Zájdete si do kina na najnovší film podľa skutočných udalostí od Clinta Eastwooda?
Včera si v slovenských kinách odbil premiéru najnovší režisérsky počin hollywoodskej ikony Clinta Eastwooda (Gran Torino, Dirty Harry) s názvom 15:17 Paríž. Po Americkom ostreľovačovi a Sullym tak ide o ďalšiu snímku od tohto skúseného režiséra podľa skutočných udalostí.
Konkrétne ide o udalosti z 21. augusta 2015, kedy trojica amerických turistov zmarila teroristický útok vo vlaku smerujúcom do Paríža.
K filmu sa viaže jeden zaujímavý fakt, a to ten, že Eastwood ako hercov v hlavných úlohách vybral troch hrdinov, ktorí skutočne stoja za záchranou cestujúcich vo vlaku a teda práve oných amerických turistov.
Príbeh sa začína prelínaním medzi súčasnosťou a minulosťou. Súčasnosť zachytáva udalosti len niekoľko minút pred začiatkom útoku. Naopak, minulosť sa sústreďuje na detstvo ústrednej trojice kamarátov. Tými sú Spencer Stone, Anthony Sadler a Alek Skarlatos, všetci pochádzajúci zo slnkom zaliatej Kalifornie.
Prvá pasáž filmu je práve o spomínanom detstve, kedy sú traja malí chlapci navštevujúci kresťanskú školu fascinovaní vojnou ako takou. Práve ich záujmy spôsobujú im a zároveň aj ich matkám (Jenna Fischer a Judy Greer) rôzne problémy, a deti tak neraz končia v riaditeľni.
Z detí sa stávajú muži, no naďalej zostávajú najlepšími kamarátmi. Ostrieľaný režisér hitov, ako Tajomná rieka so Seanom Pennom či Million Dollar Baby s Hillary Swank a Morganom Freemanom sa rozhodol urobiť nečakaný krok.
Namiesto zvučných mien obsadil do hlavných úloh mužov, ktorí reálne zabránili teroristickej hrozbe. Tento nečakaný ťah jednoznačne zvýšil záujem o snímku, bol však takýto krok aj premyslený a úspešný?
Pri konzultácii dostali hlavní aktéri otázku, ktorého herca by si vedeli predstaviť v úlohe ich samých. Alek Skarlatos navrhol Zaca Efrona, Anthony Sadler si sám seba predstavoval ako Michaela B. Jordana, no a "najskromnejší" bol zrejme Spencer Stone, ktorému by vyhovoval Denzel Washington.
Herecké výkony "nehercov" by som zhrnul asi takto: Stone, Sadler a Skarlatos sa snažili, ako len vedeli. Bohužiaľ, je tu jedno veľké "ale".
Akokoľvek nadaný, skúsený či úspešný režisér Clint Eastwood je, môžeme tu vidieť, aké ťažké je zo dňa na deň premeniť neskúseného človeka na herca. A to aj v prípade, že vašou jedinou úlohou je hrať seba samého.
Výsledný efekt mohol byť oveľa pôsobivejší, keby hrdinom z vlaku o 15:17 nasmerovanom do Paríža ponúkol pomocné barličky scenár od Dorothy Blyskal. Ten je pre film spracovanou adaptáciou knihy 15:17 Paríž: Skutočný príbeh teroristu, vlaku a troch amerických hrdinov.
Herci jednoducho nemajú dostatočné skúsenosti (s hraním), aby dokázali emócie, ktoré zažili na vlastnej koži, preniesť cez filmové plátno aj na diváka.
Synopsa sa skôr ako na samotný teroristický útok sústreďuje na výlet trojice Američanov po európskych metropolách. Prehliadka Kolosea v Ríme, plavba kanálmi Benátok, bicyklovanie po Berlíne, párty v Amsterdame a nakoniec cesta do spomínaného Paríža.
Dej sa občas môže javiť chaotický, pretože niektoré dôležité detaily, ako napríklad stretnutie s odcudzeným kamarátom z Afganistanu, sa do konečnej verzie zrejme nedostali.
Týmto ale nechcem pánov Stonea, Skarlatosa a Sadlera zhodiť, práve naopak. Občas dielo pôsobí nielen vďaka kamere, ale aj vďaka ich reakciám blížiacim sa k bežnému životu skutočne
Koreňom deja je obdivuhodná odvaha troch kamarátov a ich schopnosť postaviť sa tvárou v tvár obrovskému tlaku, čím sa im podarilo zachrániť cestujúcich vo vlaku. Na celom diele zamrzí azda len fakt, že finálne odvrátenie teroristickej hrozby v podobe útočníka Khazzaniho trvá len zhruba 3 minúty.
Eastwoodovi nejde tak o budovanie napätia, ako skôr o postavenie príbehu okolo histórie ústredných postáv. Miestami sa tak divák môže začať nudiť, čo snímke s dĺžkou príjemných 95 minút nerobí najlepšie meno.
S vyobrazením skutočných udalostí nemal režisér najmenší problém, aspoň čo sa autenticity týka. Budovanie napätia je však pri takej téme, akou je pokus o únos vlaku, akousi samozrejmosťou, no tu sa pocit satisfakcie nedostavuje.
Kamera bola kombináciou statických záberov so zábermi točenými na mobil, čo len umocnilo dojem, že sa pozeráte na film podľa skutočných udalostí. Soundtrack bol vhodne vybratý, určite však nejde o niečo, čo by vám zostalo v hlave aj na ďalší deň. V najnapínavejších momentoch nehrá vôbec žiadna hudba, takže divák sa dokáže naplno vžiť do role cestujúcich vo vlaku.
Hodina a pol vám však s najväčšou pravdepodobnosťou rýchlo utečie, a za predpokladu, že si poviete: "Idem si pozrieť film o road tripe po Európe" budete s koncom nadmieru spokojní. Rozhodne však nečakajte ďalšieho Amerického ostreľovača či Sullyho.
Hodnotenia na IMDB či Rottentomatoes sa výrazne líšia, keďže sa pohybujú od 1 až po 10 hviezdičiek. Niektorí hovoria o 15:17 Paríž ako o najlepšom Eastwoodovom počine od Gran Torina, iní tvrdia, že režisér patrí do starého železa. Názor si musí urobiť každý sám.
Najnovšie režisérske dielo oscarového Clinta Eastwooda je zaujímavo podanou a živo pôsobiacou drámou o partii mužov bez strachu riskovať. Rozhodnutie obsadiť skutočných mužov, aby hrali samých seba, sa môže javiť ako zaujímavý nápad, nebolo to však práve hrou na istotu. Tu na rozdiel od odvážneho činu trojice vidíme, ako riskovanie nie vždy znamená urobiť dobrý krok. Stále však ide o kvalitnú drámu o hrdinstve a odvahe, ktoré v sebe nosia všetci ľudia. 7/10
