Netflix má pod krídlami neuveriteľne silné médium. Len je škoda, že ho nesleduje toľko ľudí, koľko by malo.
BoJacka som objavil dávnejšie, no nechal som sa na neho ukecať až pred spustením 3. série. A keďže čítate tieto riadky a tým pádom asi pozerávate aj BoJacka (predsa len, na tento článok klikne len veľmi málo ľudí, ktorí ešte s touto show nemali čo dočinenia). Hoci je to nesmierna škoda a doslova chyba spoločnosti a hlavne médií, BoJack nemá takú veľkú základňu fanúšikov či divákov ako napríklad taký Rick a Morty, ktorý štartoval len rok po našom obľúbenom koňovi a strháva na seba (právom) všetku pozornosť. BoJack je animák ako žiadny iný. Hĺbka, do akej sa častokrát ponára na viacerých frontoch rôznych vzťahových, existenčných či filozofických úvah, je priam zdrvujúca. Najmä kvôli faktu, že všetky tieto oblasti prebáda hlavne depresívnou formou, vďaka čomu sme sa do tohto seriálu vlastne aj zamilovali.
4. séria rozhodne nie je iná. Všetci sme boli nesmierne zvedaví, čo bude s protagonistom ďalej, obzvlášť, keď sa po smrti Sarah Lynn rozhodol od všetkého odísť. Záver 3. série budil domnienky, že sa niečo pre BoJacka zmení, že on niečo zmení. Rýchlo sme sa však dozvedeli, že tú zmenu mu skôr chcel prihodiť život ako taký, nie on sám. BoJack sa totiž zmeniť nedokáže a zrejme sa tak ani nikdy nestane. To je však v poriadku, aspoň pre nás, ako divákov, ktorí s ním môžeme prežívať jeho existenčné krízy a skazený život donekonečna. Teda, dovtedy, pokým to hlavná postava či jej telo vydrží znášať.
V 4. sérii totiž zažíva zrejme najdôležitejší posun v character arcu, kedy sa až príliš citovo viaže na svoju dcéru, ktorá mu zaklopala na dvere a taktiež je nútený starať sa o svoju matku trpiacu demenciou. Tej tiež veľa času neostáva, no BoJack nám jasne dáva najavo, že jeho nezáujem a antipatia vôbec nie sú povrchovou škrupinou milujúceho syna. Svoju matku skutočne nenávidí a my sme si až do finále mysleli, že právom. Popravde, aj po tom finále je jeho nenávisť voči nej opodstatnená, zistili sme však, čo Beatrice viedlo k tomu, aby nenávidela celý svet okolo seba. V prvom rade totiž nenávidela svoj život, a z takéhoto stavu a myšlienkám či citom voči životu je nenávisť voči celému svetu už skutočne na krôčik.
Scenáristi nám aj tentoraz niekoľkokrát vyrazili dych a prekvapili nás ako absurdnosťou niektorých dejových elementov a ich dôsledkov, tak aj ich funkčnosťou, ktorá by v každom inom svete jednoducho vyznievala veľmi čudne. BoJack si už však zadefinoval pravidlá a pevne sa ich v 4. sérii drží. Znova sa púšťa do vybraných tém, ktoré boli silné počas všetkých predošlých sérii, pričom rozširuje pôsobisko filozofovanie aj k politike. Z toho pramení množstvo skvelých gagov a sofistikovanejšieho humoru, mám však pocit, že 3. séria bola o niečo vtipnejšia. Na druhej strane, v tá posledná oplýva brilantnými vtipmi, vďaka ktorým som sa viackrát rehotal ako už dávno nie.
Stále môžeme chváliť kvalitný voice acting, réžiu a hlavne perfektný scenár. Všetky dialógy, originálne nápady a kreatívne gagy sú jasným dôkazom, že to majú scenáristi pevne v rukách a kvalita zrejme klesať nebude. Celá tá depresívnosť a nekonečný prísun vážnych tém umocňujú dojem jednej z najreálnejších sond do ľudského myslenia a života. BoJack Horseman je príliš reálny, príliš žijúci a dýchajúci seriál, ktorý vás donúti zamyslieť sa nad mnohými dôležitými vecami. A rovnako tak vás mnohokrát kráľovsky pobaví. Je to však len odbočka od neuveriteľne depresívnych tém, myšlienok a pohľadov na život. Seriál zachytáva všetko to a ešte viac, na čo myslíme, no čo len málokedy dávame najavo. BoJack to však robí bravúrne, razantne, bez rešpektu avšak citlivo. Ako najvhodnejšie opísať seriál dvomi slovami? "Too Real". A až príliš hlboký, inteligentný a citlivý na to, aby som mu v 4. sérii nedoprial plný počet. 10/10.
PS: Už teraz sa tešíme aj na sériu s poradovým číslom 5. Tú už Netflix oficiálne ohlásil.
PS2: Snáď bude Randy už v poriadku
