Teploty sa počas zimy pohybujú na sibírskych hodnotách.
Na Mongolsko sa väčšina Európanov pozerá ako na zaostalý kúsok zeme, ktorý nám nemá čo ponúknuť, no je to skutočne pravda? Dynamicky sa rozvíjajúca metropola jedného z najväčších vnútrozemských krajín sveta hovorí o opaku. I keď väčšinu krajiny tvoria stepi, ktoré sú len minimálne osídlené, veď v Mongolsku žijú len 3 obyvatelia na kilometer štvorcový (na Slovensku je to 111 obyvateľov), hlavné mesto Ulanbátar je turisticky aj investorsky čoraz vyhľadávanejšou lokalitou.
Ak si myslíte, že mongolská metropola je len trošku väčšie mesto uprostred púšte, z omylu vás vyvedie fakt, že je domovom pre vyše 1 300 000 obyvateľov, čo je viac ako tretina celkovej populácie krajiny. Leží na križovatke cestných a železničných sietí krajiny a i keď bol do začiatku 20. storočia iba menším mestečkom, za posledných 50 rokov z neho vyrástlo veľkomesto.
Poloha mesta v rámci krajiny
Mesto vzniklo v roku 1639 ako hlavné sídlo Bogdgegéna, ktorý je hlavou Gelugpy, čo je posledná zo štyroch škôl tibetského budhizmu. V rokoch svojho vzniku nieslo názov Urga (Hlavný stan) alebo Ich-chure (Veľký kláštor). Neďaleko kláštora vznikla o pár desaťročí neskôr obchodná osada Majmačen. V nasledujúcich rokoch sa plocha medzi malebnou osadou a kláštorom postupne zastavovala novými príbytkami.
Názov Ulanbátar dostalo iba pred niekoľkými desaťročiami a v preklade znamená „červený bohatier“, čo je odkaz na legendárneho mongolského revolucionára Süchbátara. Práve Damdin Süchbátar sa zaslúžil o nezávislosť svojho národa, pravda, pod ochrannými krídlami Sovietskeho zväzu. Pre svoje strategické umiestnenie medzi Ruskom a Čínou sa stal v priebehu storočí významnou dopravnou križovatkou.
Mongolsko je všeobecne považované za jedno z najnehostinnejších miest na zemi, kde prevláda extrémne kontinentálne podnebie s minimom zrážok. Nečudo, že jeho hlavné mesto Ulanbátar tak patrí k najchladnejším hlavným mestám na svete. Aby ste si vedeli predstaviť nehostinnosť tamojšieho podnebia, teploty v januári a februári, teda v najchladnejších mesiacoch roka, klesajú na -30 až -40 stupňov Celzia, pričom hodnota najnižšej nameranej teploty na území mesta je -42,2 stupňov Celzia.
Letá sú naopak veľmi suché a častokrát horúce. I keď sa teploty v letných mesiacoch zvyčajne pohybujú okolo 25 až 30 stupňov, najvyššia nameraná teplota dosahovala v júli roku 1988 takmer 40 stupňov Celzia. Leto v Ulanbátare však trvá len 3 mesiace. Priemerná ročná teplota sa tak pohybuje na úrovni 0 stupňov Celzia, čo je podobné ako v grónskom Nuuku. Mesto navyše leží v nadmorskej výške 1350 m.n.m v údolí rieky Túl a na úpätí horského masívu Bogd úl. Tvorí tak hranicu medzi stepnou oblasťou na juhu a lesostepnou oblasťou na severe krajiny.
