Ktorých pár úvodných minút vás stihlo vtiahnuť do deja na ďalších niekoľko hodín?
Úvodná scéna je ako trailer na začiatku filmu, ktorý slúži na naladenie atmosféry u diváka a menšiu ukážku toho, čo môže od snímky čakať.
Je akousi vstupnou bránou, vedúcou k filmovému zážitku, na ktorý sa každý jeden divák teší a očakáva ho. V drvivej väčšine prípadov je otváracia scéna rovnako dobrá ako zvyšok filmu.
Bola by však chyba mýliť si otváraciu scénu s úvodnými titulkami, kedy je divák oboznámený s menami hercov, režiséra, producentov a všetkých ľudí zodpovedných za projekt.
Z tohto dôvodu v našom výbere neuvidíte kúsky, ako Sedem (1995), Chyť ma, ak to dokážeš (2002) alebo Deadpool (2016). Intrá týchto počinov sme bližšie rozoberali v samostatnom článku o najlepších úvodných titulkoch.
Bez ďalších okolkov sa poďme pozrieť na redakčný výber tých najlepšie spracovaných úvodných scén z 20. storočia. Pokračovanie, tentokrát zamerané na filmy z 21. storočia, vám prinesieme už čoskoro.
Mechanický pomaranč (A Clockwork Orange, 1971, r. Stanley Kubrick)
Majstrovské dielo režisérskeho génia Stanleyho Kubricka má jednu z najlepších úvodných scén všetkých čias. Začína sa záberom na 4 mladíkov s pohárom mlieka v ruke, sediacich medzi podivnými figurínami v akomsi bare.
V tom sa spustí komentár rozprávača, ktorým nie je nik iný, než hlavná postava celého príbehu, milovník sexu, násilia a Beethovena, Alex de Large (Malcolm McDowell).
Psychopatický výraz na jeho tvári je jedným z Kubrickových trademarkov. Husia koža u diváka, a to hneď pri úvodnej scéne? To môže značiť len jediné: fantastický filmový zážitok.
Dotyk zla (Touch of Evil, 1958, r. Orson Welles)
Dlhý úvodný záber bol na svoju dobu viac než pokrokový. Vyše 4-minútová scéna bez jediného strihu sa zameriava na manželský pár. Ten spolu nasadá do auta, v ktorom je umiestnená tikajúca bomba.
Tiesnivá atmosféra jednozáberovky perfektne vystihuje, o čom asi jedno z diel žánru film-noir od režiséra Občana Kanea (1941) bude. Welles do filmu perfektne ukryl ďalšiu jednozáberovku, tá je však dlhá až neuveriteľných 12 minút.
Krstný otec (The Godfather, 1972, r. Francis Ford Coppola)
Postava Vita Corleoneho v podaní charizmatického Marlona Branda je predstavená ako obávaný, no za to spravodlivý človek. Keď ho muž menom Bonasera príde žiadať v deň svadby Corleonovej dcéry o pomoc, Vito ho najprv odmietne, pretože k nemu nechová rešpekt.
6-minútový opening Krstného otca je o predstavení mafie a jej úlohy v spoločnosti, kde keď zlyháva zákon, nastupujú zbrane.
Už v prvých minútach je nastolený rytmus, podľa ktorého sa bude film riadiť, a ktorý vás na ďalšie 3 hodiny prinúti nepohnúť sa z miesta a sledovať príbeh najznámejšej mafiánskej rodiny.
Dobyvatelia stratenej archy (Raiders of the Lost Ark, 1981, r. Steven Spielberg)
Prvá inscenácia tejto (zatiaľ) tetralógie začína výletom do pralesov Južnej Ameriky, kde bájny hrdina s klobúkom a bičom menom Indiana Jones (Harrison Ford) hľadá staroveký artefakt.
Cesta k nemu vedie pomedzi liany v džungli, jaskyňu či rôzne pasce a nástrahy.
Kultová výmena vrecka piesku za zlatú sošku, naháňačka s obrovskou kamennou guľou alebo stret so záporákom, a to všetko v úvodných minútach snímky radia scénu z Dobyvateľov stratenej archy do nášho zoznamu.
Apokalypsa (Apocalypse Now, 1979, r. Francis Ford Coppola)
Začiatok konca, s "koncom" hneď na úvod. Apokalypsa od Francisa Forda Coppolu začína so skladbou "The End" od skupiny The Doors hrajúcou v pozadí, zatiaľ čo sa pozeráme na napalmové bomby zhadzované na vietnamské pralesy. Táto scéna sa vám vryje do pamäti.
Hráč (The Player, 1992, r. Robert Altman)
Pohľad do vnútra hollywoodskej výrobne filmov v prevedení od Roberta Altmana s Timom Robbinsom (Vykúpenie z väznice Shawshank, Tajomná rieka) v hlavnej úlohe.
Vyše 8-minútový záber sa venuje viacerým postavičkám: sekretárke, ktorá má naponáhlo, dvom mužom rozoberajúcim dlhé zábery vo filmoch, poštárovi, ktorého zrazí vozík a podobne. Jednoducho kus kvalitnej filmárčiny.
Matrix (1999, r. Lilly a Lana Wachowski)
Väčšina sci-fi filmov sa začína podobne, ako Star Wars, a teda uvedením do deja či aktuálnej spoločenskej situácie. Matrix však na to šiel trochu inak a na začiatku nám doručil napínavú naháňačku, podobnú tej z Hitchcockovho Vertiga.
