Dídžejka Leia Drex žije technom. Milovaná hudba ju dokáže neustále prekvapovať.
Bratislavskej dídžejke, ktorú poznáme pod umeleckým menom Leia Drex (27), učarovalo techno. Pomerne často ju vidieť hrávať v kluboch nielen v Bratislave. V rozhovore nám prezradila, čo pre ňu hudba znamená, prečo dala výpoveď v práci a aký je skutočný životný štýl techno dídžeja.
Je to už viac ako 10 rokov, čo sa netajíš láskou k elektronickej hudbe. Ako však vznikla láska k technu?
Tak, ako existuje láska na prvý pohľad, tak s technom to bola láska na prvé počutie. V elektronickej hudbe som sa motala už istý čas, ale až na jednom väčšom festivale som zablúdila na techno stage. Hral tam vtedy Chris Liebing, započúvala som sa, celý ten set mal svoj priebeh, neboli to len obyčajné údery bez rozmyslu, ale tá emócia a energia, dnes tomu hovorím aj „message“ z jeho setu, bola šialená. Jednoducho som sa zamilovala do tej hudby. To bol prvotný moment a potom to už išlo samo.
Začala som sa o techno zaujímať čoraz viac, bola som ohromená množstvom možností, aké táto hudba ponúka. Nepoznám lepší žáner na vyjadrenie tej celej palety emócií, od šťastia, melanchólie až po šialenstvo. Páči sa mi najmä tá sloboda, akú ponúka. V techne neexistujú hranice, možné je všetko. Či už je to tvoj vlastný zefektovaný vokál, alebo nahrávka karbobrúsky, ktorú použiješ. To ma na techne najviac baví. Jeho neobmedzenosť. Stále ma vie niečo prekvapiť.
Čím ťa teda tento žáner dokáže prekvapovať a čo máš na ňom úplne najradšej?
Ako som už spomenula, najradšej mám tú slobodu, ktorú tento žáner ponúka, pre mňa zatiaľ nevyčerpané množstvo možností a variácií zvuku. Môžeš zahrať čisto DJ-ský set, ale môžeš si k tomu zapojiť aj synťák, drum alebo efekt, dokonca mikrofón na vlastný vokál alebo sa hrať na modulárovom systéme. Môžeš si zahrať svoj vlastný koncert, vytvárať a modulovať zvuk z netradičných vecí. Veľmi sa mi páči, keď niekto hrá naživo a experimentuje. Nehovorím, že toto je možné iba v techne, ale z elektronickej hudby ponúka asi najviac priestoru pre experimentovanie. Dobrý techno set pre mňa nie je iba o spájaní dvoch pesničiek dokopy, ale niekde v pozadí musí byť aj myšlienka, príbeh a niečo tebou vlastné a originálne.
Kedy a na základe čoho si sa rozhodla, že sa chceš technu venovať aj ako DJ-ka?
Ambíciu, že raz budem DJ-ka, som dlho nechávala ležať a v podstate rozhodli okolnosti, nie ja sama. Považujem sa skôr za introverta, preto ma dlho desilo vystupovanie pred ľuďmi. Začínali sme s pár kamošmi v pivnici, kde sme si zriadili takú malú klubovňu, zaobstarali jednoduchý mix a prehrávače. Klasicky sme sa učili jeden od druhého, robili chyby, ale aj šťastné náhody. Takže akosi vplyvom môjho okolia som občas niekde vystúpila a keďže hneď prvotné ohlasy boli dobré, motivovalo ma to zlepšovať sa, až som dnes tu a robím to, čo ma baví. Takže to, že som DJ-ka, je spojenie akýchsi šťastných náhod, vlastného odhodlania a podpory okolia. A keďže milujem aj cestovanie, lepší džob si neviem predstaviť.
Majú ženy DJ-ky viac príležitosti na vystupovanie ako muži?
Otázkam tohto typu sa vždy radšej vyhýbam. Nemám rada toto delenie. Ja si myslím, že keď je niekto dobrý, tých príležitostí má dosť, či je žena, muž, alebo dokonca bi-gender. Vždy musí ísť hlavne o hudbu. Nemyslím si, že techno je práve ten žáner, kde by to tak mohlo fungovať, že stačí pekná tvár, aj keď nevylučujem, že sa to niekde deje, ale väčšinou to aj rýchlo omrzí.
Kde ťa môžeme vidieť hrať najčastejšie a čo máš na svojom publiku najradšej?
Najčastejšie v Bratislave, v mojom rodnom meste, v kluboch Subclub a Radosť, kde pravidelne organizujem vlastnú noc s názvom Selects. Momentálne mám pár dní pred akciou, čiže neustále niečo riešim a som v tom dobrom zhone. Ale dosť často hrám aj v Brne a Rakúsku. A čo mám na svojom publiku najradšej? Asi je to tá úprimná radosť z hudby, ktorú vyžarujú ľudia a dávajú mi tak energiu a ja im ju vraciam zase naspäť. Je to taký rituálny proces, niečo ako meditácia, nechávaš sa viesť svojim publikom, nastavuješ tak atmosféru noci. Mám rada, keď sa ľudia úprimne bavia, majú potešenie z hudby a nehanbia sa tancovať ako šialení, keď to tak cítia. Najlepší pocit je, keď sa vďaka hudbe spojí celý parket v jeden organizmus a celá tá energia prúdi klubom. Z takej noci potom dokážem čerpať ešte veľmi dlho.
Kde čerpáš inšpiráciu na tvorbu setov? Máš v pláne produkovať aj vlastnú hudbu?
