Štúdia chcela odhaliť odpovede na viaceré otázky spojené s procesmi prebiehajúcimi pred aj po smrti.
Smrť človeka je tradične definovaná ako moment, keď mu prestane biť srdce alebo sa skončí fungovanie mozgu. Pravdou však zostáva, že smrť nie je iba izolovaným bodom v našej biologickej sústave, ale ide o súhru procesov, ktoré sa odohrávajú pred aj po samotnom bode označovanom ako smrť.
Ľudské telo zažíva pár hodín po smrti stvrdnutie a napnutie, ale vedci z University College London a Washington University pri výskume červa s názvom Caenorhabditis elegans prvýkrát objavili podobné procesy aj v jeho tele. Posmrtné napnutie tela sa v ľudskom tele nazýva rigor mortis a odborníci prišli na to, že aj maličké červy tento proces prežívajú. V ich telách však začína už pred samotnou smrťou a prejavuje sa umieraním jednotlivých buniek v hlavnom svale.
Zomierajúce bunky už v sebe nedokážu udržať vápnik, ktorý potom vypúšťajú navôkol, po čom začnú umierať aj susedné bunky. Vedci opísali rigos mortis v tele červa ako pohľad na horiaci dom, ktorý pomaly celý pohlcujú plamene a nakoniec zhorí až na popol. Červy pritom nemôžu zažiť rovnaký rigos mortis ako ľudia, pretože im chýba obehová sústava zabezpečujúca cirkuláciu kyslíka na prežitie.
Štúdia malých červov môže pre laika vyzerať bezvýznamne, lenže vedci pripomínajú, že získané poznatky nám vedia pomôcť so skúmaním smrti aj u ľudí. Zaujímajú ich najmä smrť spôsobená starnutím a príčiny toho, že bunky prestávajú byť schopné produkovať energiu vo forme ATP a udržiavať vo svojom vnútri vápnik. Šéf štúdie, profesor David Gems, dokonca vyhlásil, že táto štúdia by raz mohla odborníkom pomôcť aj pri zabraňovaní úmrtí u smrteľne chorých pacientov.