Oči hada (Snake Eyes, 1998, r. Brian De Palma)
Až 12 a pol minútová scéna pod taktovkou skúseného Larryho McConkeyho a v réžii Briana De Palmu je pamätná najmä svojou netypickou dĺžkou bez jediného strihu. Respektíve, strihy tam sú, ale režisér ich perfektne zamaskoval.
Podstatou celej jednozáberovky je predstavenie postavy Nicolasa Cagea, detektíva s láskou k stávkovaniu. Ten musí momentálne dohliadať na boxerský zápas, ku ktorému sa v Las Vegas schyľuje. Scéna je poctou Hitchcockovmu filmu Povraz (1948).
2001: Vesmírna odysea (2001: A Space Odyssey, 1968, r. Stanley Kubrick)
Geniálna sci-fi pecka, ktorá predbehla svoju dobu o niekoľko desaťročí, a zároveň pravidelne sa umiestňujúci kultový hit v rebríčkoch najlepších filmov všetkých čias.
Úvodná 10-minútovka veľdiela majstra Kubricka začína pohľadom na začiatok vývoja človeka a následne miesto, kam sa doposiaľ dostal.
Ak by šlo o rebríček tých najlepších úvodných scén, Vesmírna odysea by sa istotne umiestnila v prvej päťke.
Vtedy na Západe (Once Upon a Time in the West, 1968, r. Sergio Leone)
V rovnakom roku ako predošlá snímka vyšiel aj úžasný spaghetti western s názvom Vtedy na Západe. Dĺžka úvodnej scény je takisto podobná tej z 2001: Vesmírna odysea.
Tu však ide o niečo iné. Traja pištoľníci si čakanie na vlak krátia každý po svojom: jeden sa snaží chytiť muchu, ďalší sa ovieva klobúkom a ten tretí si puká hánky. Atmosféra by sa tak dala už v úvodných minútach krájať.
Čeľuste (Jaws, 1975, r. Steven Spielberg)
Snáď jedna z najslávnejších filmových zvučiek je práve tá od Johna Williamsa v Spielbergových Čeľustiach. Počuť ju môžeme už v úvodnej scéne tohto perfektného letného blockbusteru, kedy sa dvaja študenti rozhodli ísť si zaplávať, no nedopadlo to práve ružovo.
Americká krása (American Beauty, 1999, r. Sam Mendes)
„Volám sa Lester Burnham. Mám 42 rokov. Ani nie za rok budem mŕtvy." S týmito slovami sa začína geniálny počin Sama Mendesa, v hlavnej úlohe s Kevinom Spaceym.
Filmový debut režiséra hitov, ako Skyfall (2011) či Cesta do zatratenia (2002), nemá len skvelé hlášky, oscarové herecké výkony (Spacey) a vzrušujúci príbeh. Má aj túto ikonickú úvodnú scénu.
Pulp Fiction (1994, r. Quentin Tarantino)
Pulp Fiction nemohlo v našom zozname chýbať. Toľkokrát napodobňovaná, a predsa nenapodobiteľná: scéna z reštaurácie, kde spolu párik kriminálnikov menom Pumpkin a Honey Bunny raňajkujú.
Popri tom však stihnú prediskutovať priebeh celej lúpeže, ku ktorej sa práve schyľuje. Scéna excelentne vystihuje Tarantinov rukopis: najprv sa kecá, potom sa strieľa.
Sunset Boulevard (1950, r. Billy Wilder)
Noirovka štartuje s mŕtvolou muža, plávajúcou v bazéne pri dome na ulici Sunset Boulevard v Hollywoode. Už niekde tu môže divák tušiť, že v priebehu filmu bude musieť prísť vysvetlenie, prečo nám bol tento záber ukázaný ako prvý.
Halloween (1978, r. John Carpenter)
Mašina na kultové horory, John Carpenter (Vec, Hmla), priniesol na plátna kín v roku 1978 niečo, čo divákov zaručene prikovalo k sedačkám a prinútil ich buď jačať, alebo nevydať ani hlások.
Úvodná sekvencia Halloweenu začína ako pohľad na svet očami niekoho, kto sa práve vlámal do domu. To, čo nasleduje potom, je čistá hrôza.
ANIMOVANÝ BONUS: Leví kráľ (The Lion King, 1994, r. Rob Minkoff a Roger Allers)
Priznajte sa, koľkokrát ste pri pozeraní otváracej scény Levieho kráľa spievali tú známu nezrozumiteľnú znelku?
Príbeh malého Simbu začína pohľadom na krásy animovanej Afriky, prechádza k oslave narodenia syna kráľa Mufasu. Pravdepodobne najpôsobivejšia kreslená úvodná scéna, pri ktorej nás aj dnes dostihne vlna nostalgie.
Do výberu sa nezmestili: Monty Python a Svätý grál, Trainspotting, Terminátor 2, 1941, Smrtonosná pasca 3, Reservoir Dogs, Goodfellas
Úvodné scény sú teda pre film viac než dôležité. Niekedy vás od jeho sledovania odradia, inokedy prinútia sa do deja priam preniesť.
Každý režisér sa snaží, aby jeho tzv. „opening scene” bola čo najpútavejšia. Máte aj vy nejaké obľúbené úvodné scény?