Návrat do mestečka Hawkins s plnou parádou.
Stranger Things právom patrí do výstavnej skrine Netflixu. Vynikajúci seriál bratov Dufferovcov si dokázal neuveriteľným spôsobom podmaniť divákov aj kritickú obec. Ich projekt skrátka dokázal udrieť na tú správnu strunu a obdivuhodným spôsobom zmiešal nostalgickú retro atmošku, ikonické postavy a zaujímavý, hororom okorenený príbeh. Druhá séria bola nepochybne najočakávanejšou seriálovou udalosťou tohto roka. Asi málokto tomuto projektu neveril, dostali sme však naozaj pecku?
V mestečku Hawkins sa ocitáme rok po udalostiach z prvej série. Postavy sa opäť snažia žiť normálne životy, ale ľahké to nemajú. Nancy (Natalia Dyer) oplakáva Barb a Mikeovi (Finn Wolfhard) chýba Eleven (Millie Bobby Brown). Ale krušné chvíle prežíva predovšetkým Will (Noah Schnapp), ktorý je stále trápený zlými snami a víziami o Upside Down. Stále je pod dohľadom lekárov, svojej mamy Joyce (Winona Ryder) aj kamarátov Mikea, Lucasa (Caleb McLaughlin) a Dustina (Gaten Matarazzo), čo mu už solídne lezie na nervy. Lenže, ako asi tušíte, neskôr sa ukáže, že tajomné sily z Upside Down ešte nepovedali posledné slovo. Je možné, že by Willove nočné mory boli skutočné?
Ak mám byť úprimný, tak prvé dve časti ma totálne dostali. Bolo to ako vrátiť sa opäť medzi starých kamarátov. Aj v novej sérii sa ukazuje, ako dobre sú hlavní hrdinovia obsadení. Ani po roku nestratili nič zo svojej chémie, práve naopak. Radi uvidíte nielen známu partiu, ale aj Stevea (Joe Keery) či starého dobrého Hoppera (David Harbour). A Eleven, samozrejme. Nesmiem zabudnúť aj na novú krv - cool dievča Max (Sadie Sink) či Boba (Sean Astin), nerdovitého priateľa Joyce. Nové postavy hladko zapadnú (hoci Max sa bude musieť nadrieť, kým ju niektorí začnú brať ako člena tímu) a obľúbite si ich. Začiatok bol teda výborný, potom však prišiel mierny útlm.
Nechápte ma zle, kvalita neklesla, ale tempo mierne spomalilo. Umne síce rozvíjajú svoj svet, postavám napísali zaujímavé osudy a dobre vedia, že nás zaujíma, čo sa s nimi stane, pretože sme si ich zamilovali. Takže ani tieto "pomalšie" epizódy nie sú rozhodne nudné a stále majú čo povedať. Oproti prvej sérii však dvojka trochu stratila ťah na bránku. Teda, taký som mal pocit ešte niekedy okolo piatej epizódy. Potom však tvorcovia poriadne dupli na plyn a zvyšok vygradovali vskutku parádne a strhujúco.
Posledné štyri epizódy umne stupňujú napätie, dozvedáme sa viac o postavách, ako aj o celom univerze. Herecké výkony sú vynikajúce, no a konečne má viac priestoru aj Noah Schnapp (Will). Musím povedať, že sa predviedol v najlepšom svetle a svoj pomerne náročný part uhral famózne. Pochválil by som aj Sadie Sink (Max), Seana Astina (Bob) a Paula Reisera (Dr. Owens). Zvyšok bandy je opäť nehorázne cool a zábavný a Eleven je stále badass. Oproti prvej sérii je pokračovanie viac emocionálnejšie, postavy sa dostávajú do vyhrotenejších situácii a možno sa aj veľakrát pristihnete, že im fandíte hlasnými pokrikmi.
Trochu sa pritlačilo aj na celkovej hororovosti, ale nejde o nič extrémne (pre fanúšika žánru dvojnásobne). Tvorcovia však nezabudli ani na humor, ktorý však - opäť - nenarúša rozprávanie, ale plynulo vyplýva z jednotlivých postáv či situácii. Seriál je skrátka výborne napísaný - dokáže byť príjemne a roztomilo romantický, následne vyrukovať s vydarenou hororovou scénou či nefalšovane dojať. Opäť si užijeme niekoľko viac či menej zjavných odkazov na pop-kultúru 80. rokov (mne osobne niektoré časti evokovali Aliens, čo bolo ešte umocnené prítomnosťou Paula Reisera) a vynikajúci soundtrack.
