Čo to znamená pre nás?
Tak, ako sme vás na začiatku roka informovali, predpokladané odtrhnutie aj posledného záchytného bodu gigantického kusu ľadu v Antarktíde sa stalo realitou a teda sme svedkami toho, ako sa od obrovskej ľadovej plochy odtrhol jeden z vôbec najväčších zaznamenaných ľadovcov v histórii. Kus zamrznutej pevniny s rozlohou 5 800 kilometrov štvorcových - porovnateľnou s desatinou Slovenska, bol hrubý neuveriteľných 200 až 600 metrov a predstavoval 12 % z celkovej plochy z masívneho Larsen C, 4. najväčšieho ľadovca Antarktídy.
Celý proces od prvej prasklinky až po uvoľnenie masy prebiehal viac než 7 rokov (prasklina bola po prvýkrát zaznamenaná v novembri 2010) a ako môžete vidieť na ilustrácii nižšie, kontinuálne si ukrajovala z Larsenu C značný kus. Mnohí sa obávajú, že celý proces má na svedomí globálne otepľovanie, avšak vedci neregistrujú žiadnu spojitosť s klimatickými zmenami planéty. Čomu sa však podrobne budú venovať nasledujúce týždne, mesiace či roky, je pozorovanie zvyšku ľadovca. Jeho budúcnosť je momentálne nepredvídateľná a pokojne sa môže zopakovať scenár z roku 2002, kedy sa po podobnom odtrhnutí kusu ľadu z Larsenu B rozpadol celý záliv. Pre zaujímavosť, západná Antarktída by po roztopení dokázala prispieť k zvýšeniu hladiny svetového oceánu o celé tri metre.
