Podarilo sa tvorcovi seriálu Charliemu Brookerovi nechať divákov v nemom úžase?
Prešiel presne rok od uvedenia 3. série jedného z najlepších seriálov súčasnosti, ktorý sa nedá porovnať so žiadnym iným, a to Black Mirror. Tisíce fanúšikov si tak vo svojich kalendároch zakrúžkovali dátum 29. december (prosinec) 2017, kedy mala na streamovacej službe Netflix premiéru štvrtá séria tohto úžasného britského seriálu. S postupným ošiaľom, aký Black Mirror počas troch odvysielaných sérií dokázal vyvolať, boli očakávania od blížiacej sa štvrtej série obrovské. Poďme si teda jednotlivo predstaviť každú zo šiestich častí, ktoré v piatok zavítali na Netflix, a zistiť tak, či sa najnovšej sérii podarilo prekonať tú predošlú.
Úvodná epizóda nesie názov U.S.S. Callister, a ide vlastne o akúsi paródiu na Star Trek, ktorý sa v tejto epizóde nazýva Space Fleet. Tvorcovia si hneď na začiatok neodpustili menší easter egg, keď jedna z hlavných postáv hovorí, že má seriál nahratý na VHS, DVD a Blu-ray, a že dnes by sme ho zrejme našli niekde na Netflixe. Podstatou príbehu je prenesenie svojej mysle prostredníctvom moderných technológií do počítača, čo sa však dá veľmi ľahko zneužiť.
Keďže dejové zvraty sú primárnou ingredienciou Black Mirror, môžete sa tešiť na niekoľko kvalitných mindfuckov. Herecké výkony sú na tej najvyššej úrovni, vyzdvihol by som však Jesseho Plemonsa, ktorému zrejme úlohy záporákov sedia (hral aj Todda z Breaking Bad). Réžii ani scenáru nie je čo vytknúť, napínavý dej vás zatlačí do sedačky a ku koncu epizódy takmer ani nežmurknete. Pravdepodobne ide o najlepšiu časť štvrtej série a jednu z najlepších častí celého seriálu. 9,5/10.
Druhá v poradí prišla časť s názvom Arkangel. Na tú som bol osobne zvedavý najviac, keďže réžie sa ujala dvojnásobná držiteľka Oscara, Jodie Foster. Príbeh si berie na mušku výchovu detí a neustále monitorovanie ich aktivity, z čoho môže byť viac škody, než úžitku. Charlie Brooker sa pohráva s myšlienkou, čo sa stane, keď dieťa, ktoré nemalo nič povolené, zrazu môže všetko.
Epizóda ma prinútila zamyslieť sa, pretože so všetkým, čo sa v nej odohráva, sa už v menšej miere stretneme aj v súčasnosti. Nanešťastie, pre epizódu je záver už len predvídateľnou špičkou ľadovca. Foster nezostáva svojej povesti nič dlžná, a tak si po jednej z epizód seriálu House of Cards môže na svoje režisérske konto pripísať ďalší vydarený počin. Skôr ako hereckými výkonmi zaujala táto epizóda pointou a odkazom, za čo jej udeľujem slušných 7,5/10.
V tretej časti s názvom Crocodile sme sa preniesli na zasnežený Island. Hlavnou hrdinkou je žena menom Mia, u ktorej sa jedného dňa ukáže bývalý priateľ, pripravený odhaliť svetu ohavné tajomstvo, aké spolu obaja zdieľajú. Na pozadí jej príbehu prebieha vyšetrovanie poistnej udalosti, kde sa využíva čítanie mysle, aby sa tak dokázala vina či nevina poškodeného.
Čo sa však stane, keď sa jedným zo svedkov stanete vy a po mysli vám nebehá nič iné, než vami spáchaná vražda? Napätie sa začína budovať už v prvej minúte epizódy a neprestane až do samého záveru. Voľný pád a mrazivý herecký výkon predstaviteľky Mie, Andrey Riseborough, ktorý akoby presne zapadal do zasnežených hôr Islandu. Nemohol som si pomôcť, ale pri prekvapivom konečnom rozuzlení mi zostal na perách iba hlúpy úsmev. 8/10.
Aj keď nie som priveľkým fanúšikom romantického filmového žánru, epizóda Hang the DJ ma skutočne oslovila. Štvrtá časť štvrtej série Black Mirror sa zameriava na problém s hľadaním si životného partnera. Ľudia tu používajú systém prirovnateľný k dnešnému Tinderu, ktorý im vyhľadá vhodného kandidáta a zároveň aj povie, ako dlho im vzťah má vydržať. Príbeh sa zameriava na dvojicu Franka a Amy. Tí si sadnú hneď na prvom rande, ich vzťah je však obmedzený iba na pár hodín. Ďalej musia striedať iných partnerov, až kým sa dostanú k takzvanej "ultimate match", čo je niečo ako perfektný partner. Obaja sú však presvedčení, že ich perfektným partnerom je práve ten druhý.