Na celom Stranger Things je aj tak najlepšie, že prebudí to dieťa skrývajúce sa vo vás (na podobnú strunu hrala aj tohtoročná hororovka It) a poviete si: „Dofrasa, prečo som ja nemohol/nemohla v detstve zažívať podobné dobrodružstvá?“ No, ešteže na podobné eskapády máme seriály (a filmy). Opäť ide o čarovné retro, ktoré síce po dejovej stránke nie je úplne originálne (čo tvorcovia ústami rôznych postáv niekoľkokrát aj sami priznajú), ale je perfektne namiešané. Všetko je v seriáli skrátka na správnom mieste.
Druhá séria Stranger Things nesklamala. Či je lepšia ako prvá? Možno nie, ale minimálne sa jej vyrovná. Po skončení posledného dielu budete teda mať chuť pustiť si okamžite pokračovanie. Avšak, teraz musíme zase rok vydržať. Dufferovci dvojkou akoby uzavreli jednu kapitolu a som náramne zvedavý, s čím prídu nabudúce. Ja pri tom chýbať rozhodne nebudem. Čo vy? 9/10
Dominik: Mám za sebou prvé 4 epizódy a tuším mám v talóne viac negatívnych ako pozitívnych myšlienok. Z nejakého dôvodu som si už dávnejšie myslel, že ma 2. séria sklame. A ono to zatiaľ vyzerá tak, že tam aj smeruje. Vadí mi prehnané nadávanie deciek, niektoré samoúčelné a naivné detské scény, ktoré hýbu s dejom, miestami zbytočná rozťahanosť. Za tie 4 epizódy sa nestalo takmer nič dôležité a všetko sa to dalo určite zostrihať a natočiť kratšie.
Seriálový formát mi v tomto prípade trochu vadí, no vynahrádza to atmosféra, akú nenájdete asi nikde inde. A hoci som prvú sériu považoval ako poctu všetkým tým klasikám, dúfal som, že v 2. sérii tvorcovia už prídu s niečím nadmieru originálnym a nebudú vykrádať svojich predchodcov. Bohužiaľ, dúfal som zle. Oveľa viac by som ocenil, keby sa vybrali svojou vlastnou cestou. Možno sa to za tých pár epizód zmení, ale po takmer polovici druhej série musím uznať, že sa mi páči menej ako tá prvá. Stále však dávam palec hore a teším sa na ďalšie dobrodružstvá v mestečku Hawkins.
Pepo: Nie som fanúšik seriálov a prvá séria ma vytočila. Tejto druhej som sa rozhodol dať šancu, pretože ten koncept sa mi stále pozdáva. A som rád, že na druhý pokus mi to viac-menej sadlo. Samozrejme to trpí všetkým, čo na seriálovej tvorbe nemám rád (pomalé tempo, príliš veľa odbočiek, zbytočná rozťahanosť, malé production values), ale tu mi to fungovalo celkom dobre. Potešil najmä lepší dej, vyladenejšie tempo a hlavne absencia vykrádania scén populárnych počinov 80. rokov. Tu sa pre zmenu vykrádajú nové filmy (Cabin in the Woods a hlavne Jonathan Glazer sa musí veľmi baviť na kopírovaní Under the Skin), ale to až tak nevadí. Fanúšikovia prvej série budú samozrejme nadšení, pretože je to v podstate to isté, akurát upgradované o vyšší rozpočet a sebavedomosť autorov.
Konečne to tak nereflektuje nevydarené adaptácie kingoviek, ale autonómne dielo tvorcov, ktorí sa vracajú späť v čase, aby nám pripomenuli, aká bola tvorba 80. rokov cool. To však nič nemení na tom, že by som si to radšej pozrel v oklieštenej podobe ako celovečerák v kine. V každom prípade však prevládala spokojnosť, aj keď od nadšenia to má stále ďaleko. 7,5/10
