človek niekedy cítil ako na fashion weeku. Aj to však tvorí obraz o festivale a robí ho odlišným od ostatných.
Spomínaná zmena areálu prospela - veľké stage boli tento rok poukladané po jednej strane, zvyšné stánky zas oddeľoval runway na druhej strane. Rovnako užitočný bol aj krok otvoriť stanové mestečko o niečo skôr ako areál samotný, čím sa predišlo nekonečným čakaniam.
Aj napriek tomu však miestami festival stráca na atraktivite. Sú to pritom detaily, čo tvoria celok. Príkladom je množstvo ľudí, ktorí Grape navštevujú preto, že ide o udalosť pre mladých a to ich automaticky oprávňuje k požitiu nadmerného množstva alkoholu - čo môže škodiť imidžu festivalu. Nie je to, žiaľ, po prvýkrát a do budúcna by sa mohli podobné prípady určite eliminovať rozumným spôsobom. Možností je viacero, ale to si v prvom rade musia uvedomiť organizátori.
Čo sa hygieny týka, bola fajn, ale verím, že by sa dalo zapracovať ešte viac. Hoci každému návštevník dostal odpadový vak k stanu, ľudia akoby neboli navyknutí hádzať odpad do smetiakov a žiaľ, upratovači si to nie vždy stihnú ustriehnuť. Plusom boli oddychové zóny - napríklad Kingswood či sektáreň Château Topoľčianky, kde si vedel človek na chvíľu odpočinúť a dopriať si cider, prípadne víno.
Ak padne reč na lineup, nechajme sa prekvapiť tým, čo si pre nás organizátori prichystajú o rok. Aj napriek recyklovaniu niektorých mien z Pohody bola na festivale príjemná zábava, hoci jeden by sa nesťažoval, keby Grape skúsil opäť zažiariť tak ako kedysi s Foals či La Roux. Grape má naozaj vykročené k tomu, aby sa čoskoro stal dospelým festivalom, no pre to je potrebné vychytať spomínané chybičky krásy. Je skvelé, že máme festival mierený pre mladú vekovú kategóriu, o to viac je však nutné ho doladiť natoľko, aby bol tip-top. Tešíme sa na Grape aj o rok!