Štruktúrou môže táto epizóda pripomínať San Junipero z predošlej tretej série, a to najmä prítomným optimizmom a odľahčenou atmosférou. No nebolo by to Black Mirror, keby to celé nemalo jeden veľký háčik. Dej vás prinúti fandiť Frankovi aj Amy, pričom každý divák si tu nájde niečo z vlastného života. Bezchybnej réžii v podaní Tima Van Pattena, režiséra niekoľkých častí Game of Thrones, Boardwalk Empire, Sopranos či The Wire, nie je čo vytknúť. Emočne na mňa Hang the DJ zapôsobilo asi najsilnejšie, pretože ešte na druhý deň po zhliadnutí vo mne zostával hrejivý pocit, že láska tam niekde zrejme existuje. 9/10.
Pravdepodobne najväčšie očakávania boli kladené na epizódu Metalhead. Z tej sa predovšetkým vďaka svojmu čiernobielemu vizuálu, na aký nie sú fanúšikovia Black Mirror zvyknutí, stalo lákadlo celej štvrtej série. Dej je zasadený do post-apokalyptického sveta, kde sú ľudia prenasledovaní a vraždení mechanickými tvormi, pripomínajúcimi psov. Na úvod je nám predstavená trojica pozostávajúca z dvoch mužov a ženy, ktorí sa snažia získať nejaký dôležitý predmet zo skladu. Tam ich jeden zo "psov" prepadne a musia sa tak vydať na zbesilý útek za záchranou vlastného života. Ústrednú postavu si zahrala herečka Maxine Peake, tej som však počas celých 41 minút stopáže vôbec nevedel prísť na chuť.
Celá epizóda bola akási nemastná-neslaná, no sklamal najmä záver, ktorý ma nepríjemne zaskočil, pretože na takýto koniec nie sme pri Black Mirror vôbec zvyknutí. Na celej časti s názvom Metalhead mi úsmev na tvári vyčaril azda len drobný detail, ktorý dozaista poteší obyvateľov Českej a Slovenskej republiky. Veľké očakávania teda naozaj neboli na mieste, ba dokonca si myslím, že ide o jednu z najslabších epizód seriálu ako takého. 6/10.
Záverečná epizóda bola zrejme tou najčudnejšou, akú sme v seriáli Black Mirror mohli vidieť. Teda v tom pozitívnom zmysle. Réžia časti s názvom Black Museum bola zverená do rúk Colmovi McCarthymu, režisérovi hitu Peaky Blinders a jednej epizódy Sherlocka. McCarthyho účasť na seriáli naznačovala, že by mohlo ísť o naozaj zaujímavú epizódu, čo sa v konečnom dôsledku aj potvrdilo. Mladá žena na svojej ceste po Amerike zablúdi do opusteného múzea. Nejde však o obyčajnú nudnú atrakciu, ale o múzeum zločinov, kde sa ku každému artefaktu viaže príbeh s kriminálnym pozadím.
Charlie Brooker nám tu pripravil zrejme najviac dejových zvratov a ešte viac easter eggov s odkazmi na predchádzajúce časti. Práve vďaka týmto odkazom sa dá predpokladať, že jednotlivé príbehy zo sveta Black Mirror sa odohrávajú v tom istom vesmíre. Epizóda pozostáva z pozliepaných príbehov, ktoré majú spoločného rozprávača. Dej má skvelú gradáciu a ešte lepšie sa mu darí budovať napätie. Nudiť sa rozhodne nebudete ani pri jednom z príbehov. Konečné rozuzlenie vás prinúti ešte pár minút premýšľať nad tým, čo ste práve videli, aby ste to mohli stráviť. 9/10.
Ak by som mal štvrtú sériu zhodnotiť jedným slovom, bolo by to slovo iná. Diváci dostali zrejme najoriginálnejšie časti, čo môže byť rovnako na úžitok, ako aj na škodu. Chcem vyzdvihnúť hlavne geniálne a kreatívne nápady tvorcu seriálu Charlieho Brookera. Pevne dúfam, že sa spolu s ostatnými fanúšikmi dočkám aj piatej série, pretože seriál, ktorý by sa originalitou vyrovnal či dokonca len priblížil k Black Mirror, zatiaľ neexistuje.
