Clint Eastwood (údajne) naposledy pred kamerou.
Clint Eastwood je neuveriteľný zjav. Za pár mesiacov oslávi 89.(!) narodeniny a namiesto toho aby si užíval zaslúženého dôchodku, točí jeden film za druhým. Iste, nie každý jeho titul je úplná bomba, no to tvorivé nasadenie je stále obdivuhodné. Tentoraz sa navyše po šiestich rokoch vracia aj pred kamery.
Earl Stone (Clint Eastwwod) je zlomený človek. Už dávno prišiel vlastnými chybami o rodinu a tentoraz už aj o majetok. Jeho zúfalú situáciu vyrieši náhodná ponuka byť pašerákom drog. Svojim svojským prístupom si získa sympatie takmer celého gangu a začína si užívať zarobených peňazí.
Na jeho stopu sa však už pomaly dostáva skúsený agent (Bradley Cooper) a metódy starého muža nie sú každému z drogového kartelu po vôli. Je jasné, že situácia sa čoskoro zvrtne a do hry vstúpi nielen strach z väzenia, ale aj o vlastný život.
Pašerák je filmom, pri ktorom je od prvých pár sekúnd jasné, že ho točil Clint Eastwood. Nikam sa neponáhľa, pôsobí uvoľneným dojmom a každá minúta je príjemná na sledovanie.
Aj keď sa tentoraz kvalitatívne nepohybujeme na úrovni Nezmieriteľných, Dokonalého sveta alebo Million Dollar Baby, ide o veľmi dobre odvedenú prácu a k tvorivým prešľapom majstra (a že ich nebolo málo) má ďaleko.
Problém však môže nastať v očakávaniach. Pokiaľ máš z popisu deja pocit, že ide o strhujúci thriller, ostaneš pravdepodobne sklamaný. Dramatické hrany sú otupené takmer na maximum a cieľom je najmä atmosféra a vyslovovanie myšlienok.
Celý film je prekvapivo odľahčený a ide v podstate o pohodovú feel good záležitosť. Niečo ako trochu prepálenejšia verzia Babího léta. Navyše sa tu pohybujeme na pôde príbehu inšpirovaného skutočnými udalosťami, takže je jasné, že Earl nebude vo finále obojručne v spomaľovačkách strielať členov drogového kartelu.
Filmársky veterán vie, čo je v živote dôležité a nebojí sa o týchto veciach úprimne rozprávať. A tými vecami nie sú moc, peniaze ani priazeň žien. Najdôležitejšia je nakoniec vždy rodina. A pokiaľ to znie sentimentálne, netreba sa obávať. Táto výpoveď nepôsobí silene.
Je tomu najmä kvôli sympatickému hereckému výkonu samotného pána režiséra. Jeho hrdina nie je žiadny svätúšik. Je iba človekom, ktorý si začína na sklonku života uvedomovať, o čo všetko prichádzal. Táto premena je uveriteľná a aj napriek všetkým svinstvám, ktoré Earl napáchal (a že ich nebolo málo), si dokáže získať divácku priazeň.
Zo zvyšku obsadenia stojí za zmienku najmä Bradley Cooper. Jeho charakter je v jednom smere k svojmu protivníkovi podobný, no na tej druhej má stále v sebe pocit zodpovednosti. Cooper túto polohu predal, aj napriek malému priestoru, viac než adekvátne.
Ďalšie hviezdy nedostávajú priestor, aby predviedli niečo zaujímavé a nikto sa ani netlačí dopredu. Evidentne si nikto nechce vo svoj prospech kradnúť hereckú rozlúčku svojho kormidelníka.
Formálne ide o tradične Eastwoodovsky starosvetskú záležitosť. Ako som už spomínal vyššie, tak tempo je pomalé, hudba sa ozýva v okamihoch až keď je potrebná a ani kamera sa nesnaží o nič prevratného. Proste elegantný old school, ktorý ťa takmer bez zaváhania prevedie za ručičku svojim príbehom a v závere si presne tam, kde ťa tvorcovia chcú mať.
Teda ak nemáš problém sa naladiť na rovnakú vlnu ako oni. S tým úzko súvisia aj generačné rozdiely akcentované najmä skrz mobily, internet a politickú korektnosť. Nefunguje to tu tak bezchybne ako v Gran Torine a z Pašeráka sa rozhodne nestane podobná instantná klasika (minimálne kvôli nie úplne ideálnemu scenáru). Mnoho scén ale vyčarí úsmev na tvári.
Ak si na základe niektorých tvrdení získal pocit, že ide o komédiu, nie je tomu tak. Stále je tu množstvo niekoľko dramaticky vďačných situácií, ale v prvom rade sa tu hrá na atmosféru. Takú, kde si užívaš koniec života a nerobíš si s ničím starosti. Ani keď po tebe ide polícia, banda grázlov a v kufri auta máš drogy za 12 miliónov.
Pašerák je dôstojným návratom k lúčeniu sa jednej z najväčších ikon strieborného plátna. Súčasnej generácii odchovanej komiksovkami možno veľa nepovie (a nejeden z vás sa pravdepodobne bude nudiť), no väčšine fanúšikov Clinta Eastwooda urobí radosť.
Mojich sedem z desiatich je tak prienikom pre nostalgikov so súčasnou cieľovkou multiplexov. Nejde o žiadne prevratné dielo, no vidieť ešte raz predstaviteľa Dirty Harryho a pištoľníka bez mena na veľkom plátne mnohých poteší.