Inšpirácií je mnoho. Niekedy mi zimomriavky vyvolá a inšpiruje ma pre niekoho úplne bežný zvuk, niekedy ma inšpiruje rozhovor s významnou osobnosťou. Ak si dostatočne vnímavý, inšpirácia sa dostavuje stále. Moje sety sú tak akousi zmesou mojej skúsenosti, aktuálnej nálady, atmosféry klubu a ako sa dokážem spojiť s ľuďmi na parkete. Mám to šťastie, že som obklopená ľuďmi, čo hudbou žijú, takže máme aj svoje štúdio, kde si vzájomne pomáhame. Často si zahráme ako partia aj 5-hodinovú jamovačku, len preto, že nás hudba baví a dokážeme spolu vytvoriť naozaj jedinečné variácie. Vlastná hudba je ďalší cieľ, ale aj ten najťažší, pokiaľ si perfekcionista ako ja. Takže je predo mnou ešte dlhá cesta.
Ako vyzerá tvoj deň, keď máš niekde hrať? A kedy vlastne spíš?
Väčšinou celý deň venujem príprave a snažím sa udržať si dobrú náladu. Dosť záleží na tom, kde hrám. Ak hrám niekde 5 hodín od Bratislavy, strávim polku dňa cestovaním, čo je ale fajn, pretože sa pripravujem počas cesty. Kedysi som stresovala, dnes sa teším už od rána na novú skúsenosť a ľudí. Ale celkovo sa snažím spať čo najviac noc pred hraním, jesť stravu, čo dodáva energiu. Je to celkom náročné na organizmus, ak každý víkend skoro prebdieš alebo spíš iba minimum času. Takže, ak hrám na začiatku noci, stále sa viem potom vyspať. Ale ak hrám na záver akcie a nebola príležitosť na spánok, občas sa jednoducho stane, že ma klub nabije takou energiou, že už jednoducho nezaspím alebo to ide iba veľmi ťažko. Čiže, snažím sa spať, kde sa dá a kedy sa dá (smiech).
Ako by si popísala životný štýl techno DJ-a? Veľa ľudí si myslí, že sú to len samé párty či dokonca drogy....
Ak by niekto bral drogy sústavne, asi veľmi rýchlo skončí. Treba si uvedomiť, že je to naozaj práca, či už rátam hodiny a dni strávené v štúdiu, alebo prípravu na set či neustále presuny. Všetko si vyžaduje maximálne sústredenie a čas. Kto to berie vážne, nebude strácať čas zabávaním sa a pomáhať si drogami, má to skôr deštrukčný efekt. Ale záleží to, samozrejme, na každom jedincovi. Samozrejme, že sú party, kde sa dokážem aj dobre zabaviť, ale určite to nie je každá párty, kde hrám. Život DJ-a môže vyzerať ako zábava, pretože vnímate iba tých pár hodín, kedy hrá, ale častokrát je to pozadie náročné, DJ väčšinou cestuje všade sám, ak nemá okolo seba tím ľudí. Čiže, mnohokrát je aj ten pocit z odohranej noci iba tvoj a v podstate iba daný moment na párty, potom to všetko pominie.
Čomu ďalšiemu sa okrem techna venuješ a ako to všetko dokážeš skĺbiť?
V práci som dala výpoveď nie preto, žeby som teraz mala nevyčerpateľné množstvo ponúk na hrania, ale jednoducho chcem všetku svoju energiu sústrediť do hudby, rodiny a priateľov. Bolo veľmi náročné spojiť prácu na trvalý úväzok spolu so súkromným životom a časom vyhradeným pre hudbu a tvorbu. Odmalička niečo tvorím a som ten typ, čo sa rád vyjadruje umením, čiže okrem hudby maľujem a dlhé roky som sa venovala digitálnej fotke. Teraz som dokonca začala fotiť na kinofilm, čo ma neuveriteľne baví a beriem si foťák vždy so sebou na cesty. Páči sa mi to vzrušenie, či mi fotka vyšla a ako sa podarila. Všetko sa ale dozvieš, až keď film vyvoláš.
Ako vnímaš techno scénu na Slovensku, napríklad v porovnaní so zahraničím?
Ťažko je porovnávať tak malú scénu, ako je u nás, so zahraničím. V zahraničí je to úplne iné, ak sa bavíme o takom Nemecku či Holandsku. Techno scéna je tam oveľa väčšia, kluby majú väčšinou prvotriedny zvuk, na akciách sa podieľajú veľké agentúry, konkurencia je vysoká. Každý sa snaží presadiť a prísť s niečím originálnym. Je tam toho toľko, čomu sa dá priučiť. V čom ale vidím asi najväčší rozdiel, je úroveň vizuálneho zážitku. Ako keby sa u nás zabúdalo na to, že okrem hudby viem návštevníkovi akcie poskytnúť aj vizuálny zážitok, či už s vj-om (video jockey - pozn. red.) alebo nejakou zaujímavou inštaláciou. A techno si to priam vyžaduje. Samozrejme, že hlavný dôvod návštevy akcie je práve hudba, ale je aj oveľa jednoduchšie dotvoriť atmosféru noci práve vizuálne.
Aké sú tvoje ďalšie životné aj hudobné plány?
Robiť vlastnú hudbu a učiť sa, zlepšovať. Podieľať sa na väčších projektoch a snažiť sa byť čo najlepšia. Momentálne sme s rakúskym DJ-om Fenexom vytvorili projekt Disordered Kind, v ktorom hráme ako duo hybrid live set, čiže polovica zvuku je tvorená naživo priamo v klube a polovica hrá cez software. Je to naozaj zábavné a nabité energiou, sme celkom zohratý tím, spolu sme začínali v pivnici a dnes sa iba smejeme, prečo to prišlo až teraz. No na dobré veci sa oplatí čakať a obaja sme vyzreli vo svojom zvuku a štýle. Je toho predo mnou ešte mnoho, ale teším sa na to.
