Rumunské zaujímavosti, o ktorých sa veľa nehovorí. Krajina zaujme Karpatmi, Slovákmi i vlajkou

Vraví sa, že dnešní Rumuni sú potomkovia dávnych kolonizátorov z Rímskej ríše z éry cisára Trajána. Keď prišli, viedli vojny s Dákmi i ďalšími barbarmi a boli úspešní. Neskôr, keď v roku 476 n.l. zanikla Západorímska ríša a svoj vplyv rozširovala práve Byzancia, sa na území dnešného Rumunska pomiešalo hneď niekoľko národov. Prišli Maďari, Slovania či Germáni a akosi s dali všetci dokopy aj s Valachmi. Prešlo niekoľko storočí a Rumunsko dnes tvorí samostatný štát s takmer 23 000 000 obyvateľmi. V európskom meradle ide stále akosi o zabudnutý kút, čo je veľká škoda. Rozhodli sme sa vám preto ukázať zaujímavosti, o ktorých ste asi nevedeli.

Miesto, kde Dunaj prekonáva Karpaty

Začneme prírodou. Dunaj ako mimoriadne dôležité európska rieka si razí svoju cestu od nemeckého Čierneho lesa cez Bratislavu až do Čierneho mora. Jeho delta leží na východnom pobreží Rumunska, no ešte predtým, ako sa sem voda dostanem, musí prekonať neľahkú prekážku. Keď sa človek pozrie na topografickú mapu krajiny, uvidí mohutné Karpaty tiahnúce sa od juhu na sever. Zdoláva ich aj Dunaj a dochádza k tomu v mieste prezývanom ako Železné vráta. Dolina kedysi tvorila hranicu Limes Romanus, Traján tu dal postaviť most a dnes v niektorých miestach dosahuje hĺbka vody až 80 metrov. Na toku boli vybudované veľké priehrady (hydroelektrárne) a tvorí prirodzenú hranicu so susedným Srbskom.

Obce, kde už stovky rokov žijú Slováci 

Súčasťou Uhorska bolo okrem aktuálneho slovenského územia aj Sedmohradsko. V dobách, kedy boli naši predkovia sužovaní výbojmi Osmanskej ríše, došlo k veľkým stratám obyvateľstva. Uhorské územia pod patronátom islamských nájazdníkov (prevažne Dolná zem, južnejšie časti) stratili celé dediny a veľa oblastí sa vyľudnilo. Po porážke Osmanov došlo k snahe navrátiť sem život, a preto veľa Slovákov odišlo z hornatých častí do nových domovov za lepším životom. Osídlili nielen dnešné maďarské regióny, ale aj srbské a rumunské. Dnes stále žijú vo svojich komunitách, či už v obci Nadlak alebo severnejšie v Bihárskej župe.

Najväčšia budova parlamentu na svete 

Palác parlamentu, resp. Palatul Parlamentului, je súčasným sídlom rumunského parlamentu (nečakane). Poviete si, nič zaujímavé, avšak opak je pravdou. Ide totižto o druhú najväčšiu budovu na Zemi! Pozor, najväčšiu, nie najvyššiu. Väčší je už len americký Pentagon. Stavba sa týči v centre Bukurešti a je veľmi fotogenická. Dĺžka činí 270 metrov, šírka 240 metrov a na výšku to je 84 metrov. Bolo postavených až 12 poschodí a celková rozloha zaberá 340 000 metrov štvorcových. Účet za výstavbu sa vyšplhal na 3 miliardy eur. A teraz si to porovnajte s naším parlamentom.

Rozbroj kvôli vlajke s africkým Čadom

Jeden zo štátnych symbolov Rumunska, teda vlajka, nie je na svete príliš jedinečná. Nejde o jediný prípad, kedy sa vlajky jednotlivých krajín príliš podobajú (príklad - Írsko a Pobrežie Slonoviny). Zvislými pruhmi bola inšpirovaná Francúzskom a farby trikolóry zľava doprava sú v nasledovnom poradí - modrá, žltá a červená. Nič zvláštne by na tom nebolo, keby rovnakým štýlom nedisponovala vlajka Čadu. Tá má len o čosi tmavší odtieň modrej. Okrem nej si ju ľudia môžu zmýliť s Andorrou či susedným a kultúrne blízkym Moldavskom.

Väčšina populácie medveďa hnedého žije v Rumunsku

Až 60 % populácie medveďa hnedého žije v tamojších Karpatoch. Rumunská príroda je mimoriadne krásna, bohatá na faunu i flóru a tvorí ideálne životné prostredie pre hnedých mackov. Samozrejme, nájdeme ich aj na Slovensku, no v Rumunsku ich je niekoľkonásobne viacej a je oveľa ľahšie s s nimi stretnúť.

Románsky ostrov v obklopení slovanských jazykov

Ako sme spomínali, pôvod Rumunov je celkom komplikovaniu záležitosťou, no pozrime sa ešte na ich jazyk. Rumunčina je jazykovedcami zaraďovaná k románskej vetve spoločne s portugalčinou, španielčinou, francúzštinou, taliančinou a menšími príbuznými. Keď sa človek pozrie na mapu Európu, Rumunsko spolu s blízkym okolím (Moldavsko a menšiny) tvorí osamotený ostrov medzi slovanskými národmi (a jedným ugrofínskym). Samozrejme, veľa slov bolo prebratých práve od Slovanov, Francúzov, Talianov, Turkov, Maďarov a ďalších.

Temešvár a jeho elektrické verejné osvetlenie

Aj tamojšie mestá majú špecifickú atmosféru. Krásne centrá, typické budovy i rôzne prvenstvá. Medzi najznámejšie sa radí práve zavedenie elektrického verejného osvetlenia v Temešvári na západe republiky. Došlo k nemu v 19. storočí, konkrétne v roku 1889. Predbehol aj také slávne mená ako Londýn, Paríž, Berlín, Amsterdam či Viedeň. Pár desiatok rokov predtým tu dokonca ako v prvom európskom meste začali jazdiť električky na konský pohon (1869).

Rumunská hymna ako Marsejéza východu

Prebuď sa, Rumun! je slovenský preklad názvu rumunskej hymny, ktorý pôvodne znie ako Deșteaptă-te, române! V 19. storočí v období revolučných rokov 1848 a 1849 vznikali národovecké piesne ako na bežiacom páse. Len o pár rokov skôr napísal Janko Matúška báseň Ponad Tatrou sa blýska. Činil sa aj Andrei Mureșanu a zložil text, ktorému pravý hudobný šmrnc dodal Georghe Ucenescu. Vďaka svojej dynamickosti, svižnosti a revolučnosti je považovaná práve za Marsejézu východu (Marsejéza = francúzska hymna).

Najvtipnejší cintorín široko-ďaleko

"Čo vidí optimista počas návštevy cintorínu? Samé plusy!" - podobné vtipy majú svoje slávne časy už za sebou, no jeho stelesnením je práve Cimitirul Vesel v dedine Spunka pri ukrajinských hraniciach. Nenájdete tu klasické náhrobné kamene, ale krátke a úsmevné epitafy na farebných krížoch. Obsahujú útržky zo životov mŕtvych, sú prezdobené a veľmi pekné.